Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Predali ste alebo prenajímali nehnuteľnosť? Musíte priznať dane
Povinnosť podať daňové priznanie sa netýka len živnostníkov a zamestnancov, ktorí nepožiadali svojho zamestnávateľa o zúčtovanie daní, ale priznať dane musia aj prenajímatelia či ľudia, ktorí vlani predali dom alebo byt.
„Daňovník je povinný podať daňové priznanie v tom prípade, ak úhrn všetkých jeho zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2013 presiahne sumu 1 867,97 eura,“ vraví hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková. Treba pritom spočítať všetky príjmy, ktoré daný človek má. Ak je napríklad niekto zamestnaný a zároveň prenajíma byt, musí podať daňové priznanie vtedy, ak jeho celkový ročný príjem z prenájmu a zo zamestnania je vyšší ako 1 867,97 eura.
Prenajímatelia majú výhodu v tom, že si môžu zo svojho príjmu odpočítať nezdaniteľnú sumu vo výške 500 eur.
„Príjem z prenájmu nehnuteľností je oslobodený od dane z príjmov do výšky 500 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, a preto daňovník zahrnie do základu dane len príjem z prenájmu nehnuteľností presahujúci sumu 500 eur,“ hovorí Macíková. Ak niekto vlani napríklad zarobil na prenájme 5 000 eur, do daňového priznania uvedie len príjem vo výške 4 500 eur. O rovnaké percento, ako si týmto spôsobom znížil svoje príjmy, si však musí znížiť aj svoje výdavky.
V prípade, že niekto vlani zarobil z prenájmu menej ako 500 eur, nemusí tento príjem vôbec zdaniť. V prípade, že ide o zamestnanca, môže za neho daňové povinnosti vysporiadať jeho zamestnávateľ, ako keby nemal žiaden iný príjem.
Novinkou je, že ľudia, ktorí prenajímajú nehnuteľnosť, si už zo svojho príjmu nemôžu odpočítať paušálne výdavky. Všetci prenajímatelia tak môžu využiť už len skutočné výdavky. Zákon umožňuje dať si do výdavkov také náklady, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu.
Pri rozhodovaní o tom, aké výdavky si možno odpočítať, je dôležité, či má daný človek zaradenú prenajímanú nehnuteľnosť v obchodnom majetku, alebo nie. Ak ju nemá zaradenú, môže si do nákladov dať len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, ako sú napríklad energie a ostatné služby. Ľudia, ktorí zaradia byt či dom do obchodného majetku, majú viac možností. Do výdavkov si môžu napríklad dať náklady na obstaranie danej nehnuteľnosti, na jej technické zhodnotenie, opravy či poistenie. Nehnuteľnosť sa zaraďuje do obchodného majetku tak, že o nej budeme účtovať ako o obchodnom majetku alebo viesť evidenciu.
Ľudia, ktorí vlani predali nehnuteľnosť, majú takisto povinnosť podať daňové priznanie. Ale to len v prípade, že tento príjem nie je oslobodený od platenia daní. To sa napríklad stane, ak niekto danú nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov. Aj v prípade, že ste napríklad nevlastnili predávaný byt či dom aspoň päť rokov, nemusíte zdaniť celú sumu, ktorú ste pri predaji utŕžili. Rovnako ako v iných prípadoch aj tu si možno daňový základ znížiť o výdavky. Medzi tie patria napríklad náklady na kúpu danej nehnuteľnosti či na jej zhodnotenie. Ak napríklad niekto kúpil pred dvomi rokmi dom za 50–tisíc eur a teraz ho predá za 70–tisíc eur, musí zaplatiť daň zo sumy 20–tisíc eur. Ak by napríklad investoval do výmeny okien 10–tisíc eur, daň sa mu vypočíta len zo sumy 10–tisíc eur, keďže jeho náklady budú vo výške 60–tisíc eur.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.