Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Strany v súboji o posty županov ešte zvažujú podporu
V piatich krajoch zvedú 23. novembra súboj o post župana desiati kandidáti. V druhom kole sa budú uchádzať nielen o hlasy svojich voličov, ale aj o voličov neúspešných kandidátov. Niektoré politické strany svoju podporu jednotlivým kandidátom už vyjadrili, iné sa tak chystajú urobiť v najbližších dňoch.
Analytici nepredpokladajú, že táto podpora v druhom kole výrazne zamieša karty, aj keď v niektorých krajoch – najmä v Trnavskom a Nitrianskom – môže ovplyvniť najmä volebnú účasť. „Nedá sa očakávať, že ľudia, ktorí volili neúspešných kandidátov, prídu v druhom kole voliť v takom počte ako v prvom. Súboj môže byť zaujímavý skôr v krajoch, kde bol rozdiel medzi oboma postupujúcimi veľmi tesný alebo je tam iná motivácia pre zvýšenie účasti,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
V Nitrianskom kraji bol rozdiel medzi oboma postupujúcimi kandidátmi najmenší – necelých 10-tisíc hlasov, ktoré získal nezávislý kandidát Peter Oremus. Ten nevyjadril svoju podporu žiadnemu z postupujúcich kandidátov. Podľa analytika Jána Baránka by však aj jeho odporúčanie nemuselo výsledok ovplyvniť. „Ak aj neúspešný kandidát vyzve na podporu iného, ktorý postúpil, neznamená to, že ho jeho voliči na sto percent poslúchnu. Kandidáti v súboji o druhé kolo to nemôžu brať mechanicky, že ak im vyjadrí podporu nejaký neúspešný kandidát, získajú toľko hlasov, čo on,“ vraví Baránek.
V Trnavskom kraji Most – Híd podporí do druhého kola kandidáta SMK Józsefa Berényiho, v Banskobystrickom kraji sa strana priklonila k Vladimírovi Maňkovi (Smer).
Zaujímavý súboj môže byť aj v Košickom kraji, kde sa Rudolf Bauer usiluje o získanie podpory pravicových strán. Včera mu vyjadrila podporu SaS, SDKÚ a OKS, to isté očakáva aj od Novej väčšiny a KDH.
SDKÚ dala zatiaľ najavo, že je za spájanie stredopravých síl. K možnej podpore Vladimíra Maňku sa vyjadrí v najbližších dňoch. SaS v druhom kole podporuje všetkých protikandidátov Smeru s výnimkou Banskobystrického kraja. O tom, ku ktorým kandidátom sa prikloní KDH, sa ešte rozhodne. Podobne reagovali aj zástupcovia Novej väčšiny.
SDKÚ stratila najviac župných poslancov
Z parlamentných pravicových strán porážku vo víkendových regionálnych voľbách utrpela SDKÚ, keď stratila 26 poslaneckých kresiel v krajských parlamentoch. Pred štyrmi rokmi strana získala 58 kresiel.
„Je to výsledok, ktorý znamená, že strana sa bude musieť po voľbách vážne zaoberať s tým ako ďalej, ak nechce byť bratislavskou regionálnou stranou,“ povedala Pravde šéfka poslaneckého klubu Lucia Žitňanská. Nechcela však komentovať, či by mal za tento slabý výsledok prevziať zodpovednosť predseda strany a bratislavský župan Pavol Frešo. Ten neúspech strany sčasti vyvažuje postupom do druhého kola volieb župana, kde sa stretne s kandidátkou Smeru Monikou Flašíkovou-Beňovou.
Najviac kresiel, až 8, stratila SDKÚ v Nitrianskom kraji. Pôvodne sa v tomto regióne mala vytvoriť široká slovenská koalícia Smeru, KDH a SDKÚ. Vedenie strany s Pavlom Frešom však presadzovalo len zoskupenie pravicových strán. O stoličku šéfa kraja SDKÚ v Nitre práve pre koketovanie so Smerom mal prísť Tibor Tóth. Pravica napokon vytvorila koalíciu SDKÚ, Most-Híd, SaS, Nova a OKS, získali len 3 poslancov.
Menej o ďalších 6 poslancov má SDKÚ v Prešovskom kraji. V Bratislavskom kraji, kde mala silné pozície, stratila 4 poslanecké mandáty, predtým ich mala 10. V Banskobystrickom kraji strana nemá ani jedného poslanca.
„Aj keď sme v počte poslancov nedosiahli úroveň spred štyroch rokov, tak výsledok v rámci koalícií nie je zlý,“ tvrdil podpredseda SDKÚ Ivan Štefanec. Podľa neho príkladom je Bratislavská župa, kde je pravicová koalícia ešte silnejšia ako pred voľbami. „Snažíme sa, aby celkový výsledok bol lepší hoci aj na úkor našej strany,“ podotkol Štefanec. Doplnil, že SDKÚ má síce v Bratislave menej poslancov, ale vytvorila sa široká podpora pre Freša v kandidatúre na župana.
Odchod zo straníckych pozícií v SDKÚ však včera ohlásil šéf krajskej organizácie v Prešove Ondrej Matej. Na najbližšej krajskej straníckej konferencii už nebude kandidovať na funkciu predsedu.
V Prešovskom kraji SDKÚ podporila kandidáta na župana Jána Hudackého z KDH. Už v prvom kole ho porazil doterajší župan Peter Chudík zo Smeru „Očakával som tento výsledok, že prehráme v prvom kole,“ povedal Pravde Matej. Pripomenul, že SDKÚ ponúkala kandidáta, ktorý mal väčšiu šancu vyhrať, ale Matej nezískal podporu koaličných partnerov. Matejovým tromfom v súboji o župana mal byť primátor Lipian Eduard Vokál.
Sociológ Martin Slosiarik povedal, že SDKÚ nemohla obhájiť výsledky z roku 2009, pretože odvtedy došlo k výraznému oslabeniu strany z hľadiska jej voličskej základne. „Mohlo to dopadnúť ešte podstatne horšie,“ usúdil sociológ. Podľa neho SDKÚ v rámci koalícií nebola taká silná a nasadenie jej kandidátov v stredopravých koalíciách bolo nižšie ako v regionálnych voľbách v roku 2009.
Politológ Michal Horský považuje za zložité analýzy aj vzhľadom na „cik-cak“ koalície. Pripomenul, že napríklad Robert Fico úplne stratil poslanecké miesta v Bratislavskej župe, ale celkový počet mandátov pre Smer stúpol, rovnako aj KDH. „Azda najzaujímavejší politologický fenomén je, že napriek jasnému víťazstvu Pavla Freša v Bratislavskom kraji, SDKÚ stratila 26 poslaneckých mandátov, pričom strana Nova, ktorá parazituje na problémoch SDKÚ a usiluje sa prevziať jej voličskú klientelu, získala iba 5 poslaneckých kresiel,“ zhodnotil Horský. Myslí si však, že po druhom kole regionálnych volieb sa SDKÚ bude musieť zaoberať aj budúcnosťou vedenia strany.
Kresťanskí demokrati poslanecké kreslá spred štyroch rokov obhájili a ešte ich aj mierne zvýšili z 51 na 57. Aj KDH však zažilo prekvapenie v Banskobystrickom kraji. Malo tam 2 poslancov, ale napriek spojeniu do koalície so Smerom získalo len jedného poslanca. „Táto koalícia nepriniesla, čo naši očakávali,“ podotkol podpredseda hnutia Pavol Abrhan. V Nitrianskom kraji išlo KDH tiež so Smerom. Z pôvodných 7 poslancov, má teraz KDH až 13. Abrhan prízvukoval, že v Nitre bola situácia iná aj preto, že tam sú voliči na takúto koalíciu zvyknutí už osem rokov.
Nedarilo sa vôbec kandidátom KDH na županov. V Trnavskom kraji sa Ivan Uhliarik nedostal do druhého kola. V Žilinskom kraji neuspel Miroslav Mikolášik, naopak, zvíťazil kandidát Smeru Juraj Blanár a v Prešovskom kraji v súboji s Jánom Hudackým získal post župana Peter Chudík zo Smeru. Podpredseda KDH Abrhan priznal, že v hnutí čakali viac.
Politológ Horský zhodnotil, že pri regionálnych voľbách sa vo verejnosti vytratil dojem integrity pravicových strán a možnosti ich úzkej spolupráce, pričom špičkové osobnosti KDH nezabránili ani len tomu, aby kandidáti Smeru nezískali už v prvom kole potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov.
Smer s jedným poslancom
Bratislavský krajský predseda Smeru Martin Glváč nehovorí o odchode z funkcie po tom, čo strana takmer úplne vyprázdnila poslanecké stoličky v parlamente v Bratislavskom kraji. To je jediný kraj, kde Smer neuspel.
Zo 44 poslaneckých kresiel bude mať Smer len jedno. Obsadí ho Peter Fitz, ktorý je súčasne aj poslancom Národnej rady a starostom Šenkvíc. V minulom volebnom období mal Smer v regionálnom parlamente 14 poslancov.
„Kandidátov na poslancov navrhujú okresní predsedovia strany a schvaľuje ich krajská rada. Kandidáta na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja navrhuje krajská rada a náš kandidát bol schválený aj predsedníctvom strany Smer,“ povedal Glváč o politickej zodpovednosti za volebné výsledky. Podľa Glváča nejde o prehru ľavice, ale o prehru pravice a ľavice, pretože väčšina obyvateľov kraja sa na voľbách nezúčastnila a prestáva mať záujem o veci verejné.
Poslanec Národnej rady Dušan Jarjabek, ktorý neúspešne kandidoval za Smer do krajského parlamentu v bratislavskom Starom Meste, povedal, že žiadna tragédia sa nedeje a o štyri roky sa všetko otočí. Bratislavský kraj sa podľa Jarjabka prezentoval ako posledná bašta pravice s tým, že kto získa Bratislavu, ako by získal celé Slovensko.
„Vytvorila sa martýrska atmosféra z pozície SDKÚ a tak sa lepšie ide do volieb,“ mienil Jarjabek. Je presvedčený, že aj kampaň kandidátky na županku Moniky Flašíkovej-Beňovej zo Smeru bola argumentačne presvedčivá. Naznačil však, že na volebnom výsledku sa mohla podpísať vládna legislatíva, ktorá je orientovaná na iné sociálne vrstvy ako na strednú podnikateľskú vrstvu, ktorá býva v Bratislave.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.