Česi v zajatí strachu: Vojnového konfliktu sa obávajú viac ako zvyšok sveta
Česi sa dlhodobo najviac obávajú vojenského konfliktu a v tomto ohľade prevyšujú Európu aj svet. V apríli túto obavu v prieskume agentúry Ipsos uviedlo 47 percent opýtaných, rovnako ako v susednom Poľsku. V marci tieto obavy dosiahli 54 percent. V súvislosti s aktuálnym geopolitickým napätím vzrástlo znepokojenie aj v Európe a vo svete na 28, respektíve 20 percent. Výsledky prieskumu zameraného na rovnováhu medzi finančnou realitou a osobným pocitom šťastia dnes predstavil riaditeľ Ipsos Jakub Malý.
Video
Ukrajinci zastavili ruský mechanizovaný nápor: „Chladnokrvne sme ich rozobrali na súčiastky“
Z geolokalizovaných záberov z 18. a 19. apríla vyplýva, že ruská armáda podnikla dva približne čatové mechanizované útoky východne od Časiv Jaru, severovýchodne od Kosťantynivky.
Zdroj:
Ukrajinské pozemné sily
Podľa aprílových výsledkov považuje 12 percent Čechov svoju finančnú situáciu za dobrú. Tento stav zostáva v posledných dvoch rokoch podobný a zodpovedá aj európskemu priemeru. Podobný podiel Čechov svoju situáciu hodnotí ako zlú. Zhruba pätina Čechov očakáva, že sa ich finančná situácia v blízkej budúcnosti zlepší.
Zatiaľ čo Česi sa najviac obávajú vojenského konfliktu, v Európe aj vo svete dominuje strach z inflácie. V Česku ju ľudia radia na tretie miesto. Na druhom mieste sú zločin a násilie, na štvrtom chudoba a sociálna nerovnosť a na piatom obavy o udržanie sociálneho systému.
Obavy z kriminality a násilia v Česku vzrástli z marcových 24 percent na 30 percent v apríli, stále sú však pod európskym priemerom. Podľa Ipsos môže za rastom stáť aj požiar výrobnej haly zbrojovky LPP Holding v Pardubiciach, v súvislosti s ktorým polícia doteraz zadržala desať ľudí.
Obavy z inflácie v Česku dlhodobo klesajú. Zatiaľ čo v roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, sa jej obávalo okolo 60 percent ľudí, teraz je to zhruba každý štvrtý. V Európe ide o 31 percent a vo svete o 33 percent opýtaných.
Video
Záblesk „starého normálu“: Tel Aviv vymenil sirény za tanec na pláži, kým prímerie drží
Hoci vojna v mysliach ľudí stále pretrváva, ulice zaplavila atmosféra, ktorú miestni nazývajú návratom k „starému normálu“. Tradičná vojenská prehliadka a prelety stíhačiek izraelských obranných síl boli síce už tretí rok po sebe zrušené, no civilný život si vzal svoje slovo späť.
Zdroj:
Reuters
Ľudia sa obávajú rastu cien naprieč kategóriami tovarov a služieb, výraznejšie pri doprave. Zároveň však Česi neplánujú výdavky na dopravu výrazne obmedzovať. Ak by museli šetriť, obmedzujú najčastejšie výdavky na voľnočasové aktivity, kultúru, alkohol, tabak a oblečenie.
Zatiaľ čo vo svete aj v Európe sa za šťastných označuje zhodne 73 percent ľudí, v Česku je to 69 percent a na Slovensku 67 percent. V rokoch 2016 až 2022 patrili Česi medzi šťastnejšie národy, situáciu podľa Ipsos zmenili vojna na Ukrajine a inflačná kríza.
Hlavným zdrojom šťastia sú pre Čechov rodina a blízki, zatiaľ čo nešťastie najčastejšie súvisí s finančnou situáciou, nasleduje duševné a fyzické zdravie. Naprieč generáciami sú tieto faktory podobné, mladší ľudia však častejšie spomínajú duševné zdravie. Platí tiež, že čím vyššie sú príjmy, tým subjektívne vyššia je miera šťastia. Medzi najbohatšími 16 percentami sa za šťastných považuje 83 percent ľudí, medzi najchudobnejšími 11 percentami je to 44 percent.
Za znak úspešného života považujú Česi nadobudnutie vlastného bývania (54 percent) a stabilné zamestnanie na plný úväzok (53 percent). Viac ako tretina ľudí spomína aj rodičovstvo, štvrtina odsťahovanie sa od rodičov. Naprieč generáciami sa to výrazne nelíši, rozdiely sú však medzi mužmi a ženami. Ženy viac zdôrazňujú stabilné zamestnanie (58 percent oproti 49 percentám mužov), zatiaľ čo muži častejšie považujú za dôležité manželstvo alebo registrované partnerstvo (18 percent oproti siedmim percentám žien).
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.