Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zomrela židovská rodáčka z Košíc, ktorá v nacistickom lágri musela tancovať pre Mengeleho
Snívala o kariére úspešnej športovkyne, ale antisemitizmus ju obral o jej túžbu. Na jar 1944 sa ocitla medzi deportovanými Židmi do Auschwitzu, život je visel na vlásku, našťastie však všetky útrapy prežila. Volala sa Edith Egerová, pochádzala z Košíc, väčšinu svojho života prežila v USA. Zomrela tento týždeň v pondelok. V septembri 2027 by bola oslávila svojich sto rokov.
Edith Egerová zomrela vo veku 98 rokov. Foto: Facebook/Edith Eger
Video
Ivan Pasternák: Nemám silu ísť do Auschwitzu, je tam kufor s otcovým menom
Egerová (za slobodna Elefantová) v januári 2015 poskytla denníku Pravdu dlhý rozhovor. Bolo to v čase, keď uplynulo 70 rokov od oslobodenia nacistického koncentračného tábora v Auschwitzi na okupovanom poľskom území. O prvých prejavoch antisemitizmu poznamenala, že keď chodievala domov zo židovskej školy, rovesníci iného vierovyznania ju opľúvali. Bol to len začiatok nepredstaviteľných hrôz…
Tínedžerka Edith bola výborná gymnastka. Trénovala až päť hodín denne. „Mojím snom bolo dostať sa do reprezentácie, na olympiádu. Trénerka mi však jedného dňa povedala, že musím v družstve uvoľniť miesto kresťanskému dievčaťu. Lebo som Židovka," zdôverila sa v zmienenom interview pre Pravdu.
Jej život v Košiciach sa drasticky zmenil na jar 1944. Východoslovenskú metropolu okupovalo horthyovské Maďarsko od novembra 1938, zmena nastala v marci 1944, keď na maďarské územie vtrhli nemeckí vojaci. Súviselo to s tým, že Adolf Hitler neveril Miklósovi Horthymu, že jeho armáda by sa postavila proti nezadržateľne postupujúcim červenoarmejcom. Nacisti nielenže prevzali úplnú kontrolu nad satelitným štátom, ale ešte aj tam takpovediac naštartovali svoj pekelný protižidovský stroj. Začali totiž nemilosrdne s deportáciami Židov do Auschwitzu (samozrejme, že vrátane tých, čo žili v slovenských mestách a obciach ovládaných horthyovcami).
Po odvlečení do nacistického lágru prišlo to najhoršie: „Rodičov Edithy poslali do plynových komôr," upozorňuje webová stránka venovaná Egerovej. „V Košiciach, kým nás zavreli do vagónu, nám povedali, že nás vezú do Maďarska, na práce, že robiť budeme zrejme na poli. Keď vlak dorazil do cieľa, všetkých mužov oddelili. S otcom som sa nestihla ani rozlúčiť," smutne povedala pre Pravdu.
Pri takzvanej selekcii v Auschwitzi bol sadistický Josef Mengele. Anjel smrti – ako ho prezývali. Matku Edithy poslal doľava, čo znamenalo okamžitý odchod do plynovej komory. Jej dve dcéry sa museli postaviť vpravo. Mengele takto vyberal väzňov, o ktorých usúdil, že sa hodia na otrocké práce. Naopak, tých, čo sa mu fyzicky alebo vekom nepozdávali, čakala rýchla smrť.
Prvý večer po deportácii sa nacisti pýtali nových väzňov v barakoch, kto má na čo nadanie. Edith bola nielen skvelá gymnastka, chodievala aj na hodiny baletu. Mengele si ju preto vybral, aby preňho pravidelne tancovala. „Mal slabosť pre umenie. O zábavu sa mu staral aj väzenský dievčenský orchester. Boli tam skvelé hudobníčky," podotkla o nacistickej beštii. Na otázku, ako dokázala tancovať pre tohto netvora, odpovedala takto: „Privrela som oči a predstavila som si, že tancujem na scéne prekrásnej budapeštianskej Opery ako primabalerína v Čajkovského Rómeovi a Júlii."
Neskôr bola mladá Edit medzi tými väzňami, ktorých Nemci pred blížiacou sa Červenou armádou transportovali z Auschwitzu do Rakúska. Jej poslednou zastávkou na ceste utrpenia bol koncentračný tábor Gunskirchen. Fungoval až do začiatku mája 1945, keď ho krátko pred koncom druhej svetovej vojny oslobodili vojaci USA. Väzni hladovali, vyskytovali sa dokonca prípady kanibalizmu. „Ja som jedla trávu. Dotknúť sa ľudského mäsa by som nemohla," vravela Egerová.
Nechýbalo veľa a zostala by medzi mŕtvymi v Gunskirchene. Vysilená a vychudnutá na kosť ležala medzi mŕtvolami pripravenými na zahrabanie. „Objavil ma americký vojak v hŕbe tiel, v lese za lágrom. Všimol si, že som pohla rukou. Dal mi napiť a daroval mi balík cukríkov," ozrejmila, ako zostala nažive.
Po skončení vojny Egerová žila v Československu do roku 1949. Potom emigrovala, za nové miesto pre život si zvolila Spojené štáty americké. Získala tam doktorát v klinickej psychológii a stala sa vyhľadávanou odborníčkou medzi ľuďmi, ktorí potrebovali pomoc pre svoju ubolenú dušu. Ako žena, ktorá prežila to najstrašnejšie počas holokaustu, nepochybne dokázala byť ich silnou oporou a poradkyňou.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.