Veľký obrat Ukrajiny. Zelenskyj stratil trpezlivosť s Trumpom, píšu v USA
Podľa historika a profesora strategických štúdií Phillipse Paysona O’Briana sa postoj Kyjeva k Donaldovi Trumpovi výrazne mení. Ukrajina sa ešte dlhý čas po jeho návrate do Bieleho domu snažila pôsobiť zmierlivo a verila, že si amerického prezidenta dokáže nakloniť, aj napriek jeho opakovaným prejavom sympatií k Vladimirovi Putinovi, obmedzovaniu vojenskej pomoci a ostrým útokom na Volodymyra Zelenského.
Video
Ukrajinci zastavili ruský mechanizovaný nápor: „Chladnokrvne sme ich rozobrali na súčiastky“
Z geolokalizovaných záberov z 18. a 19. apríla vyplýva, že ruská armáda podnikla dva približne čatové mechanizované útoky východne od Časiv Jaru, severovýchodne od Kosťantynivky. „Operátori dronov metodicky a chladnokrvne rozobrali techniku okupantov na súčiastky a následne vyčistili všetko, čo stihlo vniknúť na našu zem,“ napísali ukrajinské pozemné sily.
Zdroj:
Ukrajinské pozemné sily
Kyjev sa podľa O’Briana, ktorý sa vyjadril v komentári pre The Atlantic, zapájal do Trumpových mierových iniciatív, hoci ich vnímal ako nastavené v prospech Moskvy. Zelenskyj pristúpil aj na dohody o nerastných surovinách a Trumpa verejne chválil, pretože ukrajinské vedenie rátalo s tým, že ústretový tón môže pomôcť udržať si aspoň časť podpory Washingtonu.
O’Brian však tvrdí, že táto stratégia sa vyčerpala. Ukrajina sa čoraz menej spolieha na Spojené štáty a aktívne hľadá nových diplomatických aj vojenských partnerov. Ako príklady uvádza zdieľanie skúseností z dronovej vojny so štátmi Perzského zálivu či prehlbovanie zbrojárskej spolupráce s Nemeckom.
Zmenu podľa autora vidno aj v Zelenského verejných vyjadreniach. Keď Trumpova administratíva zmiernila tlak na ruský ropný sektor, Zelenskyj vyhlásil, že Rusko znovu prekabátilo Američanov aj samotného prezidenta USA. Neskôr zároveň varoval, že ak by sa Spojené štáty stiahli z NATO, Európa bude musieť budovať bezpečnosť aj s pomocou krajín ako Spojené kráľovstvo, Nórsko, Turecko a Ukrajina.
O’Brian v tom vidí otvorené priznanie toho, čo mnohí európski lídri doteraz nechceli pomenovať. Podľa neho ukrajinskú rétoriku zmenilo najmä obmedzenie amerických dodávok zbraní, Trumpova neochota tvrdo postihovať Rusko a tlak na Ukrajinu, aby v rámci prípadnej dohody ustúpila Moskve v otázke územia aj obyvateľov Donbasu.
Americký historik zároveň pripomína, že zmena tónu súvisí aj s vývojom na bojisku. Ukrajina sa vo väčšej miere opiera o vlastný dronový priemysel, dokáže útočiť hlboko v ruskom tyle a ďalej obmedzuje ruské pôsobenie v Čiernom mori. Práve tieto schopnosti podľa komentára posilnili presvedčenie Kyjeva, že nie je úplne odkázaný len na americkú pomoc.
Video
Nová tvár vojny: Ukrajina vyrukovala s robotmi, 24-tisíc misií za pár mesiacov
Ukrajina len v apríli hlási už 24-tisíc misií pozemných bezpilotných prostriedkov v roku 2026.
Zdroj:
Ukrajinské ministerstvo obrany
O’Brian v komentári pre The The Atlantic však zároveň zdôrazňuje, že Ukrajina by stále radšej mala USA na svojej strane než na strane Ruska. Americká vojenská podpora bola v rokoch 2022 až 2024 pre jej prežitie rozhodujúca. O’Brianov záver je však jasný: v Kyjeve už silnie presvedčenie, že ani strata americkej podpory nemusí automaticky znamenať porážku, pretože Ukrajina dnes viac verí vlastným kapacitám a európskym partnerom
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.