Putin šomre. Ocitá sa ruská ekonomika v zóne smrti? Nepodarilo sa splniť ani jeden cieľ

Minulý týždeň sa v Kremli konala porada venovaná ekonomickým otázkam. Putin otvorene poukázal na to, že v prvých mesiacoch tohto roku bol pokles hospodárstva horší, ako predpovedali vláda a centrálna banka. Prezident preto od kompetentných očakáva vysvetlenie. „Putin pritom predtým opakovane tvrdil, že ekonomika je stabilná napriek tomu, že údaje naznačovali opak," poznamenala stanica Rádio Sloboda. Hospodárenie štátu vyzerá nepríjemne: deficit federálneho rozpočtu v prvom štvrťroku 2026 dosiahol 4,58 bilióna rubľov (51 miliárd eur), čím prekročil ročný limit až o 20 percent.

Pokles rastu hrubého domáceho produktu

Aké prognózy vláde a centrálnej banke nevyšli? V prvých dvoch mesiacoch tohto roku bol rast hrubého domáceho produktu (HDP) o 1,8 % nižší v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku. Ministerstvo hospodárstva predpovedalo pokles HDP o 1,5 % a centrálna banka o 1,6 %. Kompetentní sa snažili presvedčiť Putina, že medziročný pokles súvisí s tým, že v januári a vo februári 2026 bolo o tri viac voľných pracovných dní ako vlani. Z reakcie prezidenta vyplynulo, že to považuje za jednu z príčin, ale istotne nie jedinú, preto očakáva podrobné objasnenie.

Štátnej kase určite pomôžu zvýšené príjmy z predaja ropy, keď firmy ešte len odvedú dane po jej zdražení po americko-izraelských útokoch na Irán, ale dieru vo federálnom rozpočte to nezapláta. Čo sa týka tohtoročného hospodárskeho rastu, vyhliadky nevyzerajú ružovo. Viac-menej sa prognózy pohybujú okolo jedného percenta rastu. Ruský finančný dom Promsvjazbank znížil tohtoročný odhad rastu HDP z 1,5 % na 1 % a Svetová banka na 0,8 %. „Jedine Medzinárodný menový fond ho zvýšil z 0,8 % na 1 %," podotkol server Moscow Times.

Ekonomika v recesii pred rokom 2027

Nezávislé moskovské Centrum makroekonomických analýz a krátkodobých prognóz uviedlo, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ruská ekonomika upadne do recesie pred rokom 2027. Rusku chýbajú peniaze na podporu bývania a verejných služieb, čo je ďalší problém. „Rozpočtové deficity sa zvýšili v 74 ruských regiónoch, čo ich núti znižovať výdavky," upozornil server Novaja gazeta.

Zazneli názory, že ruská ekonomika sa dostáva do zóny smrti ako horolezec bez kyslíku, ktorý stúpa na osemtisícovku – ešte dýcha, ale dych už stráca. Správy, ktoré Rusov nepotešia, prichádzajú aj od ministra hospodárskeho rozvoja Maxima Rešetnikova. Povedal, že rezervy ekonomiky sú vo viacerých oblastiach vyčerpané.

Podľa agentúry Interfax poukázal napríklad na nedostatok pracovnej sily a na vysokú úrokovú sadzbu centrálnej banky, od čoho závisí úročenie úverov, ktoré poskytujú komerčné banky. Táto sadzba je až 15 percent, dokonca bola ešte vyššia. Naopak, v prípade Európskej centrálnej banky je úroková sadzba dve percentá. Rešetnikov nepopiera, že podnikateľov trápi zvyšovanie daní, preto vidí úlohu štátu v tom, aby im pomohol adaptovať sa na nové podmienky.

Nedostatok pracovnej sily

O obmedzeniach na trhu práce sa zmienila aj guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová. K tomu pridala ako veľký problém vysokú infláciu. „Je to prvýkrát v histórii, čo Rusko čelí takému nedostatku pracovnej sily," napísal server Vzgljad. Prečo? Dôvodov je niekoľko.

Státisíce Rusov vstúpili do armády – či už dobrovoľne alebo ich mobilizovali. Ďalší zmizli z pracovného trhu tí, čo sa po rozpútaní vojny proti Ukrajine rozhodli emigrovať. A na obsadenie voľných pracovných pozícií je nedostatok ľudí aj preto, že ich málo pribúda v produktívnom veku, čo dlhodobo súvisí s nízkou pôrodnosťou. „Len počas prvých dvoch rokov vojny proti Ukrajine sa trh práce zmenšil najmenej o milión ľudí, čo predstavuje približne 1,5 % zamestnaných," upozornila stanica Deutsche Welle.

Ostrá kritika od akademika

O veľmi zlej situácii hovoril pred pár dňami akademik Robert Nigmatulin. Patrí medzi stúpencov Putina, takže ho v Kremli nikto nemôže podozrievať, že by účelovo šíril paniku. Nigmatulin si nebral servítku pred ústa, keď rečnil na podujatí nazvanom Moskovské ekonomické fórum. Z jeho vystúpenia citovala agentúra Novorossija.

Nigmatulin tvrdí, že v posledných troch desaťročiach sa ruská ekonomika nachádza v kombinovanom stave stagnácie a úpadku. Upozornil, že čo sa týka príjmu Rusov, sú najnižšie v celej Európe. „Rusko vymiera, za posledných desať rokov bol hospodársky rast len 1,5 percenta, naopak, v tomto období sa zvýšili spotrebiteľské ceny o 77 percent."

V kritike pokračoval týmito slovami: „Od roku 2012 sa nepodarilo splniť ani jeden (prezidentský) dekrét a nikto za to nebol potrestaný." Nigmatulin považuje za jeden z varovných signálov pokles počtu zamestnaných v strojárstve: kým v roku 1999 v tomto odvetví robili 4 milióny ľudí, naopak, v súčasnosti ich je len 440-tisíc. Na druhej strane vznikajú pracovné miesta, ktoré vôbec alebo len málo prospievajú ekonomike – počet kuriérov a esbéeskárov dosahuje dokopy až 1,5 milióna osôb.

Nigmatulin ako jedno z opatrení zameraných na zlepšenie hospodárskeho rastu navrhuje odstrániť vysoké daňové zaťaženie malých a stredných podnikateľov, pričom by privítal, keby vyššie dane platili bohatí.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem