ONLINE 49. deň: Irán zaútočil na tankery v Hormuzskom prielive, za „bezpečnosť“ si chce nechať platiť. Trump hovorí o vydieraní

23:00 Finančný svet zažil v piatok jeden z najdynamickejších dní za posledné dekády.

22:04 Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan obvinil Izrael z toho, že využíva bezpečnosť ako zámienku na získanie „ďalšieho územia“. Informuje AFP.

„Izrael neusiluje o vlastnú bezpečnosť. Izrael sa usiluje o viac územia. Vláda (izraelského premiéra Benjamina) Netanjahua vyžíva bezpečnosť ako zámienku na okupáciu ďalšieho územia,“ povedal Fidan na Antalyjskom diplomatickom fóre.

Podľa slov šéfa tureckej diplomacie Izrael vytvoril na medzinárodnej scéne ilúziu, keď tvrdí, že koná v záujme svojej vlastnej bezpečnosti. „No najmä v posledných rokoch je veľmi jasné, že ide o viac, než len to,“ konštatoval.

Na palestínskych územiach, v Pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu, vo východnom Jeruzaleme, a teraz smerom k Libanonu a Sýrii, ide podľa Fidana o „pokračujúcu okupáciu a expanzionizmus v regióne“.

„Myslím si, že toto sa musí zastaviť…Izrael musí vedieť, že jedinou cestou, ako žiť v tomto regióne v mieri…je nechať ostatné krajiny užívať si vlastnú bezpečnosť, územnú celistvosť a slobodu, a nepoužívať voči nim silu,“ dodal. Francúzska tlačová agentúra konštatuje, že napätie medzi Tureckom a Izraelom postupne eskaluje od začiatku vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Fidan v pondelok vyhlásil, že Izrael „nedokáže existovať bez nepriateľa“ a vláda Netanjahua sa teraz snaží ako takého vykresliť práve Turecko. Vyjadril sa tak po tom, čo turecký prezident Recep Tayyip Erdogan varoval šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa pred „možnými provokáciami a sabotážami“, ktoré by mohli ohroziť dočasnú dohodu o prímerí medzi USA, Izraelom a Iránom. Netanjahu v sobotu vyhlásil, že Tel Aviv bude naďalej vystupovať proti Teheránu a jeho regionálnym spojencom.

21:15 Tri výletné lode, ktoré uviazli v Perzskom zálive v dôsledku vojny v Iráne, úspešne preplávali Hormuzským prielivom a sú na ceste do Európy, oznámili v sobotu majitelia plavidiel. Informovala DPA. Ide o dve výletné lode nemeckej spoločnosti TUI a jednu firmy MSC sídliacej vo Švajčiarsku.

Lode preplávali prielivom medzi Iránom a Ománom v sobotu v konvoji, uviedol hovorca MSC. „Prechod prebehol v úzkej koordinácii s príslušnými úradmi,“ doplnil. Loď MSC Euribia smeruje do severnej Európy a jej výletná plavba z nemeckého Kielu sa 16. mája uskutoční podľa plánu.

Lode TUI sú na ceste do Stredozemného mora, uviedla centrála spoločnosti v Hamburgu s tým, že ďalšie detaily poskytnú po ich potvrdení.

MSC Euribia uviazla v Dubaji, kým dve lode TUI kotvili v Dauhe. Po evakuácii pasažierov zostali na palube menšie posádky.

21:00 Izraelská armáda oznámila vytvorenie tzv. žltej línie v južnom Libanone, podobnej tej v Pásme Gazy. Tvrdí, že už zasiahla predpokladaných militantov, ktorí sa približovali k izraelským jednotkám pozdĺž tejto línie.

20:00 Dve lode plaviace sa pod vlajkou Indie sa v sobotu stali cieľom útokov pri snahe preplávať cez Hormuzský prieliv, potvrdilo indické ministerstvo zahraničných vecí. V tejto súvislosti si predvolalo veľvyslanca Iránu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

Predstaviteľ ministerstva iránskemu diplomatovi povedal, že India je hlboko znepokojená streľbou na lode a vyzýva iránskych predstaviteľov, aby čo najskôr znova umožnili lodiam smerujúcim do Indie prejsť cez Hormuzský prieliv. Naí Dillí sa v posledných týždňoch podarilo zaistiť plavbu viacerých lodí s indickou vlajkou cez zablokovaný prieliv.

Irán ustúpil od svojho sľubu opätovne otvoriť strategickú vodnú cestu pre komerčnú dopravu počas prímeria dosiahnutého vo vojne so Spojenými štátmi, čím protestuje proti americkej blokáde svojich prístavov.

Organizácie monitorujúce bezpečnosť dopravy predtým informovali, že iránske sily v sobotu strieľali na viacero komerčných lodí alebo sa im vyhrážali, keď sa snažili preplávať cez Hormuzský prieliv.

India udržiava dobré vzťahy s Teheránom, rozširuje však spoluprácu s jeho nepriateľom Izraelom v oblastiach obrany, poľnohospodárstva, technológií a kybernetickej bezpečnosti.

19:38 Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová varuje pred inflačnými rizikami v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe, píše DPA.

„Krátkodobo to bude mať výrazný vplyv na infláciu prostredníctvom vyšších cien energií,“ uviedla Lagardová v piatok (17. 4.) na zasadnutí Medzinárodného menového fondu (MMF) vo Washingtone. Strednodobé dôsledky budú podľa nej závisieť od intenzity a trvania konfliktu.

Vojna s Iránom zároveň zhoršuje vyhliadky ekonomiky. „Riziká pre rastové vyhliadky sú najmä v krátkodobom horizonte skôr smerom nadol.“ Konflikt na Blízkom východe zvyšuje neistotu. „Situáciu pozorne sledujeme,“ dodala Lagardová.

Ropný šok, ktorý vyvolal konflikt na Blízkom východe, spôsobil výrazné zrýchlenie inflácie v eurozóne. Jej medziročná miera v marci dosiahla 2,6 % po 1,9 % vo februári, čo je najviac od júla 2024. Tempo rastu sa tak zároveň opäť dostalo nad dvojpercentný cieľ ECB.

Na finančných trhoch vzrástli očakávania, že ECB v priebehu roka zvýši kľúčové úrokové sadzby. Lagardová už signalizovala, že ECB je pripravená v prípade potreby zasiahnuť.

Rada guvernérov ECB bude najbližšie rozhodovať o nastavení menovej politiky 30. apríla.

18:41 Militantné hnutie Hizballáh poprelo zodpovednosť za útok na príslušníkov Dočasných síl OSN v Libanone. Došlo k tomu po tom, čo Francúzsko naznačilo, že hnutie podniklo úder, ktorý si vyžiadal jednu obeť a troch zranených. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Hizballáh odmieta akúkoľvek spojitosť s incidentom, ktorý sa stal silám UNIFIL… a vyzýva na opatrnosť pri vytváraní úsudkov a pripisovaní zodpovednosti, kým libanonská armáda nevyšetrí všetky okolnosti udalosti,“ uviedlo hnutie vo vyhlásení.

Libanonský premiér Nawáf Salám v sobotu informoval, že príslušníci Dočasných síl OSN sa stali terčom útoku na juhu Libanonu a nariadil vyšetrenie incidentu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na platforme X upresnil, že pri incidente zahynul jeden francúzsky vojak a ďalší traja utrpeli zranenia.

„Všetko nasvedčuje tomu, že za tento útok je zodpovedný Hizballáh,“ uviedol Macron a vyzval libanonské úrady, aby zadržali páchateľov a „zaistili bezpečnosť vojakov UNIFIL“. Dočasné sily OSN takisto naznačili, že podľa predbežného vyšetrovania je za útok zrejme zodpovedné hnutie, píše AFP.

17:40 Irán skúma nové návrhy, ktoré dostal od Spojených štátov, uviedla iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti. Dodala však, že vyjednávači Teheránu nepristúpia na kompromisy s Washingtonom. Americký prezident Donald Trump medzitým varoval Irán, aby nevydieral USA. TASR o tom informuje podľa agentúr AP a AFP.

Rada nespresnila obsah týchto návrhov. Uviedla len, že Iránu ich odovzdal v uplynulých dňoch ako sprostredkovateľ pakistanský veliteľ, ktorý bol na návšteve Teheránu. Irán zatiaľ neposlal Washingtonu odpoveď, no podľa rady si ďalšie rozhovory vyžiadajú, aby USA upustili od „prehnaných požiadaviek a prispôsobili svoje požiadavky skutočnej situácii“.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že Irán bude plne kontrolovať dopravu cez Hormuzský prieliv, kým sa neskončí vojna a v regióne nenastolí trvalý mier. Bude tiež zaznamenávať detailné informácie o prechádzajúcich lodiach a vyberať poplatky. Rada označila americkú námornú blokádu za porušenie dohodnutého prímeria s tým, že Hormuzský prieliv nebude do zrušenia blokády znovu otvorený.

16:54 Lode, ktoré sa v Hormuzskom prielive dostali pod paľbu, boli identifikované ako tanker a kontajnerová loď, pričom podľa britskej námornej služby UKMTO za útokom stoja iránske revolučné gardy. Teherán následne oznámil zámer spoplatniť prejazd úžinou a pohrozil jej opätovným uzavretím, čo americký prezident Donald Trump označil za vydieranie.

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti dnes oznámila, že je odhodlaná kontrolovať lodnú prevádzku v Hormuzskom prielive a za prejazd bude vyberať poplatky spojené s nákladmi na bezpečnostné služby. Teherán zároveň varoval, že americkú námornú blokádu považuje za porušenie prímeria, v dôsledku čoho opätovne zabráni voľnému pohybu plavidiel cez úžinu. Americký prezident Donald Trump na tieto kroky reagoval vyhlásením, že Irán nesmie Spojené štáty vydierať.

Podľa aktuálnych informácií UKMTO sa tanker dostal pod paľbu približne 20 námorných míľ severovýchodne od pobrežia Ománu. Kontajnerovú loď zasiahol neznámy projektil o päť míľ ďalej, pričom poškodil náklad na palube, no nespôsobil požiar ani zranenia posádky. Obe plavidlá sú podľa bezpečnostných zdrojov v poriadku.

16:33 Libanonský premiér Nawáf Salám ostro odsúdil útok na príslušníkov Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL), pri ktorom podľa predbežných zistení a slov francúzskeho prezidenta zrejme figurovalo hnutie Hizballáh.

Salám nariadil okamžité vyšetrovanie incidentu na juhu krajiny, aby páchatelia niesli plnú zodpovednosť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že pri prepade zahynul jeden vojak a ďalší traja sú zranení. „Všetko nasvedčuje tomu, že za tento útok je zodpovedné militantné hnutie Hizballáh,“ uviedol Macron s tým, že libanonské úrady musia garantovať bezpečnosť modrých prilieb.

K útoku došlo z bezprostrednej blízkosti vo chvíli, keď sa jednotka presúvala k svojej základni. Podľa francúzskej ministerky obrany Catherine Vautrinovej bol prístup do oblasti už niekoľko dní komplikovaný prebiehajúcimi bojmi. Sústrasť Francúzsku vyjadril aj libanonský prezident Džúzíf Awn, ktorý prisľúbil stíhanie vinníkov, a predseda parlamentu Nabíh Berrí.

Incident narušil atmosféru počas aktuálneho desaťdňového prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom, ktoré má vytvoriť priestor pre trvalé ukončenie konfliktu prebiehajúceho od marca.

15:44 Dátum ďalšieho kola rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom dosiaľ nebol stanovený, uviedol v sobotu námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Saíd Chatíbzáde. Obe strany sa podľa neho momentálne sústreďujú na dokončenie rámca dohody pred pokračovaním rokovaní, informuje AFP.

„Kým sa nedohodneme na rámci, nemôžeme stanoviť dátum,“ povedal novinárom na okraj Antalyjského diplomatického fóra. „Veríme, že hneď, ako to dokončíme, budeme môcť prejsť k ďalšiemu kroku,“ konštatoval.

Irán je podľa jeho slov „verný“ diplomacii a nechce vstúpiť do rokovaní, ktoré sú určené na neúspech a môžu „slúžiť ako zámienka pre ďalšie kolo eskalácie“.

Chatíbzáde zároveň odmietol hrozby zo strany USA o nových vojenských opatreniach a povedal, že vyjadrenia Washingtonu sú nekonzistentné. „Americká strana veľa tweetuje, veľa rozpráva. Niekedy to je mätúce, niekedy, viete, protirečivé,“ tvrdí s odkazom na pravidelné príspevky amerického prezidenta Donalda Trumpa na jeho platforme.

„Je na americkom národe, aby rozhodol, či sú tieto vyhlásenia konzistentné a v súlade s medzinárodným právom,“ konštatoval námestník šéfa iránskej diplomacie.

Okrem toho odmietol aj obvinenia zo strany USA, že Irán ohrozuje slobodu plavby v Hormuzskom prielive. Pripomenul, že Irán v piatok oznámil otvorenie tohto strategického prielivu pre plavbu všetkých komerčných plavidiel po zvyšok trvania prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Washington obvinil z toho, že sa usiluje „sabotovať“ tieto snahy. Dodal, že ak dôjde k porušeniu prímeria a Američania nedodržia svoje záväzky, „bude to mať pre nich dôsledky“.

Irán medzičasom oznámil zrušenie svojho rozhodnutia o znovuotvorení Hormuzského prielivu. Dôvodom je podľa neho pretrvávajúca blokáda iránskych prístavov zo strany USA. Britská armáda informovala, že iránske vojnové lode v sobotu ostreľovali tanker v tomto prielive.

Egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdalátí na fóre v Turecku uviedol, že Egypt a Pakistan pracujú veľmi tvrdo ako sprostredkovatelia, aby dosiahli „konečnú dohodu“ medzi USA a Iránom.

„Veľmi tvrdo tlačíme na to, aby sme pokročili,“ povedal Abdalátí s tým, že Egypt a Pakistan dúfajú, že v najbližších dňoch sa podarí dosiahnuť dohodu. „Nielen my tu v regióne, ale aj celý svet trpí kvôli pokračovaniu tejto vojny,“ konštatoval.

14:40 Libanonský premiér Nawáf Salám v sobotu informoval, že príslušníci Dočasných síl OSN (UNIFIL) sa stali terčom útoku na juhu Libanonu a nariadil vyšetrovanie incidentu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron na platforme X upresnil, že pri incidente zahynul jeden vojak a ďalší traja utrpeli zranenia. Informuje AFP.

„Najdôraznejšie odsudzujem dnešný útok na členov francúzskeho práporu v rámci misie UNIFIL,“ povedal Salám. Premiér zároveň oznámil, že vydal „pokyny na okamžité vyšetrenie udalosti, aby sa objasnili okolnosti tohto útoku a páchatelia niesli zodpovednosť“ za svoje konanie.

Hovorca UNIFIL potvrdil pre AFP, že došlo k incidentu v obci na juhu Libanonu a že prebieha vyšetrovanie.

Pri údere zahynul jeden francúzsky vojak a traja ďalší utrpeli zranenia, upresnil francúzsky prezident na X. „Všetko nasvedčuje tomu, že za tento útok je zodpovedné (militantné hnutie) Hizballáh,“ uviedol Macron a vyzval libanonské úrady, aby zadržali páchateľov.

Kapitán zasiahnutého tankera potvrdil, že na plavidlo bez varovania spustili paľbu člny iránskych Revolučných gárd (IRGC). Britská organizácia pre námorné obchodné operácie (UKMTO) na sociálnej sieti X uviedla, že loď aj jej posádka sú podľa aktuálnych správ v poriadku a incident už vyšetrujú príslušné úrady. Informácie o prípadných obetiach alebo rozsahu škôd na ďalších plavidlách nateraz nie sú k dispozícii.

V súvislosti s útokmi sa na platforme Telegram objavilo vyhlásenie pripisované iránskemu duchovnému vodcovi Modžtabovi Chameneímu. V texte sa uvádza, že iránske námorníctvo je pripravené uštedriť nepriateľom ďalšiu horkú porážku.

12:48 Izraelské ozbrojené zložky počas vojny v Iráne podnikli približne 10 800 útokov. Oznámili to v piatok v príspevku na sociálnej sieti X, kde tiež uvideli, že v Libanone uskutočnili viac ako 14 900 delostreleckých útokov, informuje TASR.

Ozbrojené sily vo svojom príspevku napísali, že bolo „eliminovaných 28 vysokopostavených lídrov iránskeho režimu“ a zneškodnili zhruba 250 systémov protivzdušnej obrany. Neutralizovaných bolo počas bojov 60 percent zariadení na odpaľovanie rakiet.

Podľa americkej organizácie Human Rights Activists News Agency (HRANA) zahynulo v Iráne do začiatku prímeria, na ktorom sa USA a Irán dohodli minulý týždeň v noci na stredu, 1701 civilistov, informuje stanica BBC.

Izraelská armáda tvrdí, že v Libanone eliminovala viac ako 1700 „teroristov“ a zasiahla vyše 5000 „teroristických cieľov“.

Libanon bol vtiahnutý do vojny 2. marca, keď militantné hnutie Hizballáh vypálilo rakety na Izrael. Urobilo tak v reakcii na zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý zahynul v prvý deň americko-izraelských útokov v Iráne.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že Izrael a Libanon súhlasili s desaťdňovým prímerím.

11:40 Irán v sobotu čiastočne otvoril svoj vzdušný priestor pre medzinárodné lety prechádzajúce východnou časťou krajiny, uviedol tamojší úrad civilného letectva.

„Letecké trasy vo východnej časti vzdušného priestoru krajiny sú otvorené pre medzinárodné lety prechádzajúce cez Irán,“ uviedol úrad vo vyhlásení. Doplnil, že niektoré letiská obnovili prevádzku o 07.00 h miestneho času (05.30 h SELČ).

O niekoľko hodín neskôr však webové stránky monitorujúce lety stále neukazovali žiadne medzinárodné lety prelietavajúce cez Irán a viaceré z nich sa jeho vzdušnému priestoru vyhýbali zdĺhavými obchádzkami. (AFP, TASS.)

10:16 Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nech bude mierová dohoda akákoľvek, iránsky urán bude určite presunutý do Spojených štátov. Zároveň dodal, že Washington pomôže Teheránu vykopať ho zo zariadení zasiahnutých minuloročnými americkými útokmi. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Získame ho tak, že tam vstúpime spolu s Iránom, s množstvom bagrov,“ povedal Trump vo svojom prejave na podujatí konzervatívneho hnutia Turning Point USA v meste Phoenix v štáte Arizona. „Veľmi skoro ho prevezieme späť domov do Spojených štátov.“

9:00 Strategicky kľúčový Hormuzský prieliv opúšťa prvý konvoj tankerov, čím Teherán potvrdil znovuotvorenie tejto dôležitej námornej trasy. Informovali o tom agentúra Reuters a stanica Sky News s odvolaním sa na iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího a údaje servera MarineTraffic. Medzi skupinou lodí sú štyri plavidlá prepravujúce skvapalnený ropný plyn (LPG) a niekoľko tankerov s ropnými a chemickými produktmi. K prielivu smerujú z Perzského zálivu už aj ďalšie tankery.

Hormuzský prieliv bol zablokovaný od konca februára, kedy Teherán reagoval na útoky Spojených štátov a Izraela ochromením plavby. Tento krok viedol k prudkému nárastu cien energií na svetových trhoch. Hoci sa Washington a Teherán už minulý týždeň dohodli na dvojtýždňovom prímerí, Irán podmienil plné otvorenie prielivu zastavením bojov medzi Izraelom a hnutím Hizballáh v Libanone.

Podľa iránskeho šéfa diplomacie Arákčího zostane cesta otvorená pre všetky komerčné plavidlá počas trvania desaťdňového prímeria v Libanone, ktoré začalo platiť vo štvrtok. Americký prezident Donald Trump otvorenie úžiny privítal, no zároveň zdôraznil, že námorná blokáda iránskych prístavov pokračuje. Trump očakáva od Iránu komplexnú dohodu vrátane riešenia jadrového programu, pričom varoval, že ak sa nedosiahne pokrok, nemusí predĺžiť americko-iránske prímerie, ktoré vyprší už túto stredu.

7:45 Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok predĺžila výnimku, ktorá krajinám na približne jeden mesiac umožňuje nakupovať sankcionovanú ruskú ropu a ropné produkty naložené na tankeroch. Stalo sa tak dva dni po tom, čo vyhlásila, že tak neplánuje urobiť.

7:00 Irán znovu uzavrie Hormuzský prieliv, ak bude pokračovať americká blokáda iránskych prístavov. Na sociálnej sieti X to dnes napísal predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf. Teherán v piatok popoludní oznámil, že prieliv je úplne otvorený všetkým obchodným plavidlám, americký prezident Donald Trump však povedal, že v pondelok začatá americká námorná blokáda Iránu nebude ukončená. Teherán významnú vodnú cestu blokoval v reakcii na vzdušné údery Izraela a USA z konca februára.

„Americký prezident počas jednej hodiny predniesol sedem tvrdení, z ktorých všetky sú klamlivé. (Američania) týmito klamstvami vojnu nevyhrali a pri rokovaniach ich používaním rozhodne nič nedosiahnu. Ak bude blokáda pokračovať, Hormuzský prieliv otvorený nezostane. Jeho preplávanie bude prebiehať na základe určenej trasy a s povolením Iránu. O tom, či je prieliv otvorený alebo uzavretý a aké predpisy sa naň vzťahujú, rozhoduje situácia na mieste, nie sociálne siete,“ uviedol Ghálíbáf.

Po tom, ako Izrael a Spojené štáty začali 28. februára vzdušné údery na Irán, sa Teheránu v odvete podarilo ochromiť plavbu Hormuzským prielivom, kadiaľ bežne prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy a približne tretina skvapalneného zemného plynu. Zástupcovia Iránu a USA uzavreli 14-dňové prímerie v noci na 8. apríla a cez uplynulý víkend viedli mierové rozhovory v pakistanskom Islamabade, ktoré však nepriniesli žiadny výsledok.

Trump blokádu iránskych prístavov oznámil v nedeľu 12. apríla po nevydarenom rokovaní. Blokáda, ktorá sa začala v pondelok a má za cieľ obmedziť iránske príjmy z predaja ropy, bude podľa amerického prezidenta pokračovať, kým nebude na 100 percent dokončená americká „transakcia“ s Iránom. Znovuotvorenie prielivu bolo jednou z Trumpových podmienok na ukončenie terajšieho konfliktu.

Vojna v Iráne sa rozšírila aj na Libanon, odkiaľ na Izrael útočilo proiránske militantné hnutie Hizballáh. Izrael v odvete vykonával odvetné údery a obsadil časť južného Libanonu. Medzi oboma krajinami začalo platiť desaťdňové prímerie o piatkovej polnoci tamojšieho času (štvrtok 23.00 SELČ). Irán pôvodne chcel, aby sa dohodnuté prímerie s USA vzťahovalo aj na Libanon, čo Izrael a USA odmietali.

Irán znovuotvorenie prielivu v súlade s trvaním izraelsko-libanonského prímeria oznámil v piatok pred 16.00 h SELČ s tým, že plavba bude viesť po koordinovanej trase. Bezpečná trasa pre plavbu Hormuzským prielivom smerom z Ománskeho mora do Perzského zálivu vedie pozdĺž severného pobrežia iránskeho ostrova Lárak, zatiaľ čo bezpečná trasa pre opustenie Perzského zálivu prielivom do Ománskeho mora vedie pozdĺž južného pobrežia Láraku. Ceny ropy potom začali prudko klesať a rozhodnutie privítali zástupcovia viacerých krajín i OSN.

Irán podľa Trumpa súhlasil s tým, že prieliv už nikdy neuzavrie. Zástupca iránskeho režimu však tamojšej agentúre Fars oznámil, že Teherán bude pokračovanie americkej námornej blokády považovať za porušenie prímeria a Hormuzský prieliv znovu uzavrie.