Nemecký europoslanec: Rusko na nás útočí. Na Putina platí iba sila, sila a ešte raz sila
„V Nemecku sme za posledný rok v dôsledku hybridnej vojny a útokov zaznamenali ekonomické škody vo výške 270 miliárd eur. Nespôsobila to len Moskva, ale Rusku môžeme pripísať čoraz viac týchto činov,“ hovorí nemecký sociálnodemokratický europoslanec Tobias Cremer. V Európskom parlamente poskytol interview slovenským novinárom. Vysvetlil aj to, prečo v ňom výsledok volieb v Maďarsku vzbudzuje nádeje a či by mali Európania bojovať s prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Príslušníci Morského práporu nemeckých ozbrojených síl.
Vysokopostavení vojenskí predstavitelia v Nemecku opakovane zdôrazňujú, že Európa by mala byť pripravená na potenciálnu agresiu Ruska, ktorá môže prísť o niekoľko rokov. Keď sa pozriete na to, čo robí Európska únia, stačí to na odvrátenie najhoršieho scenára?
Budem úplne úprimný. Vyrastal som v mierovom hnutí a moja matka je luteránska pastorka. Naozaj by som radšej hovoril o odzbrojení než o odstrašovaní. Ale myslím si, že to bol prvý predseda mojej strany po druhej svetovej vojne Kurt Schumacher, ktorý povedal, že robenie politiky sa začína uznaním reality. A tá je veľmi drsná. Nie sú to len nemecké spravodajské služby, ale aj tie v Holandsku, Francúzsku či Británii, ktoré nám hovoria to isté. Pre Rusko a Vladimira Putina sa vojna netýka len Ukrajiny. Nie je len o pár štvorcových kilometroch na Donbase, ale je to skutočne o podkopávaní nášho spôsobu života v Európe. Preto sme svedkami obrovskej hybridnej vojny, vidíme drony nad našimi letiskami, útoky na našu kritickú infraštruktúru a nájomné vraždy v našich mestách. Len v Nemecku sme mali za posledný rok škody na ekonomike vo výške 270 miliárd eur v dôsledku hybridnej vojny a útokov. Nespôsobila to len Moskva, ale Rusku môžeme pripísať čoraz viac týchto činov. Mimochodom, tie spomenuté škody predstavujú trojnásobok nášho rozpočtu na obranu. Takže si myslím, že si všetci musíme priznať, že Rusko na nás už útočí. Naše spravodajské služby tiež hovoria, že Moskva zbrojí do takej miery, že chce byť schopná – a slovo schopná je tu dôležité – zaútočiť na nás do konca tohto desaťročia.
Video
Výročné hodnotenie NATO. Rutte žiada rast výdavkov na zbrojenie
Generálny tajomník NATO Mark Rutte pri predstavovaní výročnej správy vyzval členské krajiny, aby v júli na summite v Ankare presvedčili, že sú na dôveryhodnej ceste k zvýšeniu obranných výdavkov na päť percent HDP.
Zdroj:
ta3
Nakoľko vás znepokojuje, že v istom momente sa možno bude musieť Európa brániť bez Američanov, ktorí by sa mohli zo starého kontinentu stiahnuť?
Našou úlohou teraz musí byť presne to, čo európski občania očakávajú od svojich vlád. Že ich budeme chrániť a zabezpečíme, aby Rusko nepremenilo svoje schopnosti viesť agresiu na skutočnú vojnu. To práve teraz robíme. Na Ukrajine vidíme, že Rusko nereaguje na to, keď sa mu ustupuje. Americký prezident Donald Trump – a vlastne mu za to môžeme byť v istom zmysle vďační – ukázal, aké je márne používať na Moskvu politiku appeasementu. Šéf Bieleho domu pred Putinom rozvinul červený koberec, a čo sme za to z Ruska dostali? Viac bômb, viac útokov a oveľa agresívnejšie správanie. Musíme pochopiť, že na Putina platí iba sila, sila a ešte raz sila. Takže tú musíme v Európe vytvoriť a musíme odstrašiť ruskú agresiu. Je to jediný spôsob, ako môžeme skutočne zaistiť to, čo od nás naši občania očakávajú. To znamená chrániť Európanov a každý štvorcový centimeter európskeho územia. A na to musíme držať spolu. V EÚ na tom teraz intenzívne pracujeme s nástrojmi, ako sú SAFE (úvery až do výšky 150 miliárd eur, ktoré členským štátom pomôžu rýchlo zvýšiť investície do obrany, pozn. red.) a Program pre európsky obranný priemysel (EDIP). Ale spadá pod to aj pôžička 90 miliárd eur pre Ukrajinu.
Podporili by ste vojenskú akciu EÚ proti USA, ak by sa Trump usiloval ovládnuť Grónsko silou, alebo ak by to chcel urobiť v Kanade a tá by požiadala úniu o pomoc?
Práve som sa vrátil z USA, bol som tam minulý týždeň. Jedna z vecí, ktorú ma tam naučili demokrati aj republikáni, s ktorými som hovoril, bola, že Európa by urobila veľmi dobre, keby pochopila niečo, čo Američania pochopili už pred pár rokmi. Teda, že nie je potrebné vnímať každú jednu provokáciu od Trumpa doslovne, ale že ho konečne musíme začať brať vážne. Chcem tým povedať, že on je zabávač. Rád provokuje. Vynucuje si pozornosť médií a politikov, pretože potom môže odvádzať pozornosť od svojich vlastných problémov. Mali by sme prestať reagovať na každý jeho výrok a radšej sa pozrieť na to, aký je širší odkaz od Američanov. A ten sa netýka len Trumpa. Spojené štáty hovoria, že už nechcú slabých spojencov. Prečo by malo 350 miliónov Američanov chrániť 450 miliónov Európanov pred 140 miliónmi Rusov? To nedáva zmysel. Takže by sme mali prekalibrovať transatlantickú alianciu. Pre nás Európanov je to, čo musíme urobiť, vlastne úplne jednoduché. Ak existuje riziko – a dúfam, že nenastane – že by sa predsa len Američania stiahli z Európy, vieme, čo musíme urobiť. Musíme viac investovať do vlastnej schopnosti brániť sa. Dobrá správa však je, že toto je zároveň najlepšia stratégia, ako udržať Američanov v Európe, lebo chcú silných spojencov a vyrovnanejšie rozloženie obranného bremena. Na to by sme mali zamerať pozornosť, nie na každý komentár Donalda Trumpa. Skutočne sa musíme pozrieť na našu vlastnú silu a musíme mať trochu viac sebavedomia. Európa je druhou najväčšou ekonomikou na svete a mali by sme tento potenciál naplniť a využiť, aby sme konečne mali trochu viac sebaúcty a nezávislosti a povedali si: ochránime sa sami a dokážeme to – a ideálne bude, keď to urobíme spolu s Američanmi.
Tesne pred maďarskými voľbami sa objavili nahrávky, z ktorých je očividné, že maďarskí predstavitelia, napríklad minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, v podstate dodávali Rusom informácie priamo z rokovaní EÚ. Premiér Viktor Orbán v rozhovore s Putinom prirovnal ruského diktátora k levovi a seba k myške, ktorá mu pomôže. Mala by mať takáto komunikácia s Moskvou nejaké následky pre týchto politikov? Faktom je, že Orbánov Fidesz jednoznačne prehral 12. apríla voľby.
Som vyštudovaný diplomat. Viem, že keby som napríklad v nemeckej vláde informoval o utajovaných skutočnostiach potenciálneho rivala alebo dokonca agresora, tak by sa to u nás nazývalo vlastizrada. A ako nemecký štátny úradník a diplomat by som za to mohol čeliť trestnému stíhaniu. Problémom je, že v Európe na to nemáme stanovené pravidlá. Jedna vec je, že by sme ich mali mať, ale povzbudilo ma, že maďarskí voliči vyvodili dôsledky voči politikom, ktorí takto komunikovali s Ruskom. Všetci totiž vieme, že títo ľudia sa nazývajú vlastencami. Máme ich aj v Európskom parlamente, teda krajnú pravicu, ktorá sa nazýva Patriotmi pre Európu. Ale oni nie sú vlastencami pre Európu. Je úplne jasné, že sú vlastencami Moskvy, možno sú vlastencami amerického hnutia MAGA. Na srdci im neležia európske, ale ruské záujmy. Podľa mňa to Európania chápu. Preto ľudia v Maďarsku hovorili, že chcú niekoho, kto sa postaví za ich štát a za Európu, a nie niekoho, kto je v pozícii hovorcu alebo vazala Vladimira Putina. Je to niečo, na čo by sa mal každý pozrieť veľmi pozorne. Nemyslite si, že voliči sú blázni. Chcú, aby lídri podporovali ich, a nie Putina alebo nejakého iného agresora.
Nazvali by ste Orbána alebo Szijjártóa zradcami?
Ako som povedal, z právneho hľadiska spočíva problém v tom, že nemáme potrebné pravidlá. Myslím si však, že Maďari nad týmito politikmi vyniesli veľmi jasný verdikt a ukázali, čo si o takomto správaní myslia. V istom zmysle sme videli, že sa síce môžete pokúsiť oslabiť demokraciu a právny štát, ale naozaj by som nepodceňoval schopnosť ľudí pochopiť, čo je v ich záujme a kto pre ich záujmy pracuje. V prípade mnohých krajne pravicových hnutí sme svedkami toho, že nebránia záujmy Európanov. Naopak, často obhajujú cudzie mocnosti, dokonca také, ktoré sa k nám správajú dosť nepriateľsky. V Nemecku sme nedávno mali prípad – a dokonca sa to stalo aj v europarlamente – krajne pravicových politikov, ktorí zamestnávali čínskych špiónov. V Nemecku teraz tiež riešime, že poslanci parlamentu sa snažili od vlády získať utajované informácie o plánoch obrany a civilnej ochrany krajiny. V našich bezpečnostných službách sú ľudia, ktorí sa veľmi obávajú, že by ich mohli posunúť Rusku. Voliči budú musieť posúdiť, či je takéto správanie – poskytovanie citlivých informácií, potenciálne ohrozovanie bezpečnosti a dokonca životov Európanov – skutočne to, čo chcú od svojich volených zástupcov. V Maďarsku sme videli, že ľudia odmietajú, aby Rusko malo takýto vplyv na európskych lídrov.
Ako by mala Európa reagovať na americko-izraelskú vojnu s Iránom?
Na jednej strane je dôležité povedať, že súhlasíme s mnohými cieľmi, ktoré sledujú Spojené štáty. Nikto nechce, aby bola iránska vláda silná a mala jadrové zbrane. Nezhodneme sa však pri hodnotení, či sú bombardovanie a vojna tými správnymi prostriedkami na dosiahnutie toho, čo si želáme. V záujme spojenectva musíme našim americkým priateľom veľmi jasne hovoriť, že si nemyslíme, že to, čo robia, je správny prístup, ani že to povedie k stabilnejšiemu regiónu. V skutočnosti sme v posledných týždňoch videli, že Irán to dokázal prežiť. A v istom zmysle Teherán v strategickom Hormuzskom prielive prišiel s novou zbraňou skutočne masívneho rozvratu. Musíme nájsť spôsob, ako sa z toho dostať, a preto si myslím, že je dobré, že Európa preberá zodpovednosť. Je jasné, že sa nechceme zúčastniť tejto vojny, ale trpíme jej následkami, a preto by sme mali byť súčasťou riešenia. Som veľmi rád, že Európa sa už teraz pozerá na to, ako môžeme podporiť mierový proces a ako ho môžeme stabilizovať, hneď ako nastane prímerie, a udržať Hormuzský prieliv otvorený.
Na Slovensku vládnuci Smer Strana európskych socialistov vylúčila zo svojich radov. Ako vnímate dôvody, pre ktoré sa to stalo?
Tie boli jednoznačne predostreté. Socialisti a demokrati zdieľajú v EÚ veľmi jasné hodnoty. Je to záväzok k právnemu štátu, k demokracii, k sociálnemu pokroku, ale aj k dodržiavaniu a ochrane európskej integrácie. Poznáme hrozby, ktoré prichádzajú, či už z Ruska alebo od iných aktérov, a musíme držať spolu. Toto sú niektoré z podmienok toho, čo znamená byť sociálnym demokratom v Európe. Nemyslím si, že musíme znova preberať všetky argumenty týkajúce sa Smeru, ktoré sme riešili pred pár rokmi. Pevne dúfam – a videli sme aj to, čo sa stalo v Maďarsku – že ostatné krajiny v Európe sa v budúcnosti nebudú izolovať, ale že budeme držať spolu.
Bude po Orbánovej prehre slovenský premiér Robert Fico jediný, kto bude v EÚ blokovať ruské sankcie?
Je to na rozhodnutí slovenskej vlády a slovenských ľudí. Ale zopakujem, čo som už povedal: to, čo sme videli v Maďarsku, mi dodáva veľa odvahy a nádeje. V krajine bola 16 rokov vláda, ktorá urobila všetko pre oslabenie právneho štátu, ohrozila demokraciu a skutočne podkopala slobodu prejavu a médií. Napriek tomu sme v Maďarsku boli svedkami najvyššej volebnej účasti od konca studenej vojny. A Maďari hlasovali veľmi jasne – za demokraciu, za právny štát, ale aj za nezávislosť Európy voči vplyvu hnutia MAGA v Spojených štátoch alebo Vladimira Putina. Bez ohľadu na to, čo Orbán urobil, Maďari zostali slobodní a slobodne volili. Teraz vidíme, že Maďarsko už hovorí o zastavení blokády úveru vo výške 90 miliárd pre Ukrajinu a vracia sa späť ako spojenec v EÚ a NATO. Myslím si, že pre Budapešť je dobré, že už nie je izolovaná.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.