Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pentagon v pohotovosti. Američania sa pripravujú na intervenciu na Kubu
Americká armáda sa pripravuje na možný zásah na Kube. Denník USA Today uviedol, že Pentagon a veliteľstvo južného velenia ozbrojených síl USA (SOUTHCOM) už rozoslali pokyny pre prípad, že by prezident Donald Trump nariadil intervenciu.
Video
Vojnu plánovali amatéri, hovorí historik Lukeš o zásahu USA. Bol registrovaný republikán, dnes je z Trumpa šokovaný
Historik a politológ Igor Lukeš bol kedysi registrovaným republikánom. Dnes otvorene hovorí o šoku z toho, ako sa strana zmenila po nástupe Donalda Trumpa.
Hoci sa môže zdať, že administratíva Donalda Trumpa sústreďuje hlavnú pozornosť na konflikt s Iránom, napätie medzi Spojenými štátmi a Kubou nepoľavuje. Trump naznačil, že očakáva, že „čoskoro bude mať tú česť dobyť Kubu“. Podľa jeho slov by ju mohol buď „oslobodiť“, alebo jednoducho obsadiť, pričom dodal, že s ňou môže naložiť podľa vlastného uváženia. V súvislosti s konfliktom s Iránom zároveň poznamenal, že po jeho skončení by sa USA mohli zamerať aj na Kubu.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel v nedávnom rozhovore pre NBC News vyhlásil, že jeho krajina by sa v prípade americkej invázie bránila.
Uviedol, že ak by k tomu naozaj došlo, nasledoval by boj a Kuba by kládla odpor. Zdôraznil, že obyvatelia krajiny sú pripravení brániť svoju vlasť za každú cenu, aj za cenu vlastných životov, pričom sa odvolal na slová kubánskej hymny: „Zomrieť za vlasť znamená žiť.“
Úvahy o tom, že americký zásah môže byť blízko, sa začali objavovať prakticky okamžite po tom, čo Spojené štáty v rámci tajnej operácie 3. januára zajali v Caracase vtedajšieho venezuelského lídra Nicolása Madura a odviezli ho z jeho rezidencie. Pri rannom útoku, počas ktorého bol Maduro zadržaný, zahynulo 32 kubánskych vojakov, ktorí ho chránili.
Na rozdiel od dní, ktoré predchádzali americkým vojenským operáciám vo Venezuele a Iráne, americkí predstavitelia teraz netvrdia, že Kuba predstavuje pre USA „bezprostrednú hrozbu“. Pre USA Today to uviedol Brian Fonseca, riaditeľ Inštitútu verejnej politiky Jacka D. Gordona pri Floridskej medzinárodnej univerzite.
Podľa Fonsecu sa v súčasnosti viac zdôrazňuje vážna ekonomická situácia na ostrove. Kuba po výpadku dodávok venezuelskej ropy čelí rozsiahlym problémom so zásobovaním elektrinou a pitnou vodou, pričom krajinu zároveň sužuje nedostatok potravín.
Video
Kubánci búchajú do hrncov na protest proti kolapsu elektriny - Reuter
Desiatky Kubáncov sa v pondelok 16. marca 2026 zhromaždili na ulici v centre Havany a búchali do hrncov a panvíc na protest proti rozsiahlemu výpadku prúdu, ktorý nechal približne 10 miliónov ľudí bez elektriny. Prevádzkovateľ elektrickej siete v krajine uviedol, že národná elektrická sieť sa v pondelok zrútila uprostred ropnej blokády zavedenej USA, ktorá ochromila už aj tak zastaraný systém výroby elektriny na ostrove.
Zdroj:
Reuters
Fonseca dodal, že ani stav kubánskej vojenskej techniky pravdepodobne nie je priaznivý a časť dôstojníkov by sa zrejme nepostavila pevne za nepopulárny režim. Z tohto dôvodu podľa neho existuje predpoklad, že prípadná americká operácia by mohla priniesť rýchly a výrazný vojenský úspech.
Takýto zásah by podľa neho mohol dopadnúť oveľa úspešnejšie než jediný doterajší priamy pokus o zvrhnutie režimu na Kube — neúspešná invázia v Zátoke svíň z apríla 1961, ktorej cieľom bolo odstrániť vtedajšieho vodcu revolúcie Fidela Castra. Výsadok jednotky Brigada Asalto 2506, teda exilovej skupiny kubánskych utečencov financovanej americkou CIA, sa vtedy skončil úplným neúspechom. Kubánske sily zajali viac než tisíc príslušníkov, ktorých Spojené štáty neskôr vykúpili.
Fonseca si však myslí, že podobný vojenský neúspech teraz nehrozí. Za oveľa náročnejšiu úlohu považuje následné budovanie právneho štátu a podporu opozičných lídrov na Kube. Podľa jeho slov by vojenské víťazstvo mohlo byť relatívne jednoduché, zatiaľ čo politické riešenie situácie by bolo podstatne zložitejšie.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.