Trump sa pomiatol, nemôže ďalej vládnuť, tvrdia demokrati. Podarí sa ho odvolať vďaka dodatku ústavy?

"Verejná dôvera v schopnosť Donalda Trumpa plniť si povinnosti vyplývajúce z jeho úradu klesla na bezprecedentné minimum, keďže sa vyhráža zničením celých civilizácií, rozpútava chaos na Blízkom východe a zároveň porušuje vojnové právomoci Kongresu, agresívne uráža pápeža katolíckej cirkvi a on-line zverejňuje umelecké stvárnenia, v ktorých sa prirovnáva k Ježišovi Kristovi.

Nachádzame sa na pokraji nebezpečnej priepasti a teraz je otázkou národnej bezpečnosti, aby si Kongres splnil svoje povinnosti podľa 25. dodatku ústavy a chránil americký ľud pred čoraz nestabilnejšou situáciou,“ uviedol vo vyhlásení demokrat Jamie Raskin, ktorý je členom výboru pre súdnictvo v Snemovni reprezentantov.

S podporou vyše 70 straníckych kolegov predložil v utorok Kongresu návrh zákona na začatie konania proti Trumpovi. O čo ide?

Americká ústava má celkovo 27 dodatkov, čo sú vlastne zmeny oproti jej pôvodnému zneniu zo septembra 1787. Dvadsiaty piaty dodatok, ktorý schválili vo februári 1967, sa zaoberá situáciou, keď už hlava štátu nemôže zastávať svoj úrad.

Rieši napríklad, čo sa stane, ak umrie alebo odstúpi (vtedy jeho funkciu preberá viceprezident), prípadne ako postupovať, ak jej v práci dočasne bráni zdravotný stav. Štvrtá časť dodatku, na ktorý sa demokrati odvolávajú, umožňuje odobrať šéfovi Bieleho domu právomoci aj bez jeho súhlasu.

Je návrh len symbolický?

Kľúčovú úlohu zohráva viceprezident a hlavní predstavitelia vlády. Ak vyhlásia, že hlava štátu už nie je spôsobilá vykonávať svoju prácu, úrad prevezme viceprezident.

Keby to viedlo k vážnejším sporom, rozhodovať bude Kongres, kde by na zbavenie prezidenta právomocí bola potrebná dvojtretinová väčšina v oboch komorách. Šéf Bieleho domu môže použitie tohto ústavného mechanizmu spochybniť, ale konečné rozhodnutie je na Kongrese.

Keby zákonodarcovia prijali Raskinov návrh, zriadila by sa 17-členná komisia, ktorej úlohou by bolo preskúmať, či možno uplatniť 25. dodatok. Musela by zistiť, či je prezident duševne a fyzicky schopný vykonávať svoju funkciu.

Členov komisie by vymenovali republikáni aj demokrati, jej súčasťou by boli tiež ôsmi bývalí vysokí predstavitelia výkonnej moci – či už z radov viceprezidentov, ministrov zahraničných vecí, obrany a financií, alebo generálnych prokurátorov. Predsedu komisie by si zvolili jej členovia.

Na to, aby sa demokratom podarilo zosadiť Trumpa, by však potrebovali súhlas jeho viceprezidenta JD Vancea. Ak by komisia dospela k záveru, že šéf Bieleho domu už nie je spôsobilý zastávať svoj úrad, musel by ho dočasne odvolať a po 21 dňoch by o jeho trvalom odvolaní rozhodoval Kongres, kde by návrh musela podporiť dvojtretinová väčšina v Senáte i v Snemovni reprezentantov.

Za týchto podmienok je nereálne, aby demokrati s návrhom uspeli. V Kongrese sú v menšine a Vance vystupuje ako oddaný prezidentov spojenec, takže nemožno počítať s jeho podporou.

Iniciatíva má skôr symbolický význam – demokratom umožňuje poukázať na Trumpovu agresívnu rétoriku a zároveň mu oplatiť podobnú snahu republikánov, ktorí sa takto v roku 2024 chceli zbaviť predošlého šéfa Bieleho domu, demokrata Joea Bidena. Tvrdili, že je senilný, a jeho viceprezidentku Kamalu Harrisovú vyzvali, aby ho odvolala.

Ako však upozornil spravodajský portál Conversation, zosadenie Trumpa by bolo zložité i v prípade, že by sa k demokratom pridal Vance.

Slabinou dodatku totiž je, že prezidentovi by úplne stačilo vystúpiť v Kongrese a vyhlásiť, že je schopný úradovať. Potom by ho funkcie musel zbaviť Kongres, čo by v krajine mohlo vyvolať ústavnú krízu.

Server pripomína, že dodatok sa nehodí na riešenie pochybností o duševnom stave hlavy štátu, má skôr pomôcť v situácii, ak utrpelo jeho fyzické zdravie, ako keď v októbri 1919 Woodrowa Wilsona postihla ťažká mŕtvica alebo keď po atentáte v roku 1881 pomaly umieral James Garfield. Práve tieto dva historické príklady sa často uvádzajú ako dôvody, prečo do ústavy doplnili 25. dodatok.

Trumpove výstrelky

Výzvy, aby proti Trumpovi využili ústavu, sa začali objavovať po jeho vulgárnych a nevhodných statusoch na sociálnej sieti, kde sa Iránu vyhrážal peklom, vybombardovaním krajiny a zničením celej civilizácie.

Následne sa dostal do ostrého konfliktu s pápežom Levom XIV., ktorý je pôvodom Američan, pretože odsúdil násilie a vyhlásil, že kresťan nemôže stáť na strane tých, čo zhadzujú bomby.

Trump ho pre ten postoj kritizoval, urážal a napriek vášňam, aké tým vyvolal, sa odmietol ospravedlniť. Namiesto toho dal na sociálne siete pohoršujúce obrázky upravené umelou inteligenciou – na jednom sa štylizoval do postavy uzdravujúceho Ježiša Krista, na druhom je v jeho objatí.

Okrem vyše 80 demokratov v Kongrese, ktorí po Trumpových prešľapoch volali po jeho odstúpení, vyjadril pochybnosti o jeho schopnostiach i bývalý riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Brennan.

„Táto osoba je evidentne pomätená,“ povedal na adresu 79-ročného prezidenta. „Domnievam sa, že 25. dodatok napísali, mysliac na Donalda Trumpa,“ citoval ho britský denník Guardian.

Brennan argumentoval, že šéfovi Oválnej pracovne by už nemali dovoliť zostávať hlavným veliteľom ozbrojených síl, lebo okrem armády má k dispozícii aj jadrové zbrane. Biely dom akékoľvek pochybnosti o zdravotnom stave svojho šéfa odmietol.

„Prezidentova prudkosť, bezkonkurenčná energia a prístupnosť sú v ostrom kontraste s tým, čo sme videli počas poslednej administratívy, keď demokrati ako Raskin pred americkým národom zámerne zakrývali vážny duševný a fyzický úpadok Joea Bidena,“ vyhlásil hovorca Bieleho domu Davis Ingle.