Nórsko a Británia narušili misiu ruských ponoriek, pod hladinou sa schyľovalo k problému

Podľa informácií nórskeho denníka VG sa ruské plavidlá pohybovali v priestoroch, kde sa nachádza dôležitá podmorská infraštruktúra vrátane káblov a potrubí.

Do akcie boli nasadené námorné aj vzdušné sily oboch krajín. Nórska strana využila hliadkové lietadlá P-8 Poseidon aj fregatu, pričom podľa ministra obrany Torea Sandvika išlo o reakciu na zvýšenú ruskú aktivitu v nórskych a britských vodách. Oslo aj Londýn podľa neho úzko spolupracujú na ochrane morského dna a strategických objektov.

Britská vláda hovorí o dlhodobejšom sledovaní viacerých ruských ponoriek, ktorých činnosť mala súvisieť so snahou získať prehľad o podmorskej infraštruktúre a rozšíriť možnosti spravodajských či sabotážnych operácií. Londýn tvrdí, že spojenci neostali len pri monitorovaní, ale ruskú aktivitu aj aktívne obmedzovali, až kým nedošlo k narušeniu celej misie.

Zatiaľ neexistujú informácie o poškodení káblov alebo potrubí. Odborníci však pokračujú v kontrole citlivých úsekov, aby vylúčili akékoľvek zásahy. Britské ministerstvo obrany zároveň nezverejnilo presnú lokalitu operácie ani konkrétne objekty, ktoré mohli byť predmetom záujmu ruskej strany.

Podľa britských predstaviteľov sa do operácie zapojili aj špecializované ruské hlbokomorské prostriedky spájané s Hlavnou správou hlbokomorského výskumu ruského ministerstva obrany. Práve tieto kapacity sú na Západe dlhodobo vnímané ako potenciálna hrozba pre kritickú infraštruktúru na dne mora.

Celá operácia sa odohrávala v medzinárodných vodách mimo britského teritoriálneho pásma.

Švédi odrazili útok na elektráreň

Švédsko v polovici roka 2025 zmarilo kybernetický útok na tepelnú elektráreň na západe krajiny. V stredu to uviedla vláda v Štokholme s tým, že hackerská skupina bola prepojená na Rusko.

„Švédska bezpečnostná služba sa prípadom zaoberala a dokázala identifikovať aktéra, ktorý za ním stojí a má väzby na ruské spravodajské a bezpečnostné služby. Našťastie vďaka zabudovanému ochrannému mechanizmu nedošlo k žiadnym vážnym následkom,“ povedal novinárom minister civilnej ochrany Carl-Oskar Bohlin.

Útok neuspel, „pretože zavedené bezpečnostné systémy fungovali“, dodal. Podľa jeho slov „máme do činenia s protivníkom, ktorý neváha vytvárať fyzické narušenia, ktoré možno prirovnať k sabotáži našej fyzickej infraštruktúry“.

Kybernetické hrozby proti švédskym záujmom sa zvýšili od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, keďže Moskva sa zamerala na krajiny podporujúce Kyjev. „Toto poukazuje na zmenené, rizikovejšie a bezohľadnejšie správanie Ruska, ktoré by mohlo viesť k potenciálne veľmi škodlivým dôsledkom pre spoločnosť,“ povedal. Napriek tomu „naša podpora Ukrajiny zostáva neochvejná“.

Je dôležité, aby Švédsko hovorilo o hrozbách, ktorým čelí, aby vyslalo signál „hroziacim aktérom a dalo im vedieť, že vidíme, čo robia“, doplnil. „Robíme to aj preto, aby sme neustále zvyšovali povedomie v spoločnosti, aby sme rozvíjali našu kybernetickú bezpečnosť a kolektívnu odolnosť a aby sme mohli konať solidárne s našimi spojencami a partnermi,“ pripomenul.

TASR o tom píše podľa agentúry AFP.