V Černobyli pestovali pšenicu aj kukuricu, úroda mohla skončiť v obehu. Prípad rieši prokuratúra
Na území, kam by sa bežne nemalo ani vstupovať, niekto roky pestoval obilie. V černobyľskej zóne sa bez povolenia niekoľko rokov pestovala pšenica a kukurica, hoci pôda je kontaminovaná rádioaktívnymi látkami.
Video
Odborník na výživu: Údeniny, tavené syry, rastlinné náhradky mäsa. Ktorým proteínom sa oblúkom vyhnúť?
Keď už hovoríme o bielkovinách, tak aké proteínové doplnky stravy vyberať, na čo si dať pozor v prípade náhradiek mäsa a prečo obmedziť konzumáciu pšeničných výrobkov, tavených syrov alebo údenín?
V černobyľskej zóne viac ako päť rokov nelegálne pestovali pšenicu a kukuricu. Ide o poľnohospodárske pozemky vo Vyšhorodskom okrese s celkovou plochou 190 hektárov, ktoré sa nachádzajú v takzvanej zóne vylúčenia – teda na území okolo miesta jadrovej havárie v Černobyľskej jadrovej elektrárni. Pôda v tejto oblasti je kontaminovaná rádioaktívnymi látkami, ako sú cézium či stroncium. Pestovanie plodín je tu preto nevhodné, keďže môže predstavovať vážne riziko pre zdravie ľudí.
Špecializovaná environmentálna prokuratúra Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny podala na súd žalobu o vrátenie týchto troch pozemkov do vlastníctva štátu. Pozemky boli pôvodne v užívaní štátneho orgánu zodpovedného za správu zóny vylúčenia. Napriek tomu štátni úradníci zodpovední za katastrálnu evidenciu pozemkov nezákonne zmenili ich status a previedli ich do komunálneho vlastníctva. Následne bolo právo ich užívania neoprávnene prevedené na súkromnú spoločnosť.
„Od roku 2020 sa všetky tieto územia využívajú na pestovanie poľnohospodárskych plodín, najmä pšenice a kukurice, a to bez potrebného povolenia, čo predstavuje riziko pre život a zdravie ľudí,“ uvádza ukrajinská prokuratúra na svojom webe.
Vyšetrovanie zistilo, že podkladom pre zmenu statusu pozemkov bolo rozhodnutie Poliského okresného zastupiteľstva, ktoré v skutočnosti neexistuje. Zároveň boli použité štátne akty na pôdu vydané bývalému kolektívnemu podniku „Svitanok“, ktorý je v procese likvidácie a nemá právnych nástupcov.
Argumenty prokuratúry potvrdzujú zhromaždené dôkazy vrátane znaleckých posudkov. Súd už začal konanie vo veci a nariadil prípravné pojednávanie. Vyšetrovanie prípadu pokračuje. Prokuratúra neinformovala, kam smerovali plodiny vypestované v černobyľskej zóne. Vzhľadom na veľkosť plochy, na ktorej sa nelegálne pestovali obilniny, môže ísť o produkciu približne 750 až 950 ton pšenice a kukurice ročne, ide teda o malú časť z celkovej ukrajinskej produkcie týchto plodín.
Ukrajina si aj napriek pretrvávajúcim dôsledkom vojny udržiava významné postavenie na globálnom trhu s obilninami. Ročná produkcia pšenice sa v posledných rokoch pohybuje približne na úrovni 20 až 25 miliónov ton, pričom na export smeruje 14 až 18 miliónov ton. Ukrajinská pšenica sa vyváža najmä do krajín severnej Afriky a Blízkeho východu, ako sú Egypt či Turecko, ale aj do ázijských štátov vrátane Indonézie a Bangladéša. Menšia časť exportu smeruje aj do Európskej únie.
Ešte výraznejšiu úlohu zohráva kukurica. Jej ročná produkcia dosahuje približne 25 až 35 miliónov ton, pričom export predstavuje 20 až 30 miliónov ton. Ukrajina tak patrí medzi najväčších vývozcov kukurice na svete. Hlavným odberateľom je Európska únia, významné objemy smerujú aj do Číny a krajín severnej Afriky a Blízkeho východu. Menšie množstvá sa exportujú do ázijských krajín, ako sú Južná Kórea či Japonsko.
Viac o černobyľskej katastrofe, ktorá sa odohrala 26. apríla 1986, si prečítate v článku:
Súvisiace články
Svet | pred 6 mesiacmi | 4
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.