Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zomrel prvý Žid zo Slovenska, ktorý sa stal členom izraelského parlamentu. Holokaust prežil v sirotinci
„Môj príbeh je o zemetrasení, ktoré zapríčinil človek. O tom najsilnejšom zemetrasení, aké kedy bolo - s miliónmi epicentier". S týmito dvomi vetami sa začína prológ pamätí, ktoré napísal Šlomo Breznic. Rodák z Bratislavy, ktorý väčšinu svojho života prežil v židovskom štáte. Uznávaný psychológ a bývalý politik zomrel pred pár dňami v Izraeli vo veku nedožitých 90 rokov. Breznitzova kniha, ktorá v roku 1999 na Slovensku vyšla s názvom Pole spomienok, zachytáva strastiplný príbeh chlapca. Autobiografia má čiastočne šťastný záver: matka vojnu prežila, otca však nacisti zavraždili.
Šlomo (Juraj) Breznic s matkou a so sestrou na snímke z roku 1949 krátko pred emigráciou z Československa do Izraelu. Foto: Yad Vashem
Video
Ivan Pasternák: Nemám silu ísť do Auschwitzu, je tam kufor s otcovým menom
Breznic mal kedysi prvé meno Juraj. Po emigrácii do Izraela si ho zmenil na Šlomo. Je to tradičné hebrejské mužské meno, ktoré pochádza od slova šalom a znamená mier alebo mierumilovný. Narodil sa v auguste 1936 v Bratislave a čo si pamätal z raného detstva, príjemne ho prežíval do svojich štyroch-piatich rokov.
Ponižovanie Židov, ku ktorému sa rýchlo pridali ich perzekúcie, sa začalo po vzniku slovenského štátu. Zúrivý antisemitizmus sa vystupňoval v septembri 1941 po prijatí tzv. židovského kódexu, ktorý z nich vytvoril menejcenné bytosti. Protižidovská nenávisť prerástla do obludných rozmerov v marci 1942, keď z Popradu vypravili prvý transport Židov do nacistického koncentračného tábora v Auschwitzi (boli v ňom mladé ženy a dievčatá). Pribúdali ďalšie obete. „Jedného dňa v roku 1942 ma spolu s mamou a so sestrou naložili do transportu a odviezli do Žiliny. V tamojšom zbernom tábore sme zostali mesiac," spomínal Breznic v roku 2007 v rozhovore pre Pravdu, keď navštívil Slovensko.
Žilina patrila na Slovensku medzi deportačné strediská Židov s jednosmernou cestou do hrôzostrašného cieľa, ktorý sa volal Auschwitz, kde hitlerovci zabili viac ako milión židovských väzňov. Od najmenších detí až po najstarších ľudí. Breznicovcisa sa počas vlny deportácií vyhli zavlečeniu do nacistického lágru na okupovanom poľskom území. Pomohla im výnimka, respektíve oficiálne označenie hlavy rodiny za takzvaného hospodársky užitočného Žida. „Môj otec bol hlavný inžinier elektrárenskej spoločnosti, pričom sa mu podarilo dostať nás preč z tábora. Potom sme až do roku 1944 zostali v Žiline," objasnil Breznic v zmienenom interview. Uvedené výnimky dostávali napríklad Židia, ktorí pracovali ako stavební inžinieri, lekári alebo farmaceuti.
Mimochodom, keď Breznic písal o miliónoch epicentier, zjavne mal na mysli počet zavraždených počas holokaustu. Odhaduje sa, že nacisti a ich kolaboranti zlikvidovali dokopy v celej Európe viac ako šesť miliónov Židov.
Relatívny pocit bezpečia sa rozplynul po potlačení Povstania, keď Nemci obnovili deportácie a nebrali už ohľad ani na výnimky. „Naša deportácia bola už iba otázkou času. Otec sa dozvedel, že nás majú všetkých odvliecť nasledujúcu noci. Rodičia sa preto rozhodli dať nás do sirotinca v nádeji, že nám zachránia život," ozrejmil Breznic v autobiografii. Išlo o to, aby vybavili úkryt pre Jurka a jeho staršiu sestru Juditu. Matka s otcom už žili v najhoršej predtuche, preto obidvom deťom predtým vybavili krstné listy od katolíckej cirkvi.
V Žiline fungovali dva katolícke sirotince. Jeden u rádových sestier benediktínok, druhý viedli mníšky sv. Vincenta. Rodičia v prvom prípade nepochodili. Nebolo to o neochote pomôcť, lebo v sirotinci im ukázali veľa konvertovaných židovských detí, ktoré k sebe prichýlili. Viac miesta už nemali. Preto zamierili do kláštora so sirotincom k rádovým sestrám sv. Vincenta. Rodičia sa rozlúčili so synom a s dcérou s nádejou, že aspoň potomkovia zostanú nažive.
Matku aj otca deportovali potom do Auschwitzu. Ona prežila útrapy nacistického lágru smrti, on sa stal obeťou vraždenia Židov. Juraj, vlastne Ďuri, ako mu hovorili, žil v sirotinci oddelený od sestry, pretože také bolo pravidlo – samostatne chlapci, samostatne dievčatá. Mal strach, aby do sirotinca nevtrhli nemeckí vojaci a neodhalili ho, lebo mal obriezku.
Istotne mu pomohlo, že nad ním držal ochrannú ruku tamojší biskup. Prečo ho Ďuri zaujal? „Ukázalo sa, že má fenomenálnu pamäť. Dokázal odriekať kresťanské modlitby naspamäť. Biskup si myslel, že chlapec splní povesť o židovskej sirote, ktorá sa jedného dňa stane pápežom," poznamenáva webová stránka Jad Vašem, čo je izraelský pamätník obetí holokaustu a záchrancov Židov.
Samozrejme, že Ďuri tŕpol, či ešte niekde uvidí svojich rodičov, keď sa vojna konečne skončí. Keď stíchli zbrane, keď nacistické Nemecko kapitulovalo, z lágrov sa postupne vracali tí, čo mali viac-menej obrovské šťastie, že prežili. Ďuri chodieval na železničnú stanicu v Žiline, či zahliadne medzi tými, čo prišli, svoju matku a svojho otca. V knihe podotkol, že často bývalo ťažké vôbec zistiť, či sa pozerá na muža alebo na ženu. Už bývalí väzni boli vyhladovaní, chudí, ostrihaní dohola, niektorí sa na seba veľmi podobali.
Po deti sa vrátila iba zúbožená matka. Ďuri a Judita aspoň úplne neosireli. Keď vznikol štát Izrael, veľmi mladý Juraj, ktorý mal ešte len 13 rokov, si zaumienil emigrovať do židovského štátu. „Mama však o niečom takom nechcela ani počuť. A tak som sa ju pokúsil presvedčiť vyhlásením hladovky. Napokon to vzdala. Nemala inú šancu, len ma pustiť. Spolu s partiou mladých ľudí sme sa napokon ocitli v Izraeli. V jednom z kibucov. Mama veľmi ťažko znášala môj odchod. Nakoniec pricestovala spolu so sestrou za mnou do Izraela," povedal Breznic z spomínanom rozhovore pre Pravdu.
Video
Pavel Traubner v archívnom videu: Ušiel som do parku a gardista povedal, že nabudúce ma zastrelí
V Izraeli vyštudoval psychológiu, zameriaval sa hlavne na následky stresu na imunitný systém. Ako špecialista v tomto smere pôsobil aj ako poradca izraelského vojenského letectva. Medzi skvelých kamarátov Breznica patril Ehud Olmert, premiér židovského štátu v období 2006 – 2009. Rodáka z Bratislavy presvedčil, aby vstúpil do politiky. Breznic vo voľbách uspel, niekoľko rokov bol člen parlamentu, stal sa vôbec prvým Židom zo Slovenska, ktorý zasadal v Knesete.
Napriek tomu, že v detstve veľmi trpel a vojna mu vzala otca, k rodnej krajine sa hlásil celý život. Zdôrazňoval, že keď hrajú slovenskí futbalisti, vždy im drukuje. S jedinou pochopiteľnou výnimkou – vyzeralo by to inak, keby Slováci nastúpili do zápasu proti Izraelu. Breznic, ktorý zomrel vo veku 89 rokov, by bol oslávil okrúhle deväťdesiate narodeniny 3. augusta tohto roku.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.