Maďari sa vyslovili za úplnú zmenu režimu, povedal Magyar a dal si aj prvú úlohu. Verí aj vo V4 a Ukrajine povedal prvé nie

Zopakoval, že miesto Maďarska je v Európe a za jednu z prvých úloh svojich úloh označil dosiahnuť rozmrazenie približne 20 miliárd eur z európskych peňazí.

Po 16 rokoch sa v Maďarsku končí éra vlády národnokonzervatívnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. „Zaväzujeme sa, že urobíme všetko pre to, aby prišla nová éra, lebo Maďari nehlasovali len za zmenu vlády, ale za úplnú zmenu režimu,“ povedal Magyar, podľa ktorého krajinu doposiaľ riadila organizovaná zločinecká skupina a zmena je určite potrebná.

Predseda strany Tisza vyjadril očakávanie, že zostavenie novej vlády bude trvať čo najkratšie a „bábkový prezident republiky“ Tamás Sulyok čo najskôr zvolá ustanovujúce zasadnutie Národného zhromaždenia. „Maďarsko má problémy, bolo okradnuté, zničené a urobili z neho najskorumpovanejšiu a najchudobnejšiu krajinu v EÚ,“ dodal Magyar.

Prezidenta vyzval odstúpiť

Magyar podľa agentúry Reuters plánuje presadiť novelu ústavy, podľa ktorej by premiér mohol byť vo funkcii dve funkčné obdobia. Orbán tento úrad zastával štyri funkčné obdobia po sebe, vládu viedol aj v rokoch 1998 až 2002.

Líder víťazného zoskupenia dnes opäť vyzval prezidenta Tamása Sulyoka, aby poveril víťaza volieb zostavením vlády a rezignoval. Sulyok bol podľa Magyara „menovaný, aby všetko podpísal, každý dokument, či už by to bol jedálniček, ústava alebo zákon“. Sulyoka parlament ovládaný Fideszom do funkcie zvolil predvlani vo februári. Magyar už v nedeľu večer apeloval aj na ďalších vysokých štátnych úradníkov, ktorých označil za bábky, aby urobili to isté.

Ukrajine nie

Pôžička od Európskej únie v objeme 90 miliárd eur Ukrajine už bola schválená na decembrovom summite EÚ, povedal tiež v pondelok Magyar a dodal, že nevidí dôvod, prečo túto otázku znovu otvárať. Postavil sa ale proti urýchlenému prijatiu Ukrajiny do EÚ a vyhlásil, že o členstve Ukrajiny by sa malo rozhodovať v referende. Zlepšenie vzťahov s Ukrajinou podmienil tým, že Kyjev obnoví práva maďarskej menšiny na Ukrajine, informuje agentúra Reuters.

Viktor Orbán síce s pôžičkou Ukrajine v decembri súhlasil, ale s tým, že Maďarsko – rovnako ako Česko a Slovensko – sa za pôžičku nezaručí. S tým dnes Magyar ako víťaz volieb súhlasil.

Orbán neskôr svoj postoj zmenil a odmietal súhlasiť s poskytnutím pôžičky, kým do Maďarska – a na Slovensko – opäť nepotečie ruská ropa ropovodom Družba. Tá prestala tiecť na konci januára, keď ropovod podľa Kyjeva poškodil ruský útok. Spomínaných 90 miliárd eur je kľúčové pre udržanie ukrajinskej obrany proti ruskej agresii. Orbán tiež blokoval schválenie 20. balíka unijných sankcií proti Rusku.

Spolupráce vo V4

Magyar tiež uviedol, že jeho budúca vláda by rada posilnila spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.

Magyar zdôraznil, že jeho zámerom je – ak bude vôľa a príležitosť – rozšíriť spoluprácu V4.

„Existuje Slavkovský formát (platforma pre spoluprácu Česka, Rakúska a Slovenska) a Vyšehradská štvorka, ktorá by sa mohla spojiť, zlúčiť, a dokonca by sme mohli prizvať ďalšie členské štáty EÚ: Slovinsko a Chorvátsko,“ spresnil predseda Tiszy.

Ako dodal, veľmi by si želal silnú strednú Európu v rámci silnej Európskej únie so všetkými výhodami, ktoré z toho vyplývajú, akými sú hospodárska a kultúrna spolupráca či infraštruktúrne prepojenia.

Z takmer konečných výsledkov hlasovania vyplýva, že strana Tisza bude mať v parlamente v prepočte 138 z celkovo 199 mandátov (69,35 percenta), kým Fideszu pripadne 55 (27,64 percenta) a ultrapravicovému hnutiu Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) šesť mandátov (3,02 percenta).

Prísľub Poľsku

Péter Magyar tiež prisľúbil nájsť spôsob, ako vydať Poľsku dvoch stíhaných opozičných politikov, ktorým Budapešť už skôr udelila azyl – pokiaľ však ešte sú v Maďarsku. Maďarsko nebude útočiskom pre medzinárodne hľadaných zločincov, vyhlásil Magyar podľa agentúry Reuters.

Maďarsko v uplynulých rokoch udelilo politický azyl niekdajšiemu poľskému ministrovi spravodlivosti Zbigniewovi Ziobrovi, ktorý bol tvárou sporných justičných reforiem presadených predchádzajúcou konzervatívnou vládou z rokov 2015 až 2023. Ešte predtým politický azyl v Maďarsku získal niekdajší Ziobrov námestník Marcin Romanowski.

V Poľsku sú obaja politici obvinení zo sprenevery peňazí na pomoc obetiam trestnej činnosti. Podľa vyšetrovateľov za tieto prostriedky okrem iného zaobstarali program Pegasus, určený na infiltráciu mobilných telefónov, a používali ho proti domácim politickým oponentom. Obaja popierajú, že by sa dopustili čohokoľvek nezákonného a označujú sa za obete prenasledovania zo strany proeurópskej vlády premiéra Donalda Tuska, ktorá v roku 2023 pri moci vystriedala stranu Právo a spravodlivosť (PiS).

Vzťahy medzi Tuskovou vládou a Orbánovým kabinetom boli napäté, k čomu prispelo aj udelenie politického azylu Ziobrovi a Romanowskému.

Tusk dnes na návšteve Južnej Kórey povedal, že o otázke azylu ešte pred voľbami v Maďarsku hovoril s Magyarom, ktorého strana Tisza nedeľné hlasovanie vyhrala. „Tá vec je jasná. Nemusíme nič dodávať… Dúfam, že týmto dvom pánom poviem ‚Vitajte v Poľsku‘,“ uviedol Tusk.

Poľský minister obrany a vicepremiér Wladyslaw Kosiniak-Kamysz povedal, že dúfa, že sa Ziobro s Romanowskými sami vydajú poľskej justícii.