ONLINE 44. deň: Blokáda sa začala. USA uzavreli iránske prístavy a námornú dopravu v Hormuzskom prielive

22:17 Medzi Spojenými štátmi a USA pokračuje aj po neúspešných rokovaniach v Islamabade určitá forma komunikácie, informovali v pondelok americké médiá a agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov. Prezident USA Donald Trump vyjadril presvedčenie, že Irán sa chce so Spojenými štátmi dohodnúť, píše TASR.

„Medzi USA a Iránom sú neustále kontakty a pokrok v snahe dosiahnuť dohodu,“ citoval amerického predstaviteľa agentúra Reuters. Podľa stanice CNN Trumpova administratíva interne rokuje o podrobnostiach možného druhého stretnutia s iránskymi predstaviteľmi ešte predtým, ako sa budúci týždeň skončí platnosť súčasného prímeria.

Rozhovory v pakistanskom Islamabade, pri ktorých americkú delegáciu viedol viceprezident J. D. Vance a sprostredkovával Pakistan, sa po 21 hodinách skončili bez dohody. Vance podrobnosti odmietol konkretizovať, uviedol len, že kľúčovou otázkou je jadrový program Iránu a že USA požadujú, aby Teherán súhlasil s tým, že sa zriekne údajných snáh získať jadrovú zbraň.

21:30 Izraelské jednotky na okupovanom Západnom brehu Jordánu použili v pondelok slzotvorný plyn proti palestínskym školákom, ktorí usporiadali protestné posedenie po tom, čo im izraelskí osadníci zablokovali prístup do školy. Vyplýva to zo záberov, ktoré zverejnila agentúra AFP, píše TASR.

K incidentu došlo v malej dedinke v južnej časti Západného brehu v regióne Masafer Jatta. Žiaci sa tam mali vrátiť do školy po vyše 40 dňoch od pozastavenia výučby v dôsledku vypuknutia vojny na Blízkom východe 28. februára.

Útoky židovských osadníkov na celom Západnom brehu od vypuknutia vojny s Iránom prudko vzrástli. Spomínaný región je zároveň ohniskom ich násilností a ničenia domovov patriacich Palestínčanom.

Skupina školákov a ďalších ľudí sa zhromaždila pri ostnatom plote, ktorý postavili izraelskí osadníci, aby blokovali prístup do školy, informovala AFP. Žiaci a niekoľko miestnych obyvateľov viedli vyučovanie vonku ako protest s cieľom vynútiť si prístup do školy, keď vojaci použili slzotvorný plyn, uviedli svedkovia.

20:18 Izraelská armáda v pondelok informovala, že za posledných 24 hodín zbombardovala na juhu Libanonu 150 cieľov spájaných s proiránskym militantným hnutím Hizballáh. Medzi zasiahnutými cieľmi sú miesta na odpaľovanie protitankových rakiet aj veliteľské centrá, spresnila izraelská armáda podľa agentúry AFP. Armáda tvrdí, že neutralizovala tiež teroristické bunky, ktoré sa pokúšali o útok proti izraelským vojakom.

V rámci bilancie svojej operácie izraelská armáda zároveň v pondelok oznámila, že pri masívnej vlne útokov minulú stredu 8. apríla zabila päť veliteľov Hizballáhu a viac ako 250 radových bojovníkov. Izrael predtým odhadoval počet zabitých členov hnutia na približne 180.

Izraelská armáda 8. apríla útočila prakticky na celom území Libanonu vrátane oblastí na juhu, v údolí Bikáa a v hlavnom meste Bejrút. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že pri týchto útokoch bolo zabitých viac ako 350 ľudí a ďalších vyše 1200 utrpelo zranenia.

19:30 Americká vojenská blokáda iránskych prístavov a námornej dopravy v oblasti Hormuzského prielivu bola v pondelok oficiálne spustená, informoval denník Wall Street Journal (WSJ). Prezident USA Donald Trump krátko pred jej začiatkom v príspevku na sociálnych sieťach varoval, že iránske rýchle útočné plavidlá, ktoré sa priblížia k blokáde, budú zničené, píše TASR.

WSJ s odvolaním sa na anonymný zdroj administratívy USA spresnil, že na podporu blokády iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive, ktorej začiatok USA avizovali na pondelok o 16.00 h SELČ, bolo vyslaných najmenej 15 amerických vojnových lodí.

„Tieto lode sú schopné nasadiť vrtuľníky ako podporu v operáciách… a niektoré dokážu nasmerovať obchodné plavidlá do konkrétnych oblastí, aby ich tam zadržali,“ napísal WSJ. Doplnil, že medzi plavidlami, ktoré sa nachádzajú v regióne, je lietadlová loď, niekoľko torpédoborcov s riadenými strelami aj obojživelné útočné plavidlo.

Agentúra Reuters vo svojej správe citovala vyhlásenie britskej agentúry pre námorné obchodné operácie (UKMTO), podľa ktorej boli od 16:00 h SELČ zavedené obmedzenia námornej plavby týkajúce sa iránskych prístavov a pobrežných oblastí vrátane lokalít v Perzskom zálive, Ománskom zálive a Hormuzskom prielive.

„Obmedzenia prístupu sa bez rozdielu vzťahujú na plavidlá pod akoukoľvek vlajkou, ktoré smerujú do iránskych prístavov, ropných terminálov alebo pobrežných zariadení,“ uvádza sa v oznámení UKMTO citovanom agentúrou.

Trump vo svojom príspevku na sociálnych sieťach pohrozil, že ak sa ktorákoľvek z iránskych lodí „čo i len trochu priblíži k našej BLOKÁDE, bude okamžite ZNIČENÁ, a to pomocou rovnakého neutralizačného systému, aký používame proti pašerákom drog na mori“. Trump tým mal na mysli letecké útoky na plavidlá s údajným nákladom narkotík pri pobreží Venezuely.

Teherán už pred tým upozornil, že ak budú ohrozené iránske prístavy, v bezpečí nebude ani žiadny iný v Perzskom a Ománskom zálive. Námorné sily iránskych Revolučných gárd podľa vyhlásenia citovaného agentúrou Fárs uviedli, že každé priblíženie vojenských plavidiel k Hormuzskému prielivu bude považované za porušenie prímeria.

Medzičasom pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf uviedol, že dvojtýždňové prímerie medzi USA a Iránom naďalej platí, pričom sa snažia vyriešiť otázky, ktoré medzi nimi zostávajú otvorené po tom, čo sa ich víkendové rokovania v Islamabade skončili bez dohody.

18:02 Americký prezident Donald Trump v pondelok pohrozil okamžitým zničením iránskych lodí, ktoré porušia avizovanú blokádu iránskych prístavov zo strany USA.

14:31 Rusko je pripravené prijať iránsky obohatený urán ako súčasť budúcej mierovej dohody medzi Spojenými štátmi a Iránom, uviedol v pondelok Kremeľ. „Tento návrh predniesol prezident Putin v kontaktoch so Spojenými štátmi aj s krajinami regiónu. Ponuka stále platí, zatiaľ však nebola využitá,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

14:11 Francúzsko a Británia zorganizujú v najbližších dňoch konferenciu zameranú na obnovu voľnej plavby v strategickom Hormuzskom prielive. Uviedol to v pondelok francúzsky prezident Emmanuel Macron, podľa ktorého by takáto námorná misia bola výlučne obranná.

Macron v príspevku na sociálnej sieti zdôraznil potrebu čo najskoršieho obnovenia neobmedzenej plavby cez Hormuzský prieliv. Vyzval na vytvorenie „mierovej medzinárodnej misie“. „Táto striktne obranná misia, oddelená od bojujúcich strán konfliktu, je určená na nasadenie hneď, ako to okolnosti dovolia,“ doplnil.

Na dôležitosť obnovenia plavby poukázala v pondelok aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Pokračujúce uzavretie Hormuzského prielivu je veľmi škodlivé. Obnovenie slobodnej plavby má pre nás prvoradý význam,“ uviedla. Doplnila, že na Blízkom východe nemôže byť stabilita, kým je stále bombardovaný Libanon.

Vyjadrenia prišli po oznámení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Spojené štáty začnú blokovať námornú dopravu v iránskych prístavoch a pobrežných oblastiach po tom, ako na víkendových rozhovoroch nedosiahli dohodu s Teheránom. (reuters, ap, tasr)

12:55 Čína odmietla v pondelok ako nepodložené očierňovacie tvrdenia, že dodáva alebo má v úmysle dodávať zbrane Iránu. Reagovala na správy viacerých médií odvolávajúcich sa na americké spravodajské zdroje.

Prezident USA Donald Trump v nedeľu pohrozil Pekingu novými clami vo výške 50 percent, ak poskytne vojenskú pomoc Teheránu.

Televízia CNN predtým uviedla, že spravodajské informácie Spojených štátov podľa troch oboznámených zdrojov ukazujú, že Čína pripravuje dodávku nových systémov protivzdušnej obrany do Iránu v najbližších týždňoch. Denník The New York Times cez víkend citoval nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých už Peking možno Teheránu poslal zásielku protitankových rakiet.

Čína tieto správy poprela a v pondelok zdôraznila, že k vývozu vojenského tovaru „vždy zaujímala opatrný a zodpovedný prístup“ na základe vlastných prísnych predpisov i medzinárodných záväzkov. „Odmietame nepodložené ohováranie alebo zlomyseľné spájanie s niečím,“ povedal na tlačovom brífingu hovorca ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Čína je kľúčovým ekonomickým partnerom Iránu, od ktorého nakupuje väčšinu jeho ropy. Obe krajiny však nemajú oficiálny vojenský pakt a mnohí analytici uvádzajú, že Peking vníma vzťahy s Teheránom prevažne ako transakčné. Čína má tiež silné hospodárske vzťahy s inými štátmi Perzského zálivu a kritizovala útoky Iránu na tieto krajiny počas vojny.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí tiež v pondelok povedal, že Čína dúfa, že USA a Irán neobnovia vojnu a budú dodržiavať dočasné prímerie, hoci ich rozhovory v Pakistane cez víkend nepriniesli dohodu. (tasr, afp)

8:52 Vysoko postavený iránsky námorný veliteľ Šahrám Irání v nedeľu označil hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa, že zablokuje Hormuzský prieliv, za „smiešnu“. Došlo k tomu po tom, čo mierové rokovania medzi Teheránom a Washingtonom v Pakistane nepriniesli dohodu o ukončení vojny na Blízkom východe. Píše AFP.

„Odvážni muži námorných síl… monitorujú a dohliadajú na všetky pohyby agresívnej americkej armády v regióne. Hrozby amerického prezidenta o blokovaní Iránu na mori… sú naozaj absurdné a smiešne,“ povedal Irání podľa štátnej televízie.

Iránske Revolučné gardy (IRGC) uviedli, že bezpečnostné sily majú Hormuz úplne pod kontrolou a varovali, že nepriatelia sa v prípade akéhokoľvek nesprávneho kroku ocitnú v ich „smrteľnom víre“.

Americké námorníctvo začne blokovať „všetky lode“, ktoré sa pokúsia vstúpiť do Hormuzského prielivu alebo z neho odísť, vyhlásil v nedeľu šéf Bieleho domu. Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) následne večer ozrejmilo, že cez kľúčový Hormuzský prieliv môžu prejsť lode, ktoré neplávajú do alebo z Iránu, čo zmierňuje pôvodné Trumpove vyhlásenie.

8:10 Ceny ropy v pondelok vzrástli v reakcii na prípravu amerického námorníctva na blokovanie plavby lodí z Iránu cez Hormuzský prieliv. To by mohlo obmedziť iránsky vývoz ropy po tom, ako sa Washingtonu a Teheránu nepodarilo dosiahnuť dohodu o ukončení vojny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v júni dosiahla do 7.06 h SEČ 102,14 USD (87,22 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to bol rast o 6,99 USD (7,34 %).

Cena americkej ľahkej ropy WTI s májovým kontraktom dosiahla 104,63 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavovalo zdraženie o 8,06 USD (8,35 %).

„Trh sa teraz do značnej miery vrátil k podmienkam pred prímerím,“ povedal analytik spoločnosti MST Marquee Saul Kavonic. Návrat k trojciferným cenám sa zdá byť opodstatnený, dodala analytička spoločnosti Phillip Nova Priyanka Sachdeva. Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v nedeľu (12. 4.) oznámilo, že blokáda všetkých iránskych prístavov v Perzskom a Ománskom zálive sa začne v pondelok o 14.00 h GMT (16.00 h SELČ). Saudská Arábia však uviedla, že obnovila úplnú prepravnú kapacitu ropovodu smerujúceho na západ krajiny na približne 7 miliónov barelov denne.

7:17 K neúspechu rokovaní v Pakistane sa v noci na dnes vyjadril iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. „Irán rokoval s USA v dobrej viere s cieľom ukončiť vojnu,“ uviedol v príspevku na platforme X. Podľa jeho slov boli obe krajiny len kúsok od dosiahnutia dohody v Islamabade, keď Irán narazil na „maximalizmus, zmenu podmienok a blokádu,“ vyhlásil minister. „Dobrá vôľa plodí dobrú vôľu. Nepriateľstvo plodí nepriateľstvo,“ dodal.

Hlavnými témami rokovaní boli trvalé prímerie v regióne, iránsky jadrový program, bezpečnosť námornej dopravy v Hormuzskom prielive a osud zmrazených iránskych aktív.

Americká strana po rokovaniach oznámila, že dohodu sa nepodarilo dosiahnuť a že delegácia vedená viceprezidentom J. D. Vanceom sa vracia do USA. Spojené štáty zároveň tvrdia, že Iránu predložili „konečnú a najlepšiu ponuku“, pričom od neho požadujú najmä záväzok, že sa nebude usilovať o získanie jadrovej zbrane. Teherán tieto snahy popiera.

Irán naopak označil americké požiadavky za „neprimerané“ a obvinil Washington, že bránil pokroku v rokovaniach.

7:00 Americké vojenské sily začnú od dnešného popoludnia s blokádou iránskych prístavov, uviedlo na sieti X veliteľstvo americkej armády Centcom. Americká armáda nebude blokovať plavbu Hormuzským prielivom lodiam, ktoré nesmerujú do Iránu. Oznámenie prichádza po neúspechu víkendových rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi. Ceny ropy reagovali na ohlásenie americkej blokády iránskych prístavov nárastom.

Veliteľstvo Centcom, ktoré riadi operácie proti Iránu a v okolitom regióne, oznámilo, že od 16:00 SELČ „začne vymáhať blokádu všetkej námornej dopravy z iránskych prístavov a do nich“. „Blokáda sa bude nestranne vymáhať voči lodiam všetkých národností, ktoré sa plavia z a do iránskych prístavov či k (iránskemu) pobrežiu, vrátane všetkých iránskych prístavov v Arabskom (Perzskom, pozn. ČTK) zálive a Ománskom zálive,“ uviedlo veliteľstvo.

Americké sily nebudú brániť plavbe cez Hormuzský prieliv lodiam, ktoré nesmerujú do Iránu, dodalo veliteľstvo Centcom, podľa ktorého budú námorní dopravcovia podrobne informovaní.

Podľa agentúry AP ceny ropy na oznámenie blokády reagovali okamžitým nárastom. Severomorská ropa Brent vykázala zvýšenie ceny o sedem percent na 102 dolárov za barel. V predchádzajúcich dňoch pritom ceny ropy v očakávaní rokovaní medzi Iránom a USA skôr klesali.

Oznámenie veliteľstva Centcom prichádza po nedeľňajšom vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa, že námorníctvo Spojených štátov začne blokádu Hormuzského prielivu a že nariadil americkým silám zadržiavať v medzinárodných vodách lode, ktoré za plavbu touto trasou zaplatili Iránu poplatok.