Orbánova kritika Európskej únie nezabrala. Maďari jej dôverujú viac ako vlastným politikom a inštitúciám
Voľby v Maďarsku nie sú dôležité len pre domácu politiku, ale aj pre budúcnosť Európskej únie. Maďarský premiér Viktor Orbán patrí k najväčším kritikom Bruselu, ktorý často vykresľuje ako nepriateľa, a neraz vetoval kľúčové rozhodnutia EÚ, kde sa vyžadovala jednomyseľná podpora. Prieskumy však ukazujú, že keby vo voľbách zvíťazila opozícia, znamenalo by to aj obrat v zahraničnom smerovaní krajiny.
„Väčšina Maďarov nezdieľa predstavu svojho premiéra o EÚ ako o nepriateľovi, ani sa celkom nestotožňuje s jeho postojmi a sťažnosťami,“ uviedli analytici Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) na jej portáli.
Prejav lídra maďarskej opozície Magyara na zhromaždení v Budapešti
Opozičný líder a šéf strany Tisza Péter Magyar na zhromaždení priaznivcov v Budapešti.
Známy think-tank vychádzal z prieskumu verejnej mienky, ktorý na prelome marca a apríla zisťoval, aký majú maďarskí voliči názor na EÚ, Rusko či Ukrajinu.
„Ak by sa opozičnému lídrovi Péterovi Magyarovi a jeho strane Tisza podarilo Orbána zosadiť, budú mať mandát na preorientovanie zahraničnej politiky smerom k Európe a odklon od doterajšej cesty Maďarska,“ zhodnotili autori.
Z prieskumu je zjavné, že hoci Orbán celé roky kritizuje EÚ, na voličov to nepôsobí. Až tri štvrtiny opýtaných únii dôverujú „úplne, do istej miery alebo trochu“, vôbec jej nedôveruje len 15 percent respondentov.
V tejto otázke takmer ani nevidno rozdiel medzi podporovateľmi vlády a opozície. EÚ má dôveru 95 percent sympatizantov strany Tisza a dvoch tretín voličov Fideszu. Únia sa dokonca teší väčšej dôvere Maďarov ako ich politici, médiá či justícia.
Až 77 percent opýtaných podporuje členstvo krajiny v EÚ a väčšina z nich (43 percent) sa domnieva, že nová vláda by mala zmeniť prístup, pokiaľ ide o postavenie krajiny v rámci únie.
Iba 19 percent si želá, aby Maďarsko pokračovalo v súčasnom kurze, ktorý presadzuje Orbán. Bez zaujímavosti nie je ani zistenie, že až 66 percent respondentov je za to, aby sa krajina vzdala forintu a ako menu zaviedla euro.
To, čo maďarských voličov výrazne rozdeľuje, je postoj k Ukrajine. Väčšina podporovateľov Tiszy (57 percent) tvrdí, že nová vláda by mala k ruskej agresii zaujať celkom odlišný prístup ako súčasná.
Naopak, z voličov Fideszu až 72 percent opýtaných uprednostňuje zachovanie rovnakého kurzu. Pokiaľ ide o ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, 44 percent respondentov ho považuje za dobrého lídra, 42 percent za zlého.
Priaznivci Fideszu majú väčšinou aj kladný postoj k Rusku. Len šesť percent z nich ho považuje za nepriateľa svojej krajiny, zatiaľ čo u Tiszy je to až 40 percent oslovených.
Obe skupiny vnímajú pozitívne USA, no líšia sa v názoroch na šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa. Až 74 percent voličov Fideszu ho pokladá za dobrého lídra, pri podporovateľoch Tiszy je to presne naopak – 80 percent je presvedčených, že je zlý.
Orbánovi prívrženci a sympatizanti opozície sa nezhodnú ani v otázke ďalšieho zahraničného smerovania. Podľa 25 percent voličov Fideszu by Maďarsko malo balansovať medzi Západom, Ruskom a Čínou, 24 percent by privítalo užšie spojenectvo s Trumpovou Amerikou.
Len 16 percent sa vyslovilo za spoluprácu s ostatnými európskymi štátmi. Podporovatelia Tiszy zase jednoznačne podporujú európske partnerstvo.
Zaujímavé je, že voliči Orbánovho Fideszu si ako krajinu, s ktorou by Maďarsko malo budovať spojenectvá, väčšinou vybrali práve Slovensko s premiérom Robertom Ficom.
Experti ECFR varovali, že aj keby v nedeľných voľbách vyhral Magyar a jeho strana, európski partneri by nemali očakávať úplný obrat v zahraničnej politike, lebo zmeniť staré postoje Budapešti ohľadom financovania Ukrajiny či podpory jej členstva v EÚ môže byť náročné.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.