Na Ukrajine zavládne krátke prímerie, no vojna pokračuje. Čakajú nás ťažké časy, varoval Zelenskyj
Príliš krátke, aby niečo zmenilo. Tak hodnotia Ukrajinci veľkonočné prímerie, na ktorom sa dohodla Moskva s Kyjevom. Potrvá len 32 hodín počas víkendu a nikto nemá veľké očakávania. Keby sa však podarilo ukončiť vojnu s Iránom, mohol by sa Biely dom opäť sústrediť na riešenie ruskej agresie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj napriek tomu odhaduje, že ťažké obdobie pre jeho vlasť môže trvať až do septembra.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odhaduje, že jeho vlasť bude v najbližších mesiacoch pod silným tlakom - nielen vojenským, ale aj diplomatickým.
Prímerie by sa malo začať dnes o 16. h moskovského času a vydržať do polnoci v nedeľu (23. h SELČ), keď sa v oboch krajinách oslavuje pravoslávna Veľká noc.
S návrhom na pokoj zbraní prišiel ako prvý Zelenskyj už 30. marca, ale Moskva ho odmietla tvrdiac, že nie je „jasne formulovaný“ a Kyjev vraj zúfalo potrebuje prímerie, pretože ruské sily postupujú.
Video
Zelenskyj sa vyhráža Orbánovi: Dáme jeho adresu našim chlapcom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj adresoval vyhrážky "jednej osobe", ktorá chce blokovať 90-miliardovú pomoc pre Ukrajinu. Je ňou maďarský premiér Viktor Orbán.
Zdroj:
TG/Unian
Sviatočné prímerie
Uplynulý štvrtok Kremeľ napokon zmenil názor a Kyjev s pozastavením bojov na celej frontovej línii súhlasil. „Ukrajinci si zaslúžia sviatočný deň bez teroru,“ zdôvodnil na sociálnej sieti X ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Ako poznamenal, Kyjev zastáva postoj, že „nie je vôbec potrebné obnoviť útoky,“ lebo trvalé prímerie by vydláždilo cestu diplomacii na ukončenie vojny, ktorú „Rusko nikdy nevyhrá a musí ju konečne zastaviť“. V podobnom duchu sa v piatok vyjadril i Zelenskyj.
„Ľudia potrebujú Veľkú noc bez hrozieb a reálny krok smerom k mieru. Rusko má šancu na to, aby sa k útokom nevrátilo ani po Veľkej noci,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.
Pokiaľ ide o obyvateľov Ukrajiny, od prímeria nič prevratné nečakajú. Mnohí tvrdia, že Putinovi sa nedá veriť. „Môže len sľubovať nejaké prímerie, našu krajinu mu nikto nevydá,“ citovala agentúra Reuters 60-ročnú Kyjevčanku.
Iní Ukrajinci zase upozornili, že Rusi môžu pokoj zbraní ľahko porušiť – tak, ako to na Veľkú noc spravili minulý rok, keď sa nemalo 30 hodín bojovať a nedodržali to.
Britská stanica BBC uviedla i ďalšie príklady porušeného prímeria – či už vlani v máji, keď Moskva jednostranne zastavila boje pri príležitosti 80. výročia víťazstva nad fašizmom, a napriek tomu došlo k stovkám incidentov, alebo začiatkom tohto roka, keď Rusko vyhlásilo „energetické prímerie“, no po krátkej pauze uprostred zimy opäť obnovilo raketové útoky na ukrajinské elektrárne.
Ukrajina bude pod tlakom
Dohady o tom, či by sviatočná prestávka vo vojne tentoraz mohla trvať dlhšie, nakoniec ukončil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Oznámil, že prímerie je len dočasné a má „vylúčne humanitárny charakter“.
Zelenskyj varoval, že aj keby sa Rusko rozhodlo pre deeskaláciu konfliktu, neznamená to, že hneď príde uvoľnenie. Naopak, Ukrajina podľa neho bude čeliť veľmi ťažkému obdobiu počas celej jari a leta, pretože okrem pretrvávajúcej vojny môže vzdorovať i silnému politickému tlaku.
Narážal tým na požiadavku Bieleho domu, aby sa Kyjev vzdal celého Donbasu – aj územia, ktoré Rusko stále nedobylo.
Ako ukrajinský prezident uviedol na stretnutí s novinármi, Kremeľ nemá záujem o skončenie vojny, ale ak by prejavil ochotu rokovať, mohlo by sa uskutočniť trojstranné stretnutie, kde by Američania vystupovali ako sprostredkovatelia.
„Budú sa snažiť, aby sa konalo v apríli, máji alebo v júni. Myslím, že sú to pre nich kľúčové mesiace. A domnievam sa, že do septembra to budeme mať ťažké,“ zhrnul Zelenskyj.
Do úvahy podľa neho treba zobrať aj novembrové voľby do Kongresu USA. Experti sú totiž presvedčení, že šéf Bieleho domu Donald Trump bude tlačiť na rýchle ukončenie vojny, aby sa pred voľbami mohol prezentovať ako úspešný mierotvorca.
„Toto jarno-letné obdobie bude teda politicky a diplomaticky dosť náročné. Na Ukrajinu môžu vyvíjať tlak. A to aj na bojisku. Chápeme však národné záujmy Ukrajiny a to, čo môže zaručiť jej bezpečnosť,“ uistil Zelenskyj.
Ako dodal, je nevyhnutné, aby tlaku čelila i Moskva, o čo by sa mohlo postarať NATO. Napríklad tak, že by aliancia usporiadala „historický, zlomový a v istom zmysle víťazný summit“.
O niečo optimistickejšie vníma situáciu vedúci Zelenského prezidentskej kancelárie Kyrylo Budanov, ktorý sa vo februári zúčastnil i na posledných mierových rozhovoroch v Spojených arabských emirátoch a v Ženeve. Obe strany podľa neho smerujú k uzavretiu dohody.
„Všetci chápu, že vojna sa musí skončiť, preto rokujú. Nemyslím si, že to bude trvať dlho,“ prezradil pre agentúru Bloomberg. Uznal síce, že Moskva aj Kyjev počas vyjednávania predostreli „maximalistické“ požiadavky, ale dúfa, že sa nakoniec podarí dospieť ku kompromisu.
Dohodu vraj potrebujú i Rusi, ktorí na vojnu míňajú veľké peniaze. „Sú to obrovské sumy – už teraz sa pohybujú v biliónoch,“ vyčíslil.
Video
Ohnivé rande v oblakoch: Takto vyzerá koniec Šáhidu, keď ho dostihne ukrajinský „stíhač“
Video ilustruje praktické využitie ukrajinských interceptorov v reálnych bojových podmienkach. / Zdroj: @saif_aldareei
Zdroj:
@saif_aldareei
Obnovia rokovanie?
Budanov odmietol špekulovať, ako by mohol vyzerať kompromis ohľadom ukrajinského územia, keďže Kyjev nesúhlasí s tým, aby sa vzdal celého regiónu Donbas.
„Zatiaľ sa neprijalo žiadne konečné rozhodnutie. V zásade však teraz všetci jasne chápu hranice toho, čo je prijateľné. To je obrovský pokrok,“ zhodnotil. Vzápätí si však protirečil, keď pripustil, že ak Rusi neustúpia, k dohode nedôjde.
„Myslíte si, že existuje nejaký čarovný prútik? Sú len dve možnosti – vojna alebo mier. Nielen pokračovanie vojny, ale i pokračovanie rokovaní. Ak s tým budú súhlasiť, pretože nemusia,“ pripomenul.
Zároveň priznal, že Rusko nemá nedostatok vojakov, lebo v prípade potreby by mohlo mobilizovať záložníkov – a to až 23,5 milióna ľudí.
Taký počet sa vraj uvádza v správe o mobilizačnom potenciáli Ruska, ktorú pre vládcu Kremľa Vladimira Putina pripravili koncom minulého roka. Budanov sa k tým údajom dostal, keď riadil ukrajinskú vojenskú rozviedku (HUR).
Ako zdôraznil, pre úspešné pokračovanie mierových rozhovorov je dôležité, aby sa do nich naďalej zapájali Spojené štáty v úlohe mediátora.
Očakáva tiež, že poprední predstavitelia americkej delegácie – osobný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff a Trumpov poradca a zať Jared Kushner – by na budúci týždeň mohli zavítať na Ukrajinu. Bola by to ich prvá návšteva od začiatku vojny. USA však ich cestu zatiaľ nepotvrdili.
Agentúra Reuters vo štvrtok zato informovala, že ruský vyslanec Kirill Dmitriev sa v Spojených štátoch stretol s predstaviteľmi americkej vlády, aby prebrali možnú mierovú dohodu o Ukrajine, ako aj hospodársku spoluprácu medzi USA a Ruskom. Kremeľ to neskôr poprel.
„Dmitriev nerokuje o urovnaní na Ukrajine a nejde o obnovenie rokovaní,“ vysvetlil Peskov novinárom. „Kirill Dmitriev vedie skupinu pre ekonomické otázky a naďalej v tejto skupine pracuje,“ spresnil s tým, že témou rozhovorov v USA boli len čisto ekonomické témy.
Podľa britského denníka Guardian sú európski predstavitelia znepokojení vývojom ohľadom vojny na Ukrajine.
Washington Kyjevu stále neposkytol spoľahlivé bezpečnostné záruky, Maďarsko zablokovalo balík Európskej únie pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur a Trumpova neustála kritika Ukrajiny a krajín NATO vážne narušuje dôveru a spoluprácu medzi spojencami.
Súvisiace články
Vydrží obranný val proti Rusku? Prečo Putin od Ukrajiny žiada celý Donbas
Svet
|
pred 11 mesiacmi
|
48
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.