41. deň: Mierové rozhovory sa ešte ani nezačali, ale Trump už varuje Irán: Nakladáme najlepšie zbrane. Teheránu neverí

23:20 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu požiadal súd o odloženie vypovedania vo svojom korupčnom procese, ktorý by sa mal obnoviť budúci týždeň. Premiér sa v žiadosti odvolával na pretrvávajúcu bezpečnostnú situáciu v regióne, uviedol jeho právnik na piatkovom súdnom pojednávaní.

Súd by sa mal začať v nedeľu po tom, čo Izrael zrušil výnimočný stav, ktorý platil počas vojny s Iránom, keďže od stredy vstúpilo do platnosti dočasné prímerie. Obhajoba uviedla, že je pripravená pokračovať vo vypočúvaní svedka obžaloby.

„Pre utajované bezpečnostné a diplomatické dôvody… súvisiace s dramatickými udalosťami, ktoré sa v poslednom čase odohrali v Izraeli a na celom Blízkom východe, premiér nebude môcť vypovedať v konaní aspoň počas nasledujúcich dvoch týždňov,“ uvádza sa v dokumente predloženom na okresnom súde v Jeruzaleme. Súd údajne dostal zapečatenú obálku s podrobným opisom utajovaných dôvodov a rozhodne hneď, ako prokuratúra vydá svoje stanovisko.

Netanjahu je ako prvý úradujúci izraelský premiér obžalovaný z trestného činu. Popiera obvinenia z úplatkárstva, podvodu a zneužitia dôvery, ktorým čelí na základe vyšetrovania z roku 2019. Súdny proces sa začal v roku 2020, no bol opakovane odložený pre úradné povinnosti premiéra a v súčasnosti nie je zrejmé, kedy sa skončí. Netanjahu by mohol skončiť vo väzení.

Obvinenia a útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael z októbra 2023 negatívne ovplyvnili Netanjahuovo postavenie. V krajine sa budú v októbri podľa všetkého konať parlamentné voľby, v ktorých na základe prieskumov verejnej mienky premiérova koalícia zrejme prehrá, píše AFP.

**23:01 Iránska delegácia, ktorú vedie predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, pricestovala v piatok v noci do Pakistanu na rokovania so Spojenými štátmi, informuje TASR podľa správ agentúr AP, AFP a DPA, ktoré sa odvolávajú na informáciu zverejnenú iránskou štátnou televíziou.

Okrem predsedu parlamentu je súčasťou iránskej delegácie aj šéf diplomacie Abbás Arákčí, tajomník Rady pre obranu Alí Akbar Ahmadiján a guvernér centrálnej banky Abdolnásir Hemmatí.

Rokovania, sprostredkované Pakistanom, sa majú začať v sobotu a ich cieľom je dosiahnuť trvalé urovnanie šesť týždňov trvajúceho konfliktu. Delegáciu Spojených štátov povedie viceprezident J. D. Vance.

Kálíbáf skôr v piatok vyhlásil, že Irán podmieňuje začatie rokovaní s USA prímerím v Libanone a uvoľnením svojho zablokovaného majetku.

Od oznámenia prímeria v stredu Irán trvá na tom, že zahŕňa aj Libanon, kde vedie Izrael vojnu proti militantom hnutia Hizballáh, spojenca Teheránu. Biely dom to poprel a Vance to v stredu označil za „nedorozumenie“. Nebolo bezprostredne známe, či boli tieto požiadavky medzitým splnené alebo či Washington poskytol nejaké záruky v tomto smere.

Odblokovanie iránskych aktív dosiaľ nebolo verejne stanovené ako podmienka na rokovania, hoci medzi desiatimi požiadavkami Teheránu figuruje úplne zrušenie sankcií.

21:58 Rozhovory medzi Iránom a Spojenými štátmi v Islamabade začnú v sobotu a budú rozhodujúce pre dosiahnutie mieru. Dnes to podľa agentúry Reuters uviedol pakistanský premiér Šahbáz Šaríf. Hoci sa podarilo nájsť zhodu na dočasnom prímerí, dosiahnuť trvalý mier bude podľa premiéra zložitou fázou dialógu.

Konanie mierových rozhovorov v Islamabade Šaríf označil za moment hrdosti nielen pre Pakistan, ale pre celý moslimský svet. Premiér dnes večer prehovoril k národu v televízii vysielanom prejave, píše pakistanský denník Dawn.

Pakistan je hlavným sprostredkovateľom dvojtýždňového prímeria, na ktorom sa Irán a Spojené štáty zhodli v noci na stredu. Šaríf v ten istý deň oznámil, že sa v Islamabade uskutočnia mierové rozhovory, ktoré by mali viesť k urovnaniu sporných otázok.

Spojené štáty po Teheráne žiadajú nielen koniec iránskeho jadrového a balistického programu, ale aj úplné a bezpodmienečné znovuotvorenie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou trasou na prepravu ropy a skvapalneného zemného plynu. Teherán naopak trvá na zvrchovanej kontrole prielivu, zrušení protiiránskych sankcií či zachovaní si práva na obohacovanie uránu.

20:38 Počet obetí stredajších útokov Izraela na ciele v Libanone dosiahol 357. Zranenia utrpelo ďalších najmenej 1223 ľudí, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Počet obetí stále nie je konečný z dôvodu prebiehajúceho odstraňovania sutín a prítomnosti veľkého množstva ľudských pozostatkov,“ uviedlo ministerstvo. Predchádzajúca bilancia bola 303 mŕtvych a 1150 zranených.

Konflikt medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh si od svojho vypuknutia 2. marca vyžiadal už 1953 obetí a 6303 zranených. Libanonský premiér Nawáf Salám v reakcii na izraelské útoky vyhlásil štvrtok za národný deň smútku.

Izraelská armáda tvrdí, že pri stredajších útokoch v Libanone zabila najmenej 180 militantov z proiránskeho hnutia Hizballáh.

20:07 Armáda Spojených štátov sa pripravuje na nové údery na Irán pre prípad, že mierové rokovania s Teheránom v Pakistane nepovedú k uzavretiu dohody. Denníku New York Post (NYP) to dnes povedal americký prezident Donald Trump. Šéf Bieleho domu s denníkom hovoril nedlho po tom, čo viceprezident J.D. Vance odletel do Islamabadu, kde povedie americkú delegáciu.

„Zistíme to približne za 24 hodín. Čoskoro sa to dozvieme,“ odpovedal Trump na otázku, či podľa neho mierové rokovania budú úspešné.

„Podnikáme reset. Nakladáme na lode najlepšiu muníciu, najlepšie zbrane, aké kedy boli vyrobené – dokonca lepšie ako tie, ktoré sme použili predtým a ktorými sme ich rozstrieľali na kusy,“ povedal americký prezident s tým, že USA tieto zbrane použijú, pokiaľ s Iránom nebude uzavretá dohoda.

Za Teherán by mali v sobotu s Američanmi rokovať predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bágher Ghálíbáf a iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí. K Vanceovi sa na opačnej strane rokovacieho stola pripojí Trumpov zať Jared Kushner a zvláštny splnomocnenec Steve Witkoff.

„Rokujeme s ľuďmi, o ktorých nevieme, či hovoria pravdu. Do očí nám tvrdia, že sa zbavujú jadrových zbraní, že sú všetky preč. A potom v médiách povedia: 'Nie, chceli by sme obohacovať,“ povedal NYP Trump.

17:46 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil Španielsko z nepriateľstva voči Izraelu a vylúčil jeho zástupcu z koordinačného centra dohliadajúceho na dodržiavanie dohody o prímerí v Pásme Gazy, píše agentúra AFP. Podľa izraelského ministra zahraničia Gideona Saara sa španielska vláda dlhodobo snaží Izrael poškodzovať na úrovni medzinárodných inštitúcií, vrátane opakovaných pokusov presadiť v Európskej únii protiizraelské sankcie. Španielsko bolo jedným z najhlasnejších kritikov vojenského postupu Izraela počas vojny v Pásme Gazy a tohtoročné izraelsko-americké údery proti Iránu označilo za bezohľadné a nezákonné.

Španielsko podľa Netanjahua očierňuje vojakov izraelskej armády, ktorú premiér označil za „najmorálnejšiu armádu na svete“. Španielsko vedie proti Izraelu diplomatickú vojnu a napáda ho namiesto toho, aby útočilo na teroristické režimy, dodal Netanjahu vo videu zverejnenom na sieti X. Takáto krajina podľa neho nemôže byť izraelským partnerom v záležitostiach, ktoré sa týkajú budúcnosti regiónu Blízkeho východu.

Minister Saar na X uviedol, že o vylúčení Španielska z koordinačného centra sídliaceho v Kirjat Gat na juhu Izraela vopred informoval Spojené štáty.

V civilno-vojenskom koordinačnom centre pôsobia pod vedením USA zástupcovia mnohých západných ale aj arabských krajín. Prímerie v Pásme Gazy nadobudlo platnosť vlani 10. októbra, Izrael a teroristické hnutie Hamas sa však pravidelne vzájomne obviňujú z jeho porušovania.

Vláda španielskeho premiéra Pedra Sáncheza odsúdila útok Hamásu na Izrael v októbri 2023, ktorým vojna v pásme začala, neskôr však kritizovala izraelskú vojnovú taktiku, v dôsledku ktorej v Pásme Gazy zahynuli desiatky tisíc Palestínčanov.

17:00 Pápež Lev XIV. v piatok ostro odsúdil násilie a vojny a zdôraznil, že boh nežehná konfliktu a kresťan nemôže stáť na strane tých, ktorí rozpútavajú vojnu.

16:27 Izraelské útoky na juholibanonské mesto Nabatíja dnes zabili 19 ľudí, píše libanonský denník L'Orient-Le Jour (OLJ). Medzi obeťami je osem civilistov a 11 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Najmenej 15 ľudí bolo zranených. Izrael pokračuje v ostreľovaní juhu Libanonu deň po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil, že chce s Libanonom v nadchádzajúcom týždni začať priame rozhovory, ktoré by zahŕňali aj mierové rokovania.

Intenzívne izraelské nálety sa zamerali na úradné budovy v Nabatíji, kde sídlia libanonská štátna bezpečnosť, armádna rozviedka a ďalší miestni úradníci. Škody zasiahli aj okolité domy a trhovisko, píše OLJ. V okolí mesta boli hlásené ďalšie izraelské útoky na priľahlé dediny.

Prevažne šiitske mesto Nabatíja dnes čelilo najsilnejšiemu izraelskému útoku od začiatku terajšej vojny, uviedla agentúra NNA. Mesto sa nachádza na frontovej línii, pretože v minulosti predstavovalo významné mocenské centrum militantného hnutia Hizballáh. Dnes je však z veľkej časti vyľudnené; väčšina obyvateľov ho kvôli pokračujúcim izraelským útokom opustila. Podľa denníka Le Monde žilo v meste na začiatku tohto mesiaca 75-tisíc obyvateľov, dnes ich tam zostáva len niekoľko stoviek.

16:24 Vodca militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim vyzval v piatok libanonskú vládu, aby prestala dávať Izraelu „zadarmo ústupky“.

15:29 Európske a arabské štáty vyvíjajú tlak na Tel Aviv, aby prestal útočiť na Bejrút. V piatok to pre agentúru AFP uviedol nemenovaný západný diplomat, a to dva dni po smrtiacich izraelských útokoch na Libanon, ktoré si vyžiadali vyše 300 mŕtvych, píše TASR.

„Európske štáty, krajiny Perzského zálivu a Egypt vyvíjajú na Izrael neustály diplomatický tlak, aby po ‚čiernej strede‘ zabránili obnoveným izraelským leteckým útokom na Bejrút,“ uviedol v piatok diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.

Vo štvrtok popoludní izraelská armáda varovala pred blížiacimi sa útokmi na rozsiahle, husto osídlené oblasti južnej časti Bejrútu, avšak doposiaľ túto hrozbu nezrealizovala. Toto varovanie zahŕňalo oblasti, v ktorých sa nachádzajú veľké nemocnice, a cesta k jedinému medzinárodnému letisku v krajine.

Libanonský minister dopravy Fayez Rasamny vo vyhlásení, ktoré vo štvrtok zverejnila štátna tlačová agentúra NNA, oznámil, že od zahraničných diplomatov „dostal ubezpečenie“, že letisko a cesta vedúca k nemu budú od útokov ušetrené.

15:14 Americký viceprezident J. D. Vance v piatok pred odletom do pakistanského Islamabadu na rokovania s Iránom vyhlásil, že dúfa v pozitívny výsledok. Teherán varoval, aby sa s Washingtonom „nezahrával“, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.

„Tešíme sa na rokovania. Myslím si, že budú pozitívne. Pokúsime sa o pozitívne rokovania. Ak budú Iránci ochotní rokovať v dobrej viere, určite sme ochotní podať im otvorenú ruku. Ak sa pokúsia s nami zahrávať, zistia, že vyjednávací tím nie je až taký ústretový,“ povedal Vance novinárom na Andrewsovej spojenej základni.

Rokovania sa v Islamabade začnú zrejme v sobotu. Vancea na nich budú sprevádzať vyslanci prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner. Televízia BBC uvádza, že do pakistanskej metropoly zatiaľ nedorazila ani iránska delegácia.

14:07 Medzinárodný výbor Červeného kríža a turecký Červený polmesiac v piatok vyslali z Turecka do Iránu núdzový humanitárny konvoj. Hovorca Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC) Scott Craig upozornil na „zúfalú“ humanitárnu situáciu v Iráne.

13:48 Takmer 600 detí zahynulo alebo utrpelo zranenia od začiatku vojny medzi Izraelom a militantným hnutím Hizballáh v Libanone, uviedol Detský fond OSN (UNICEF).

13:23 Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok upozornila na rýchlo rastúcu potravinovú neistotu v Libanone v dôsledku vojny, ktorá región naplno zachvátila začiatkom marca.

Ako podľa agentúry AFP uviedla riaditeľka libanonskej pobočky Svetového potravinového programu (WFP) Allison Omanová, konvoje s humanitárnou pomocou „naďalej premávajú, ale podmienky na distribúciu pomoci a bezpečnostná situácia sú čoraz zložitejšie“. Dodala, že od začiatku konfliktu bolo k civilistom v núdzi v Libanone vypravených desať konvojov s pomocou. Mnohé ďalšie však nemohli vyraziť na cestu, pretože „nebolo možné zaručiť ich bezpečnosť,“ píše TASR.

Okrem problémov s dopravením pomoci potravinovú neistotu podľa Omanovej zhoršuje aj to, že časť farmárov na juhu Libanonu v súčasnosti nemôže obhospodarovať svoju pôdu. Negatívny vplyv na situáciu má aj rast cien pohonných látok a hnojív na svetových trhoch.

WFP v tejto situácii vyzýva na „bezpečný a nepretržitý prístup“ k dodávkam pomoci pre zasiahnuté komunity, najmä v ťažko dostupných oblastiach krajiny.

11:40 Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares v piatok oznámil, že hovoril so svojím iránskym rezortným kolegom Abbásom Arákčím a vyzval ho, aby „v dobrej viere“ vyjednával so Spojenými štátmi v pakistanskom Islamabade. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Vyzývam Irán – a to som tlmočil aj iránskemu ministrovi zahraničných vecí –, aby sa zúčastnil na týchto rokovaniach a aby k nim pristupoval v dobrej viere,“ uviedol Albares pre médiá. Dodal, že so svojím iránskym náprotivkom Arákčím hovoril „predvčerom“ a zároveň ho požiadal o zastavenie odpaľovania „všetkých rakiet a bezpilotných lietadiel“.

Šéf španielskej diplomacie zároveň opäť ostro odsúdil Izrael za pokračujúce útoky na Libanon, kde bojuje proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh.

„Libanon je hanbou vo svedomí ľudstva. Úroveň násilia, porušovanie medzinárodného a humanitárneho práva zo strany Izraela sú neprijateľné,“ vyhlásil Albares.

11:14 Izraelská prokuratúra obvinila v piatok 21-ročného muža z Jeruzalema, ktorý údajne za finančnú odmenu vykonával úlohy pre osobu z Iránu. TASR o tom informuje podľa spravodajského portálu The Times of Israel (TOI).

Muža zadržala v marci polícia pre podozrenie zo zbierania spravodajských informácií pre iránskeho agenta. Prokuratúra tvrdí, že počas hľadania zamestnania oslovil Iránca s prezývkou „Michael“, ktorý od neho požadoval plnenie rôznych úloh, ako napríklad dokumentovanie a fotografovanie zariadení v Izraeli. Za túto činnosť vraj dostával tisíce dolárov, ktoré mu prevádzali v kryptomene.

Jeruzalemčan pracoval pre Iránca aj v júni 2025 počas 12-dňovej vojny medzi Iránom a Izraelom.

Podľa prokuratúry si muž spočiatku neuvedomil, že „Michael“ je iránsky agent, avšak pracoval pre neho aj po tom, keď zistil o koho v skutočnosti ide, informuje TOI.

10:15 Izrael a libanonské militantné hnutie Hizballáh v noci na piatok pokračovali vo vzájomných útokoch. Hizballáh tvrdí, že jeho sily v piatok podnikli útok na izraelských vojakov v južnom Libanone. Tamojšia tlačová agentúra hlási jedného mŕtveho po izraelských úderoch na juhu krajiny. TASR o tom informuje podľa správ staníc BBC, al-Džazíra a portálu The Times of Israel (TOI).

Libanonské hnutie okrem útokov na izraelských vojakov na juhu Libanonu podniklo raketové údery aj na prístavné mesto Ašdod na juhu Izraela. Podľa TOI neboli hlásené žiadne zranenia.

Poplašné sirény sa rozozvučali aj v Tel Avive a okolitých mestách, pričom dôvodom boli obavy z padania úlomkom zneškodnenej rakety, tvrdí armáda.

Izraelské ozbrojené zložky niekoľko hodín pre údermi varovali, že Hizballáh plánuje vypáliť rakety, a to aj mimo severného Izraela.

8:55 Bývalý iránsky minister zahraničných vecí Kamál Charrází zomrel vo štvrtok večer na následky zranení, ktoré utrpel pri izraelsko-americkom útoku z 1. apríla, informovali miestne médiá citované webom denníka Le Monde.

Iránske tlačové agentúry Mehr a Isna spresnili, že 81-ročný Charrází, ktorý bol predsedom rady pre stratégiu a medzinárodné vzťahy pôsobiacej v rámci ministerstva zahraničných vecí, „bol pred niekoľkými dňami zranený pri teroristickom útoku vedenom americko-sionistickým nepriateľom a dnes večer (vo štvrtok) sa stal mučeníkom.“

Niekoľko týždňov pred útokom, pri ktorom bol zasiahnutý jeho dom v Teheráne, Charrází poskytol rozhovor americkej televízii CNN. Pri útoku utrpel ťažké zranenia a bol hospitalizovaný, zatiaľ čo jeho manželka pri útoku zahynula.

7:43 Americké ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo irackého veľvyslanca Nazara Chajralláha, ktorému tlmočilo svoj protest a odsúdilo „ohavné teroristické útoky“ irackých ozbrojených skupín podporovaných Iránom na americké objekty a subjekty v Iraku.

Spojené štáty „nebudú tolerovať (takéto) útoky… a očakávajú, že iracká vláda bezodkladne prijme všetky opatrenia na rozpustenie milícií v Iraku, ktoré sú spriaznené s Iránom,“ uviedol vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva Tommy Pigott.

S veľvyslancom sa stretol zástupca ministra Christopher Landau, ktorý počas rozhovoru útoky irackých milícií „ostro odsúdil“ a kritizoval najmä napadnutie amerických diplomatov v Bagdade, ku ktorému došlo v stredu.

6:58 Ak Irán účtuje poplatky tankerom preplávajúcim Hormuzským prielivom, mal by s tým prestať, uviedol v noci na dnes americký prezident Donald Trump na svojej sieti Truth Social. V médiách sa objavili správy, že by Teherán mohol chcieť mýto od preplávajúcich lodí, poznamenala v tejto súvislosti agentúra Reuters a dodala, že západní predstavitelia takúto možnosť odmietajú.

„Objavujú sa správy, že Irán účtuje poplatky tankerom preplávajúcim Hormuzským prielivom. Radšej by to nemali robiť. A ak tak robí, mali by radšej hneď prestať,“ uviedol americký prezident. Spravodajca stanice ABC News pritom tento týždeň uviedol, že podľa šéfa Bieleho domu zvažujú USA a Irán partnerstvo pri výbere mýta.