Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Trump zvažuje stiahnutie časti vojakov z Európy, je naštvaný na spojencov
Americký prezident Donald Trump so svojimi poradcami rokoval o možnosti stiahnuť časť vojakov USA z Európy, píše agentúra Reuters s odkazom na vysoko postavený nemenovaný zdroj v Bielom dome. Podľa neho je americký prezident naštvaný na spojencov v NATO za ich neochotu pomôcť zabezpečiť Hormuzský prieliv a aj preto, že sa mu nepodarilo získať Grónsko.
Definitívne o žiadnom sťahovaní amerických vojakov ale Biely dom podľa zdroja Reuters nerozhodol ani neprikázal Pentagonu vypracovať konkrétne plány. NATO na žiadosť Reuters o komentár doteraz nezareagovalo.
Trump prehovoril k astronautom. Odpoveďou mu bolo dlhé a trápne ticho
Zdroj Reuters vzhľadom na citlivosť záležitosti hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Samotná debata o tom, že by USA stiahli časť svojich vojakov z Európy však podľa agentúry dokladá, ako veľmi sa vzťahy medzi USA a európskymi spojencami v NATO v posledných mesiacoch zhoršili. Zároveň to podľa Reuters naznačuje, že stredajšia návšteva generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho v Bielom dome transatlantické vzťahy príliš nezlepšila, sú teraz zrejme najhoršie od založenia Severoatlantickej aliancie v roku 1949.
Spojené štáty majú aktuálne v Európe viac ako 80 000 vojakov a od konca druhej svetovej vojny je ich úloha kľúčová v európskej bezpečnostnej architektúre. Viac ako 30 000 z týchto vojakov je v Nemecku, značné počty sú tiež v Taliansku, Spojenom kráľovstve a Španielsku.
Ktorých krajín by sa sťahovanie amerických síl priamo týkalo, zdroj nespresnil a neoznámil ani o koľko vojakov by išlo, ak sa tak Trump rozhodne.
Hoci Trumpove vzťahy so spojencami v NATO sú napäté už dlho, pretože americký prezident ďalším členským štátom vytýka najmä nedostatočné výdavky na obranu, v posledných troch mesiacoch sa toto napätie vyostrilo. Trump vyvolal transatlantickú krízu, keď začal opäť hovoriť o svojom zámere získať Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska. A potom, čo USA s Izraelom 28. februára začali údery na Irán, dal Trump opakovane najavo, že je naštvaný, že mu spojenci v NATO neponúkli pomoc so znovuotvorením Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre svetovú prepravu ropy a zostal do značnej miery zablokovaný Iránom, nablokovaný Iránom.
Generál Šedivý o varovaní Trumpa štátom NATO
Generál Jiří Šedivý o vojne proti Iránu a varovaní amerického prezidenta Donalda Trumpa štátom NATO.
Diplomati z NATO podľa Reuters uviedli, že Spojené štáty nespresnili, či chcú, aby bola misia v Hormuzskom prielive spustená až po skončení konfliktu alebo ešte v jeho priebehu. USA podľa nich tiež neoznámili, čo presne v tomto smere od spojencov očakávajú.
Denník The Wall Street Journal (WSJ) s odkazom na predstaviteľov vo Washingtone v stredu napísal, že Trumpova administratíva uvažuje o pláne, ktorý by potrestal niektorých členov Severoatlantickej aliancie, o ktorých sa domnieva, že počas vojny proti Iránu neboli Spojeným štátom a Izraelu nápomocní. Okrem premiestnenia vojsk by plán mohol zahŕňať aj uzavretie americkej základne najmenej v jednej z európskych krajín, pravdepodobne v Španielsku alebo Nemecku, uviedol denník.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.