Vojna sa presunula na internet. Irán útočí na USA cez mémy aj Lego. Vo videu Trump s diablom odpaľuje rakety

Konflikt medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktorý vypukol po spoločných úderoch USA a Izraela 28. februára, sa tak neodohráva len prostredníctvom zbraní, ale aj v online priestore, kde sa rozhoduje o verejnej mienke.

Ako upozornil americký portál CNBC, nejde už len o vojnu zbraní, ale aj o boj o pozornosť a nálady publika. „To, čo vidíme, nie je len vojna zbraní, ale aj vojna estetiky. Kto ovláda mémy, ovláda náladu,“ uviedla odborníčka na propagandu Nancy Snowová.

Irán podľa zahraničných médií výrazne zintenzívnil svoju aktivitu na sociálnych sieťach, ako sú Facebook či X, a snaží sa osloviť globálne publikum, najmä na Západe. Jeho cieľom nie je len demonštrovať vojenskú silu, ale aj ovplyvniť vnímanie konfliktu v zahraničí.

Hlavným terčom sa stal americký prezident Donald Trump, ktorého iránske štátne médiá aj politickí predstavitelia systematicky zosmiešňujú a kritizujú. Využívajú pritom jednoduchý jazyk, popkultúrne odkazy aj iróniu, ktoré sa ľahko šíria naprieč sociálnymi sieťami.

Lego ako nástroj propagandy

Jedným z najvýraznejších prvkov tejto novej formy propagandy sú videá v štýle stavebnice Lego. Tie zobrazujú vojenské operácie, politických lídrov aj symbolické príbehy v zjednodušenej vizuálnej forme.

Iránska inštitúcia Revájat-e fath zverejnila začiatkom marca animované video, v ktorom vystupujú figúrky Donalda Trumpa či izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Video je bez dialógov, čo naznačuje snahu osloviť čo najširšie medzinárodné publikum.

Začína scénou, v ktorej Trump a Netanjahu spolu so symbolickou postavou diabla prezerajú „Epsteinov spis“. Následne americký prezident spustí raketový útok, ktorý zasiahne iránsku dievčenskú školu. Práve útok na školu v meste Mínáb z konca februára, pri ktorom podľa iránskeho Červeného polmesiaca zahynulo 175 ľudí, patrí medzi najtragickejšie momenty konfliktu a je predmetom vyšetrovania.

Video pokračuje scénami iránskej odvety – útokmi na vojenské aj civilné ciele v regióne vrátane izraelských či amerických objektov.

Prečo to funguje

Použitie Lego štýlu nie je náhodné. Ako pre CNBC uviedol politológ Dan Butler z Washington University v St. Louis, ide o vedomú stratégiu. Jednoduchá a univerzálne známa vizuálna forma dokáže pritiahnuť pozornosť a zároveň znížiť psychologickú bariéru diváka.

Pri násilnom obsahu môže takýto vizuálny jazyk zároveň oslabiť negatívnu reakciu publika a zvýšiť pravdepodobnosť, že si video pozrie a bude ho ďalej zdieľať.

Sociálne siete ako hlavné bojisko

Podľa magazínu Forbes sa proiránske videá šíria masovo naprieč platformami a dosahujú milióny zhliadnutí. Analýzy spoločností sledujúcich dezinformácie naznačujú, že ide často o koordinovanú aktivitu tisícok účtov. Len v prvých týždňoch konfliktu mali takéto videá dosiahnuť desiatky až stovky miliónov zobrazení.

Mnohé z týchto materiálov sú pritom zjavne zamerané na západné publikum – používajú angličtinu, referencie na americkú politiku či kauzu Jeffreyho Epsteina. Tá sa stala jedným z hlavných motívov iránskej komunikácie, ktorá ju využíva na oslabenie dôvery v amerického prezidenta.

Odborníci zároveň upozorňujú, že časť obsahu nesie znaky koordinovaných dezinformačných kampaní, ktoré majú systematicky ovplyvňovať verejnú mienku v zahraničí.

Iránske obyvateľstvo má pritom podľa dostupných informácií obmedzený prístup k internetu, čo naznačuje, že veľká časť tejto propagandy je určená predovšetkým pre zahraničné publikum.

Americká odpoveď

Spojené štáty nezostávajú bokom. Aj administratíva Donalda Trumpa prepája vojnovú komunikáciu s internetovou kultúrou. Oficiálne účty zverejňovali videá kombinujúce zábery zo skutočných vojenských operácií s prvkami z filmov, športu či videohier.

Tieto materiály zodpovedajú ostrej a sebavedomej rétorike prezidenta aj ministra obrany Petea Hegsetha, ktorí opakovane hovoria o „zničení“ iránskych kapacít a približovaní sa k víťazstvu.

Takýto prístup však čelí kritike. Niektorí bývalí predstavitelia americkej armády upozorňujú, že podobné videá môžu bagatelizovať konflikt, v ktorom zahynuli americkí vojaci a stovky ďalších utrpeli zranenia.

Administratíva však argumentuje, že ide o účinný spôsob, ako osloviť mladšie publikum a prezentovať činnosť armády atraktívnejšou formou.

Nová éra propagandy

Odborníci sa zhodujú, že propaganda ako taká nie je novým javom, no jej dnešná podoba nemá obdobu. Komunikačný expert Roger Stahl z University of Georgia upozorňuje, že v prípade USA chýbala ucelená snaha konflikt vysvetliť či ospravedlniť. Namiesto toho dominujú krátke, úderné formáty a emotívne odkazy, ktoré majú predovšetkým zaujať a mobilizovať publikum.

Podľa talianskeho denníka Corriere della Sera pritom Spojené štáty – tradične považované za lídra v oblasti digitálnej komunikácie – v tejto „informačnej vojne“ zaostávajú za Teheránom.

Súčasný vývoj ukazuje, že moderné konflikty sa čoraz viac odohrávajú aj mimo tradičných bojísk. Internet, sociálne siete a virálny obsah sa stali nástrojmi, ktoré dokážu ovplyvniť vnímanie reality miliónov ľudí. Kombinácia humoru, popkultúry a politických posolstiev vytvára nový typ propagandy – rýchly, virálny a ťažko kontrolovateľný.

A hoci sa môže zdať, že ide len o mémy na internete, ich dosah naznačuje opak. V digitálnej ére totiž nemusí rozhodovať len sila armády, ale aj schopnosť ovplyvniť verejnú mienku.