Trump priznal, že NATO kritizuje, lebo mu spojenci odmietli vydať Grónsko a pomôcť s Iránom
Americký prezident Donald Trump v pondelok opätovne kritizoval spojencov v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) za to, že nepodporili Spojené štáty vo vojne s Iránom, a zároveň zopakoval svoju dlhodobú požiadavku na získanie Grónska.
Video
'Žiadni králi'. Odporcovia Trumpa protestovali aj vo Washingtone
'Zatknite ich všetkých!' skandovali demonštranti proti Donaldovi Trumpovi na pochode v americkom Washingtone D.C. Protestné pochody v rámci podujatí 'Žiadni králi' sa konajú naprieč Spojenými štátmi.
Zdroj:
Reuters
„Pozrite, išli sme za NATO,“ spomenul Trump pred novinármi. „Nežiadal som to nejako dôrazne, len som povedal: ‚Ak chcete pomôcť, výborne.‘“ Spojenci mu podľa jeho slov povedali „nie“, hoci prezident neuviedol, s kým sa rozprával.
Trumpova kritika zaznela len niekoľko dní pred plánovanou návštevou šéfa aliancie Marka Rutteho vo Washingtone. Ako v piatok oznámila Aliancia, Rutte by sa mal v stredu stretnúť s Trumpom, ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ministrom vojny Peteom Hegsethom.
Prezident označil NATO za „papierového tigra“, ktorého sa ruský prezident Vladimir Putin nebojí. Dodal pritom, že hlavnou príčinou jeho nespokojnosti s Alianciou je Grónsko.
Video
Dolárové bankovky majú niesť Trumpov podpis, v histórii USA to nemá obdobu
Americké ministerstvo financií pri príležitosti 250. výročia založenia Spojených štátov plánuje umiestniť podpis prezidenta Donalda Trumpa na všetky nové dolárové bankovky.
Zdroj:
Reuters
„Ak chcete vedieť pravdu, všetko to začalo Grónskom,“ povedal americký prezident a pokračoval: „Chceme Grónsko. Oni nám ho nechcú dať. Tak som povedal: dovidenia.“
Kritiku za to, že nepodporili USA vo vojne s Iránom, si vyslúžili aj ďalší tradiční partneri mimo NATO ako Južná Kórea, Austrália a Japonsko. Naopak, Trump za ich podporu pochválil krajiny Perzského zálivu vrátane Saudskej Arábie, Kuvajtu, Bahrajnu, Kataru a Spojených arabských emirátov.
Šéf španielskej diplomacie Albares: Pre postoj USA k NATO musí Európa hľadať alternatívne riešenia
Nedávne sťažnosti USA na spojencov zo Severoatlantickej aliancie a hrozby, že Washington vystúpi z NATO, nútia európske krajiny hľadať alternatívne bezpečnostné riešenia. V utorok to uviedol španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Po americko-izraelských útokoch, ktoré 28. februára vyvolali vojnu na Blízkom východe, uzavrel Irán Hormuzský prieliv. Európske krajiny odmietli vyslať svoje námorné sily na jeho otvorenie pre globálnu lodnú dopravu, v reakcii načo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že zvažuje vystúpenie z NATO, pripomína Reuters.
Agentúra dodala, že španielska vláda sa stala jedným z hlavných kritikov vojny proti Iránu, pričom ju označuje za nelegálnu a bezohľadnú.
Albares uviedol, že rozhodnutie o prípadnom vystúpení USA z NATO je výlučne na Trumpovi. Zdôraznil však, že spojenci z aliancie prejavili solidaritu s Washingtonom po útokoch z 11. septembra 2001.
„NATO je vzájomne prospešná aliancia pre Európanov aj Američanov… Vyjadrenia americkej administratívy a nové postoje k euroatlantickej bezpečnosti však nás Európanov nútia, aby sme urobili nejaký krok, pokiaľ ide o našu suverenitu a otázky obrany,“ povedal Albares pre televíznu stanicu La Sexta.
„Musíme vziať bezpečnosť a odrádzanie našich občanov do vlastných rúk,“ dodal.
Na dosiahnutie tohto cieľa by mala Európska únia podľa šéfa španielskej diplomacie smerovať tak k vytvoreniu celoeurópskej armády a integrácii svojho obranného priemyslu, ako aj k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu a únie kapitálových trhov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.