Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Hľadá sa nový šéf zemegule. Kto nahradí Portugalca, ktorý túto funkciu vyfúkol Lajčákovi?
Dočká sa OSN po ôsmich desaťročiach svojej existencie konečne prvej ženy v hlavnej funkcii? Ukáže sa to v druhej polovici tohto roku, keď sa uskutoční voľba nového generálneho tajomníka. Medzi oficiálnymi uchádzačmi o túto pozíciu sa nachádzajú dve ženy a dvaja muži. Členské štáty mohli navrhnúť kandidátov do 1. apríla 2026.
António Guterres a Miroslav Lajčák na spojenej snímke. Foto: SITA/AP/Omar Havana/Boris Grdanoski
Video
Trumpov prejav pred zasadnutím Rady mieru
Zdroj:
ta3
O novom šéfovi OSN treba rozhodnúť preto, lebo tomu súčasnému na konci tohto roku vyprší druhý päťročný mandát a tretíkrát už kandidovať nemôže. Je ním António Guterres z Portugalska, ktorý 30. apríla oslávi 77. narodeniny. Pripomeňme, že keď sa v roku 2016 usiloval o získanie postu generálneho tajomníka, medzi jeho vážnych súperov patril dlhoročný slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
Volebná procedúra sa už viac-menej formálne začala po tom, čo v novembri 2025 Guterres a predsedníčka Valeného zhromaždenia OSN Annalena Baerbocková oficiálne vyzvali členské štáty, aby ponúkli svoje nominácie. „Interaktívne dialógy s kandidátmi vysielané prostredníctvom internetu sa uskutočnia v týždni od 20. apríla," informovalo oddelenie OSN pre styk s médiami. To by mal byť takpovediac rozbeh uchádzačov. Čo sa o nich vie? Traja kandidáti pochádzajú z Južnej Ameriky a jeden z Afriky. Sú nimi Michelle Bacheletová (Čile), Rebeca Grynspanová (Kostarika), Rafael Grossi (Argentína) a Macky Sall (Senegal).
Uchádzačov bolo pôvodne päť, ale Virginia Gambová pred dvomi týždňami stiahla svoju kandidatúru. Respektíve formálne to urobili Maldivy, ktorú ju navrhli. Zjavne to súviselo s tým, že Gambová pochádza tiež z Argentíny rovnako ako Grossi a tento súčasný šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) by mal určite väčšiu šancu uspieť než jeho krajanka. (Aj Argentínka však má za sebou významnú kariéru: posledných osem rokov vykonávala funkciu osobitnej zástupkyne šéfa OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch.
Salla, bývalého premiéra Senegalu, ktorý má 64 rokov, si môžeme zo zoznamu v podstate škrtnúť. Ide o to, že podľa nepísaného pravidla rotácie by nástupca Guterresa mal pochádzať z Latinskej Ameriky. Rozhodnúť by sa malo teda medzi Grossim (65), Bacheletovou (75) a Grynspanovou (70).
Keď členské štáty pred desiatimi rokmi hľadali nového „šéfa zemegule", zaznievali názory, že je už načase, aby sa tejto funkcie ujala žena. Nestalo sa to však. O rodovej rovnosti sa v tomto prípade pri pohľade do minulosti nedá hovoriť: „Za posledných osemdesiat rokov nebola žiadna žena generálnou tajomníčkou OSN. Zo 48 oficiálne zaznamenaných kandidátov od roku 1945 bolo iba osem žien a počas prvých 60 rokov existencie OSN nebola ani jedna formálne zvažovaná," upozornil server Just Security.
Niekdajšia čilská prezidentka Bacheletová má skúsenosti s prácou v najväčšej celosvetovej organizácii: v rokoch 2018 – 2022 riadila Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Grynspanová, ktorá pochádza z Kostariky, bola vo svoje vlasti viceprezidentka v období 1994 – 1998. Aj ona si vyskúšala pôsobenie v Spojených národoch: v roku 2021 sa stala historicky prvou ženou, ktorá začala šéfovať Úradu OSN pre obchod a rozvoj.
Grossi trochu pozná Slovensko. Prečo? Lebo v rokoch 2013 – 2019 bol veľvyslanec Argentíny v Rakúsku, pričom vo Viedni mal v agende aj diplomatické vzťahy so Slovenskom a so Slovinskom. Zaujímavosťou z jeho súkromného života je to, že má až osem detí. Ako riaditeľ MAAE sa venuje nešíreniu jadrových zbraní a bezpečnosti atómových elektrární. Nedávno komentoval americko-izraelské údery na Irán: „Vojna nedokáže úplne zničiť iránsky jadrový program. A to ani v prípade vážneho poškodenia hlavných zariadení v krajine."
Pri voľbe šéfa Spojených národov sa tradične očakáva zhoda stálych členov Bezpečnostnej rady OSN. Hľadanie kompromisného kandidáta býva často zložité, pretože sa potrebujú dohodnúť mocnosti, ktoré v mnohých smeroch majú odlišné predstavy (sú nimi USA, Rusko, Čína, Británia, Francúzsko). Keď táto rada vydá odporúčanie, záverečné hlasovanie sa uskutoční na pôde Valného zhromaždenia OSN. Členské štáty majú vo zvyku rešpektovať odporúčanie Bezpečnostnej rady OSN.
Ročný plat generálneho tajomníka OSN dosahuje približne 227-tisíc amerických dolárov. V prepočte to vychádza takmer 200-tisíc eur. Výhodou jeho hrubého príjmu je to, že sa nezdaňuje. Šéf OSN má zároveň nárok na ochranku a tiež na bezplatné bývanie v New Yorku, kde sa nachádza sídlo Spojených národov.
Jeho rezidencia sa nachádza na Manhattane, čiže na ostrove pri dolnom toku rieky Hudson. Je to štvorposchodová budova s rozlohou 14-tisíc štvorcových metrov, ktorú v roku 1972 darovala OSN Anne Morganová, dcéra svetoznámeho finančníka J. P. Morgana. V roku 2019 Guterres uvažoval o predaji nehnuteľnosti, lebo OSN sa ocitla vo finančnej kríze. Zistil však, že Spojené národy na základe darovacej zmluvy môžu predať tento dom iba v prípade, že celosvetová organizácia by sa odsťahovala z New Yorku.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.