Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Mussoliniho vila sa nedostane do rúk „nostalgikov po fašizme“. Kúpilo ju mesto
Talianske úrady kúpili vilu, v ktorej diktátor Benito Mussolini trávieval letné prázdniny; čiastočne aj preto, aby sa táto nehnuteľnosť nedostala do rúk „nostalgikov po fašizme“.
Daniela Angeliniová, ľavicová starostka mesta Riccione, uviedla, že získanie Mussoliniho vily prostredníctvom dražby bolo „prejavom lásky a vízie“. Podľa jej slov návrat vily do verejných rúk predstavuje víťazstvo pre celé mesto.
Mestská rada v Riccione odrazila konkurenciu zo strany súkromného kupca, ktorý je bývalým členom Talianskeho sociálneho hnutia (MSI), neofašistickej strany založenej v roku 1946 Mussoliniho stúpencami.
Režisérka Alena Weisel Lelková: Pojem fašizmus akoby stratil svoj význam. My v SND ukazujeme, že hrdinstvo vyžaduje aj obete (Video z 31.01.2025)
Alena Weisel Lelková je prvá slovenská režisérka, ktorá bude režírovať vo veľkej sále SND. Ide o hru Tajomstvo Santa Vittorie, čo je divadelná adaptácia humoristického románu Roberta Crichtona - v roku 1943 sa talianske mestečko Santa Vittoria po dvadsiatich rokoch Mussoliniho diktatúry prebúdza do novej éry.
Vila má dlhú a kontroverznú históriu. Bola postavená v roku 1893 len pár krokov od mora. V roku 1934 ju kúpila Mussoliniho druhá manželka Rachele. Fašistický diktátor prilietal hydroplánom a počas svojich pobytov vilu často využíval na vládne účely. Rodina Mussoliniovcov rozšírila objekt o tretie poschodie. Budova po ich úprave zahŕňala 20 izieb plus tenisový kurt.
Po druhej svetovej vojne a páde fašistického režimu v Taliansku prešiel majetok do verejného vlastníctva. Počas hospodárskeho rozmachu v 50. a 60. rokoch vila slúžila na rôzne komerčné účely, medzi iným ako veterinárna klinika a reštaurácia. Komunistický starosta Riccione sa koncom 70. rokov neúspešne pokúsil objekt zbúrať.
Vila bola roky opustená, až kým ju koncom 90. rokov nekúpila sporiteľňa Cassa di Risparmio, ktorá ju zrekonštruovala, a v roku 2005 otvorila ako priestor pre umelecké výstavy a iné verejné podujatia vrátane občianskych sobášov.
Existencia tejto vily a jej spojitosť s Mussolinim už dlho rozdeľuje Riccione, pričom diskusia o nej opäť ožila minulý rok, keď sa Cassa di Risparmio rozhodla nehnuteľnosť dražiť. Poslanci strany Bratia Talianska (FdI), krajne pravicovej strany premiérky Giorgie Meloniovej, vyhlásili, že ktokoľvek túto nehnuteľnosť kúpi, nesmie zmeniť jej názov z Villa Mussolini.
Angeliniová uviedla, že názov napriek tlaku niektorých spojencov zostane zachovaný. Dodala, že históriu treba pestovať, a nie „vymazávať“, a že zmena názvu by mohla mať „nebezpečný účinok“ v tom, že by sa z vily stalo miesto pre „nostalgikov po fašizme, čo je niečo, čo táto administratíva nebude akceptovať“.
Starostka upresnila, že plánom je naďalej využívať Villa Mussolini ako komunitný priestor, a to aj na výstavy zachytávajúce „dobré, zlé a škaredé“ stránky dejín Talianska 20. storočia, ako aj na ďalšie spoločenské a kultúrne podujatia.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.