Najnovšie

Orbán podmieňoval vstup Slovenska do EÚ zrušením Benešových dekrétov a správal sa ako advokát Ukrajiny

Už o týždeň voliči rozhodnú, či umožnia Viktorovi Orbánovi zostať ďalšie štyri roky pri moci. Maďarský premiér, ktorý má 62 rokov, je skúsený líder, pretože v politike sa pohybuje už takmer štyri desaťročia. V marci 1988, keď mal 24 rokov, založil hnutie Fidesz, a o dva roky ho zvolili za poslanca v prvých slobodných voľbách po páde komunizmu.

4.4.2026 06:00
odoberať
Google News
zdieľať
Switzerland Davos
Foto: Markus Schreiber SITA/AP
Maďarský premiér Viktor Orbán. Pri moci je nepretržite od roku 2010.
Video

Strážay: Maďarsko čakajú kľúčové voľby za 16 rokov. Ani víťazstvo Magyara ešte nemusí znamenať pád Orbána

Po roku 2010 ide o prvé voľby, v ktorých môže byť vláda Viktora Orbána reálne nahradená." Opozičný líder Péter Magyar a jeho strana TISZA vedie v prieskumoch. Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay ale upozorňuje, že tým hra zďaleka nie je dohraná. Výsledok môžu ovplyvniť volebný systém, povolebné scenáre aj reakcia súčasnej moci.

Orbán vládne nepretržite od roku 2010. Na čele vlády stál už predtým: od júna 1998 do mája 2002. Bolo to obdobie, keď Slovensko a Maďarsko smerovali k získaniu členstva v Európskej únii. Dnes sa Orbán tvári ako priateľ vlády Roberta Fica,vtedy vyzeral jeho vzťah k susednému štátu za Dunajom opačne. O inom postoji sa dá hovoriť aj v prípade, keď ešte nebol súčasťou vládnucej garnitúry. Prečo?

Anketa

Kto podľa vás vyhrá parlamentné voľby v Maďarsku?

Celkovo hlasov: 6466

Medzištátna zmluva a tzv. Benešove dekréty

Poslanci Fideszu pred tromi desaťročiami v Budapešti nepodporili v parlamente ratifikáciu základnej medzištátnej zmluvy o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom (podpísali ju premiéri Vladimír Mečiar a Gyula Horn v marci 1995 v Paríži). Horn bol vládnuci socialista, naopak, Orbánovo hnutie pôsobilo v opozícii.

Pred maďarskými parlamentnými voľbami, ktoré boli naplánované v apríli 2002, Orbán vytiahol nacionalistickú kartu. Nielen za cenu poškodenia vzťahov so Slovenskom, ale aj s Českou republikou. Zjavne v snahe zaujať voličov. O čo išlo? Orbán otvorene a dôrazne požadoval zrušenie tzv. Benešových dekrétov. Čiže legislatívy, ktorú v Bratislave aj v Prahe doteraz považujú za neoddeliteľnú súčasť riešenia kľúčových otázok po skončení druhej svetovej vojny.

Orbán sa postavil proti dekrétom nielen, keď rečnil v Budapešti, ale využil na to aj cestu do Bruselu: „Je pre mňa veľmi zložité predstaviť si, že by sa k EÚ pripojila krajina zachovávajúca také zvláštne zákony, ktoré sa silno líšia od legislatívy únie." Ďalej zdôraznil, že pri vstupe Slovenska i Česka bude potrebné odstrániť tzv. Benešove dekréty.

Neslýchaná požiadavka

Maďarský líder nepochybne hral na emócie voličov, čo bolo z jeho pohľadu pred voľbami pochopiteľné, no v prístupovom procese k EÚ to vyznelo neslýchane. Je totiž nevídané, aby jeden kandidátsky štát kládol podmienky pre vstup do únie inej krajine, ktorá sa tiež chystá začleniť do spoločnej rodiny európskych národov.

Požiadavka Orbána viedla k tomu, že sa nakoniec neuskutočnil plánovaný summit premiérov V4 (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko). Vtedajší lídri Mikuláš Dzurinda (SR) a Miloš Zeman (ČR) odmietli naň cestovať, pretože predseda maďarskej vlády nemenil vziať svoje slová späť.

„Pán Orbán sa bude musieť rozhodnúť, či sa vráti ku kultivovanému dialógu, ktorý sme viedli tri a pol roka, alebo sa bude ďalej nacionalizovať," upozornil Dzurinda vo februári 2002.

Video

Prejavy Orbána a Szíjjartóa na Pochode mieru v Budapešti

Prejavy maďarských politikov Viktora Orbána a Pétera Szíjjartóa (obaja Fidesz) na Pochode mieru v Budapešti.

Zdroj: ta3

O dva mesiace neskôr sa slovenský premiér už nemusel zaoberať touto témou. Orbána totiž po voľbách na čele vlády nahradil socialista Péter Medgyessy. Lídra Fideszu potom čakalo osem rokov v opozícii. Na jar 2010 orbánovci zaznamenali veľkolepý návrat k moci: získali takmer 53 percent odovzdaných hlasov a odvtedy sa nikomu nepodarilo ich poraziť.

Keď Orbán jednoznačne podporoval Ukrajinu

Keby si niekto porovnal, ako hovorí Orbán o Ukrajine v súčasnosti a čo rozprával o nej pred štvrťstoročím, možno by neuveril, že autorom výrokov je rovnaký politik. Teraz sa môže zdať, že často postupuje ako predĺžená ruka Moskvy vo vzťahu ku Kyjevu. A z pohľadu maďarského premiéra je neprijateľná nielen predstava vstupu Ukrajiny do NATO, jasne odmieta aj jej prípadné členstvo v EÚ.

Keď v apríli 2001 Orbán poskytol rozhovor denníku New York Times, vyžaroval z neho záujem o začlenenie Ukrajincov do únie. Naopak, teraz hovorieva, že by do nej priniesli organizovaný zločin a že ukrajinskí poľnohospodári by so svojimi výrobkami zlikvidovali maďarských farmárov. Ukrajine by zjavne najradšej nedal ani jedno euro.

A čo vravel v roku 2001 pre americké noviny? „Ukrajina je kľúčový štát v celej novej bezpečnostnej štruktúre Európy a zrejme si zaslúži viac pozornosti." Povedal to približne sto dní od zmeny v Bielom dome. V apríli 2001 navštívil Washington, aby rokoval s novým prezident USA Georgeom Bushom ml. Orbán dal najavo, že Ukrajina bude jednou z jeho hlavých tém debaty s americkým lídrom. „Bez garantovanej nezávislosti Ukrajiny by bola ohrozená celá bezpečnostná architektúra po skončení studenej vojny," zdôraznil Orbán.

Maďarský premiér sa pred štvrťstoročím pristavil aj pri ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorému už niekoľko rokov ide poruke. Apeloval na Západ, aby lepšie analyzoval jeho snahu o obnovu ruského vplyvu, ktorú nevidel tentokrát prostredníctvom tankov, ale s použitím ekonomických nástrojov. Orbán dokonca poznamenal, že v tomto smere si všimol podozrivé aktivity už v Maďarsku. (Pripomeňme, že Putin začal úradovať v Kremli od 31. decembra 1999, keď abdikoval prezident Boris Jeľcin.)

Video

Orbánovi priaznivci v uliciach Budapešti na Pochode mieru

Tisíce podporovateľov maďarského premiéra Viktora Orbána v nedeľu 15. marca v Budapešti na Pochode mieru. Maďarsko má v tento deň štátny sviatok, Deň revolúcie a boja za slobodu.

Zdroj: Reuters

Podozrenie z iredentizmu

Orbán už nielenže nehovorí o Ukrajine to, čo prízvukoval pred štvrťstoročím, ale dokonca sa môže zdať, že by mu možno jej prípadná prehra vo vojne s Ruskom vyhovovala. Toto podozrenie vzniklo už vo februári 2022, keď ruská armáda napadla svojho západného suseda. V Kyjeve zaznievajú hlasy, podľa ktorých by Orbán neváhal vyslať tzv. mierotvorcov na západnú Ukrajinu, kde žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Korešpondovalo by to so snom mnohých Maďarov o obnovení tzv. veľkého Uhorska.

A čo hovorí Orbán najnovšie o Ukrajine s blížiacim sa termínom parlamentných volieb? Na jednom zo svojich mítingov povedal napríklad aj toto: „Nedovolíme Ukrajincom vstúpiť do EÚ, lebo by sa vojna preniesla do Maďarska." Svoj prejav ukončil týmito slovami: „Dosiahneme brilantné víťazstvo. Také skvelé, že Brusel a Kyjev budú neveriaco žmurkať. Fidesz je bezpečná voľba." Ukáže sa to v nedeľu 12. apríla, keď maďarskí voliči budú hlasovať.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy