ONLINE 34. deň: Nečakane preplávali dve lode. Hormuzský prieliv ľahko otvoríme, ropu si zoberieme a zbohatneme, mieni Trump. Rokovania sú na mŕtvom bode

21:55 Rokovania o zastavení bojov v Iráne neboli zatiaľ úspešné. Denník The Wall Street Journal dnes uviedol, že snahy o dosiahnutie prímeria medzi Iránom a USA, ktoré vyvíjal Pakistan a ďalšie krajiny, sa dostali na mŕtvy bod. Iránska agentúra Fars s odkazom na svoje zdroje potom uviedla, že Teherán odmietol americký návrh na zastavenie bojov na 48 hodín. Vývoj rokovaní Washington ani Teherán nekomentovali.

Podľa denníka The Wall Street Journal Irán sprostredkovateľom oficiálne oznámil, že nechce v najbližších dňoch rokovať s americkými predstaviteľmi v Islamabade a že považuje požiadavky USA za neprijateľné. Podľa denníka sa však Turecko a Egypt, ktoré patria spolu s Pakistanom ku krajinám, ktoré sa snažia sprostredkovať kontakt medzi bojujúcimi štátmi, pokúšajú ďalej rokovania obnoviť a to aj prostredníctvom ponuky nového miesta konania rozhovorov.

Agentúra Fars bez ďalších podrobností uviedla, že Teherán odmietol americkú ponuku na zastavenie bojov na 48 hodín. Irán tiež v stredu poprel tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého noví iránski lídri požiadali o zastavenie bojov.

21:20 Ďalšie vojenské lietadlo Spojených štátov zapojené do operácií na Blízkom východe sa v piatok zrútilo v oblasti Perzského zálivu.

19:53 Talianska premiérka Giorgia Meloniová pricestovala do saudskoarabského mesta Džidda, kde začína svoju cestu po krajinách Perzského zálivu. Navštívi tiež Spojené arabské emiráty (SAE) a Katar, píše TASR podľa správ agentúr ANSA a Reuters.

Ide o prvú návštevu západného lídra v regióne od začiatku konfliktu medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom. Cieľom Meloniovej cesty je posilnenie energetickej bezpečnosti a vzťahov s krajinami Perzského zálivu a potvrdenie podpory v čase iránskych útokov. Talianska vláda o ceste premiérky vopred neinformovala.

19:30 Európa sa musí pripraviť na „dlhotrvajúci“ energetický šok, ktorý môže viesť k prídelovému systému na palivá a uvoľneniu väčšieho množstva ropy zo strategických rezerv.

19:04 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu uviedol, že izraelské údery zničili približne 70 percent iránskych kapacít na výrobu ocele, čím výrazne obmedzili schopnosť krajiny vyrábať zbrane. „Ide o obrovský úspech, ktorý Revolučné gardy pripravuje nielen o finančné prostriedky, ale aj o schopnosť vyrábať zbrane,“ povedal v piatok Netanjahu.

Oceľ je strategicky dôležitý materiál, ktorý sa využíva v priemyselnej a vojenskej výrobe, vrátane výroby rakiet, dronov a lodí.

„Spolu s našimi americkými priateľmi naďalej ničíme teroristický režim v Iráne. Likvidujeme veliteľov, bombardujeme mosty a infraštruktúru,“ konštatoval premiér.

Americké a izraelské letecké útoky vyradili z prevádzky dve najväčšie iránske oceliarne Khuzestan Steel Company a Mobarakeh Steel Company. Spoločnosti uviedli, že obnova ich závodov potrvá niekoľko mesiacov. Teherán ako odvetu podnikol raketové a dronové útoky na priemyselné oblasti v regióne aj na Izrael.

Netanjahu tento týždeň vyhlásil, že vojna proti Iránu splnila viac ako polovicu svojich cieľov, neuviedol však, kedy by sa mala skončiť. Medzi dosiahnuté ciele vojny patrí zabitie „tisícov“ príslušníkov iránskych Revolučných gárd. Izrael a Spojené štáty sú podľa neho tiež „blízko k zničeniu ich (iránskeho) zbrojárskeho priemyslu“.

Izraelský premiér tiež vyjadril presvedčenie, že Iránska islamská republika padne, ale zároveň zopakoval, že to nie je cieľ vojny.

18:11 Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan absolvovali spoločný telefonát, oznámil Kremeľ. Zhodli sa počas neho na potrebe okamžitého prímeria na Blízkom východe, píše TASR podľa správ agentúr AFP a TASS.

„Bolo zdôraznené, že intenzívne vojenské akcie vedú k vážnym negatívnym dôsledkom nielen v regióne, ale aj na globálnej úrovni vrátane oblastí energetiky, obchodu a logistiky,“ uviedol vo vyhlásení Kremeľ.

„Lídri zdôraznili svoje spoločné postoje k potrebe okamžitého prímeria a vypracovania kompromisných mierových dohôd, ktoré zohľadnia legitímne záujmy všetkých štátov v regióne,“ doplnil s tým, že témami bola aj bezpečnosť v Čiernom mori či posilnenie bilaterálnych väzieb.

Prezidenti spolu rokovali aj o vojne na Ukrajine. „Počas diskusie o situácii okolo Ukrajiny Vladimir Putin vyjadril vďaku Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho neochvejnú ochotu uľahčiť proces (mierových) rokovaní,“ dodal Kremeľ.

17:48 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok požiadala o navýšenie výdavkov na obranu o takmer 500 miliárd dolárov.

17:20 Krajiny Blízkeho východu hlásili ďalšie útoky zo strany Iránu aj v piatok. Zranenia utrpelo celkovo najmenej 14 osôb v Spojených arabských emirátoch (SAE) a Jordánsku. Útoky zaznamenal aj Kuvajt, Bahrajn či Saudská Arábia. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP a stanice BBC.

V Abú Zabí bolo v dôsledku padajúcich trosiek z dronu zranených najmenej 12 ľudí. „Ľahké až stredne ťažké zranenia (utrpelo) šesť osôb nepálskej národnosti a päť osôb indickej národnosti a ťažké zranenie jedna osoba nepálskej národnosti,“ potvrdila mediálna kancelária Abú Zabí na platforme X.

V plynárenskom komplexe Habšán v tom istom emiráte vypukol v piatok požiar, ktorý vyvolali padajúce trosky zo zmareného útoku. Prevádzka komplexu bola pozastavená.

Podľa ozbrojených síl SAE v piatok doposiaľ zachytili celkovo 18 balistických rakiet, štyri riadené strely a 47 dronov.

Katolícke kostoly v Dubaji počas dňa oznámili, že na pokyn vlády zrušili všetky omše, a to v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu v regióne.

Dve rakety zostrelila aj jordánska armáda, informovala štátna tlačová agentúra PETRA. Pri incidente utrpeli zranenia dve osoby, ktoré sú v stabilizovanom stave.

Kuvajt skôr cez deň potvrdil, že ďalší dronový útok spôsobil požiar v ropnej rafinérii Míná Ahmadí. Irán zasiahol aj závod na výrobu elektriny a odsoľovanie.

**16:33 Americký prezident Donald Trump v piatok na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Spojené štáty s trochou viac času dokážu „ľahko otvoriť“ Hormuzský prieliv a „zobrať si ropu“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„S trochou viac času dokážeme ľahko OTVORIŤ HORMUZSKÝ PRIELIV, ZOBRAŤ SI ROPU a ZBOHATNÚŤ,“ napísal americký prezident v príspevku na sieti Truth Social. Agentúra AFP uvádza, že Trump nevysvetlil, ako by USA mohli ukončiť iránsku kontrolu tejto dôležitej strategickej úžiny alebo akú ropu myslel.

Irán prakticky uzavrel Hormuzský prieliv v reakcii na útoky Izraela a Spojených štátov, ktoré sa začali 28. februára. Jeho uzavretie ovplyvnilo globálne dodávky dôležitých komodít vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a hnojív, čo viedlo k prudkému nárastu cien energií.

14:49 Hormuzským prielivom tento týždeň preplávala francúzska nákladná loď. Uviedla to dnes agentúra Reuters s odkazom na špecializovaný portál MarineTraffic. Prielivom preplával podľa japonských médií prvýkrát od začiatku vojny, ktorá výrazne znížila prevádzku v tejto kľúčovej námornej oblasti, aj japonský tanker.

Podľa agentúry Reuters dostupné údaje ukazujú, že nákladná loď vlastnená francúzskym prepravcom CMA CGM preplávala prielivom vo štvrtok. Ide o prvú francúzsku loď, ktorá tak od začiatku bojov urobila. Loď preplávala ománskou časťou prielivu a jasne označila, že jej vlastník je z Francúzska. Nie je jasné, či prechodu predchádzali rokovania s Iránom, aby neútočil na plavidlo.

Japonské médiá oznámili, že Hormuzským prielivom preplával japonský tanker. Stalo sa tak tiež prvýkrát od začiatku vojny, hoci japonské médiá presne neuviedli kedy. Ani v tomto prípade nie je jasné, či pohyb lode bol dopredu dojednaný s Iránom.

Irán pohrozil útoky na lode v Hormuzskom prielive, ktorý je na významnej trase na prepravu ropy a skvapalneného plynu v reakcii na údery, ktoré proti krajine vedú Izrael a Spojené štáty od konca februára. To výrazne znížilo objemy námornej dopravy v oblasti, čo prispieva k rastu cien ropy a plynu na svetových trhoch.

Podľa údajov OSN sa pohyb lodí v Hormuzskom prielive od začiatku marca znížil o 95 percent. Námornou trasou ku koncu marca preplávalo v priemere menej ako desať lodí, vo februári zhruba 130. Podľa serveru BBC News na preplávanie teraz čaká okolo 2000 plavidiel. Takmer úplné prerušenie prevádzky sa podľa OSN dotklo na 20.000 námorných pracovníkov v regióne vrátane posádok na lodiach, ktoré musia zostať kvôli nebezpečenstvu v oblasti na mieste.

12:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ponúkol ukrajinské skúsenosti v oblasti zabezpečenia námornej dopravy krajinám, ktoré chcú udržať Hormuzský prieliv otvorený počas prebiehajúcej vojny na Blízkom východe. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore povedal, že ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha sa zúčastnil na virtuálnych rokovaniach predstaviteľov viac než 40 krajín, ktoré zvolala Británia s cieľom riešiť situáciu v Hormuzskom prielive.

„Uzavretie Hormuzského prielivu zo strany Iránu predstavuje priamu hrozbu pre globálnu prosperitu,“ uviedla po rokovaniach vo vyhlásení britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová. Zúčastnené štáty v ňom vyzvali na okamžité a bezpodmienečné znovuotvorenie strategickej úžiny a rešpektovanie slobody plavby a medzinárodného námorného práva.

Ukrajina podľa Zelenského disponuje relevantnými odbornými znalosťami v oblasti zabezpečenia námorných ciest, obrany a obnovenia námornej dopravy. „Ak sú naši partneri pripravení konať, zvážime, ako ich môžeme posilniť a ako môžeme využiť našu expertízu, vedomosti a technologický potenciál,“ uviedol bez ďalších podrobností.

Ukrajinské sily počas štyroch rokov vojny s Ruskom vyvinuli technológiu, ako sú námorné drony, ktorá im umožnila zasahovať ruské plavidlá a infraštruktúru v Čiernom mori a zabrániť tak Moskve túto oblasť úplne ovládnuť, uviedla agentúra Reuters.

11:54 Kuvajtský energetický a odsoľovací komplex bol v piatok poškodený útokom z Iránu, uviedlo ministerstvo elektriny a vodného hospodárstva. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Jedna z elektrární na výrobu energie a odsoľovacích staníc vody bola dnes ráno vystavená útoku zo strany hriešnej iránskej agresie, čo malo za následok materiálne škody,“ uviedol hovorca ministerstva. Korešpondent AFP v Kuvajte uviedol, že nedošlo k žiadnemu prerušeniu dodávok elektriny ani vody.

11:12 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v Soule so svojim juhokórejským náprotivkom I Če-mjongom dohodol, že budú spolupracovať na znovuotvorení Hormuzského prielivu a zmiernení svetovej ekonomickej neistoty spôsobenej vojnou na Blízkom východe. Napísala to agentúra AP. Vojnu začali 28. februára Izrael a USA údery na Irán, ktorý okrem iného blokuje túto vodnú cestu.

„Na medzinárodnej úrovni musíme jasne definovať podmienky na zmiernenie krízy a konfliktu na Blízkom východe. Musíme zabezpečiť, aby bol Hormuzský prieliv znovu otvorený,“ povedal Macron. Ani jeden z lídrov však nespresnil, akým spôsobom by k tomu prispeli, podotkla AP. Opätovné otvorenie tejto vodnej cesty za pomoci vojenskej operácie je však podľa Macrona nereálne.

Prezidenti sa podľa Iho dohodli na rozšírení spolupráce v oblasti technológií alebo energetiky. Zástupcovia oboch krajín tiež podpísali dohody o spolupráci v oblasti dodávateľských reťazcov jadrového paliva, o spoločných investíciách do projektu juhokórejských pobrežných veterných elektrární a o spolupráci v oblasti kritických nerastných surovín.

Kórea pristúpila k zvýšeniu výkonu svojich jadrových reaktorov, aby zmiernila energetickú krízu. Aj vyzval aj k rýchlejšiemu prechodu na obnoviteľné zdroje energie, pretože vojna odhalila silnú závislosť krajiny od dovozu fosílnych palív.

7:58 Iránske bezpilotné lietadlá zaútočili na kuvajtskú ropnú rafinériu Mína al-Ahmadí, kde vypuklo niekoľko požiarov. Žiadne zranenia nie sú hlásení, napísala agentúra AP. Štátna spoločnosť Kuwait Petroleum uviedla, že hasiči sa teraz snažia oheň dostať pod kontrolu.

Izrael a USA začali 28. februára vojnu proti Iránu, ktorý v odvete cieli na americké a izraelské ciele v regióne aj na ropnú infraštruktúru v okolitých arabských krajinách.

Kuvajt prevádzkuje tri ropné rafinérie. Mina al-Ahmadí, ktorá leží na brehu Perzského zálivu na juhovýchode krajiny, sa počas vojny stala terčom útokov už niekoľkokrát.

Rafinérie sú pre kuvajtskú produkciu ropy kľúčové, pretože bez nich by ropné vrty museli byť uzavreté. Transport ropných produktov z Perzského zálivu k zákazníkom je teraz obmedzený kvôli faktickej iránskej blokáde kľúčového Hormuzského prielivu.

Opätovné sprevádzkovanie rafinérií je z bezpečnostných dôvodov veľmi časovo náročné a vrty by zostali z veľkej časti neaktívne, pokiaľ by rafinérie neboli znovu v prevádzke, píše AP.

7:31 Irán tvrdí, že nad svojím územím zostrelilo americké bojové lietadlo F-35 a že pilot pravdepodobne neprežil.

7:09 Americký prezident Donald Trump v noci na piatok pohrozil útokmi na iránske mosty a elektrárne. V príspevku na svojej sieti Truth Social napísal, že nové iránske vedenie „vie, čo treba spraviť, a to rýchlo“, informuje TASR.

Šéf Bieleho domu v posledných dňoch opakovane vyzýva Irán, aby opätovne otvoril Hormuzský prieliv. V opačnom prípade pohrozil zničením iránskych elektrární, ropných vrtov a ostrova Chárk.

„Naše ozbrojené sily, ktoré sú (zďaleka!) najväčšie a najsilnejšie na svete, ešte ani nezačali ničiť to, čo v Iráne zostalo. Ďalej sú na rade mosty, potom elektrárne!,“ uviedol v noci na piatok SELČ na sieti Truth Social.

Pred ďalšími útokmi na cestnú infraštruktúru prezident USA varoval už skôr vo štvrtok po tom, ako oznámil, že najväčší most v Iráne, spájajúci metropolu Teherán a mesto Karadž, sa zrútil a už sa nikdy nebude dať použiť. Iránske médiá uviedli, že most bol terčom dvoch útokov, pri ktorých prišli o život najmenej dvaja ľudia.

Údery, ktoré USA a Izraela spustili na Irán v rámci koordinovanej akcie 28. februára, už podľa tvrdení Trumpa poškodili alebo zničili drvivú väčšinu hlavných vojenských cieľov v Iráne. Islamská republika v odvete podniká raketové a dronové útoky na židovský štát a krajiny Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké základne.

Vedenie „nového iránskeho režimu“ teraz podľa amerického prezidenta „vie, čo treba urobiť, a musí to urobiť, a to RÝCHLO!“. Tým podľa agentúry AFP zrejme odkazoval na svoju výzvu, aby sa Teherán dohodol s Washingtonom na prímerí, kým nie je neskoro.