Zruší cirkev celibát? Chceme slúžiť omšu, žiadajú pápeža ženatí kňazi

„Máme manželky, ale chceme slúžiť omšu,“ uvádza sa v petícii „záložníkov viery“, ako sa ženatí kňazi označili. Zdôraznili pritom, že cieľom nie je spochybňovať celibát, ale dosiahnuť, aby sa duchovní, ktorí uzavreli manželstvo, mohli vrátiť do „služby Božiemu ľudu“.

Ako navrhol zakladateľ hnutia Giuseppe Serrone, cirkev by sa mohla vrátiť k praxi z prvého tisícročia po Kristovi, keď sa ešte nevyžadovalo, aby sa kňazi zriekli založenia vlastnej rodiny.

Odvrhnutí cirkvou aj veriacimi

„Nechceme konflikt s biskupmi. Namiesto toho ich žiadame, aby túto žiadosť o zmierenie prezentovali pred Svätým Otcom,“ citoval Serroneho taliansky denník La Stampa.

Bývalý farár, ktorý si musel vyzliecť rúcho pred 24 rokmi po tom, čo sa rozhodol oženiť, pripomína, že konkrétne príklady, ako by sa to dalo riešiť, možno nájsť i v moderných cirkevných dejinách.

Spomína najmä prípad Raimona Panikkara (1918 – 2010), katolíckeho kňaza španielsko-indického pôvodu. Bol to významný teológ, filozof a univerzitný profesor, ktorý sa snažil o dialóg medzi rôznymi náboženstvami, pričom koketoval s hinduizmom aj s budhizmom.

Ako 70-ročný sa oženil – na protest proti celibátu, no biskup v španielskom meste Vic s tichým súhlasom Vatikánu zariadil, že mohol pokračovať v kňazskej činnosti. Práve jeho príbeh Serroneho inšpiroval, aby teraz pápeža požiadal o rovnakú výnimku.

Hnutie pozostáva z kňazov, ktorí sa vzdali svojho poslania, aby si založili rodinu. Hoci už nemôžu pôsobiť ako duchovní, stále sa tak cítia a chceli by opäť vykonávať kňazské povinnosti.

Len v Taliansku ich je podľa médií asi 5 000, ďalším sa podarilo získať takzvaný dišpenz, teda oslobodenie od povinnosti zachovávať celibát. Toto výnimočné opatrenie však musí schváliť samotný pápež.

Odchod z cirkvi bol pritom pre viacerých kňazov veľmi ťažkým rozhodnutím, pre ktoré ich ostatní odsudzovali. A nielen ich, ale aj ženy, ktoré si zobrali.

Traumatizujúci zážitok mala napríklad Serroneho manželka Albana Ruci. Do Talianska prišla z Albánska a budúceho manžela spoznala na fare, kde sa zamestnala, lebo po nehode potreboval pomoc.

„Kiežby sa už nikdy nestalo, aby mladú ženu vo veku iba 28 rokov, ako som bola ja v roku 2004, prijali do psychiatrickej liečebne kvôli následkom útoku, pri ktorom do mňa hádzali kamene a kričali, a to len preto, že som mala ľúbostný pomer s miestnym farárom… Nech sa už nikdy nestane, aby matku kňaza cez telefón ponižovali, pretože jej syn rezignoval z farnosti a vydal sa na cestu manželstva,“ napísala vlani v liste pápežovi Františkovi, ktorý zverejnila tlačová agentúra ANSA.

Na ťahu je pápež

V rovnakom čase, ako hnutie predstavilo svoju petíciu, zaznieva volanie po uvoľnení celibátu i z Belgicka. Antverpský biskup Bonny okrem iného žiada, aby za kňazov mohol vysvätiť aj ženatých mužov.

Ako oznámil v pastierskom liste v polovici marca, plánuje k tomu prikročiť do roku 2028. Argumentuje hlavne výrazným nedostatkom duchovných.

Ako porovnal, v jeho diecéze kedysi pôsobilo až 1 500 aktívnych kňazov, dnes ich nie je už ani sto. Polovicu z nich navyše tvoria cudzinci – z Afriky, Ázie či východnej Európy.

Bonny tvrdí, že zatiaľ nemá v úmysle odporovať Vatikánu. „Ak pápež povie nie, nepôjdem proti zákazu. To je jasné, som katolícky biskup,“ prezradil pre nemeckú spravodajskú televíziu BR24.

Jedným dychom však dodal, že urobí všetko pre to, aby pontifik povedal áno. Ľudia vo Vatikáne sú podľa neho „príliš inteligentní“ a vedia, „v akej situácii žijeme“. Zdôraznil, že sa nepokladá za „progresívca“. Nádeje vkladá najmä do záverov cirkevných synod.

Otvoreným kritikom povinného celibátu je aj vikár z fary v nemeckom Erlangene Christoph Uttenreuther, ktorý sa už v minulosti zapájal do diskusií o reformách v katolíckej cirkvi.

Na základe vlastných skúseností vyhlasuje, že celibát je pre mladých mužov veľkou prekážkou a mnohých odrádza od toho, aby si vybrali kňazské povolanie. Ako uviedol pre BR24, v roku 1988 ho vysvätili s desiatimi kolegami.

„Štyria z nich sa už v prvých rokoch kňazstva vzdali kvôli celibátu. Neboli najhorší, boli to veľmi schopní muži, ktorých by sme aj dnes veľmi potrebovali,“ posťažoval sa Uttenreuther. Bonnyho iniciatívu preto podporuje a dúfa, že sa zmenu podarí presadiť aj v iných krajinách.

Na to, že manželstvo kňazov nemožno považovať za hriech, poukázal už pred rokmi rímskokatolícky kňaz a nemecký cirkevný historik Hubert Wolf. V dávnej minulosti to podľa neho bolo úplne normálne.

„Ak je to historicky opodstatnené, nevidím dôvod, prečo by niečo, čo bolo tisíc rokov dobré, malo byť odrazu zlé,“ objasnil pre švajčiarsky cirkevný portál Kath.ch. Snaha o zmenu by vraj mala vyjsť od biskupov, ktorí by mali prejaviť odvahu a predložiť požiadavky na zrušenie celibátu Svätej stolici.

Noviny La Stampa upozornili, že bývalý pápež František, ktorý skonal v apríli minulého roka, mal k tejto otázke dosť liberálny postoj.

Už pred 12 rokmi sa údajne vyjadril, že v katolíckej cirkvi východného obradu „existujú ženatí kňazi“ a zopakoval, že „celibát nie je dogmou viery“, preto „sú dvere vždy otvorené“.

O Františkovi však bolo známe, že mal na mnohé témy odlišný názor ako konzervatívni predstavitelia cirkvi a niektoré veci sa chystal zreformovať.

Keď zomrel, s napätím sa čakalo, kto sa stane jeho nástupcom – či to bude niekto, kto bude pokračovať v jeho odkaze, alebo, naopak, niekto konzervatívny, kto lipne na stáročných tradíciách a akúkoľvek zmenu pokladá takmer za „kacírstvo“.

Celibát je vážna téma, ale čoraz aktuálnejšia. Otázne zostáva, ako k nej pristúpi Lev XIV. Napriek veľkým očakávaniam zatiaľ neukázal, že by chcel cirkev zmodernizovať.