Ukrajina desí spojencov. Partneri žiadajú Kyjev, aby brzdil a varujú pred následkami
Ukrajina v poslednom období výrazne zintenzívnila útoky na ruskú ropnú infraštruktúru, najmä na prístavy Primorsk a Usť-Luga v Baltskom mori. Práve cez tieto uzly prechádza približne tretina ruského exportu ropy. Tento vývoj však vyvoláva nevôľu medzi spojencami.
Video
Kľúčový ruský prístav v Primorsku v plameňoch
Zdroj:
@igorsushko
Ukrajina preukázala, že je schopná efektívne zasahovať ruské prístavy v Baltskom mori. Ako však upozorňuje portál Interia Wydarzenia, samotné útoky zatiaľ neznamenajú zásadný pokles príjmov Kremľa. Na to by bola potrebná dlhodobá a systematická kampaň. Zároveň rastúca intenzita úderov vyvoláva tlak zo strany spojencov, ktorí sa obávajú otrasov na globálnom ropnom trhu.
Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko mohlo v oblasti Usť-Lugy prísť až o 60 percent svojho exportného potenciálu. Odborníci však túto hodnotu považujú za nadhodnotenú, hoci zároveň priznávajú, že útoky spôsobujú vážne komplikácie v ruskej logistike.
Analytik Filip Rudnik priznáva, že útoky majú citeľný efekt. Napríklad dočasne obmedzujú nakládku ropy a spôsobujú hromadenie tankerov vo Fínskom zálive.
Podľa analytikov Ukrajina nasadzuje taktiku masívnych útokov pomocou bezpilotných lietadiel, ktoré je ťažké zachytiť. Predbežné informácie hovoria o dronoch typu AN-196, schopných doletieť až 1000 kilometrov a zasiahnuť ciele hlboko na území Ruska. Kľúčovým faktorom úspechu je pritom pravidelnosť týchto operácií. Ak by Ukrajina tlak zmiernila, Rusko by mohlo infraštruktúru rýchlo obnoviť a vrátiť export na pôvodnú úroveň.
Napríklad podľa agentúry Reuters bol dron, ktorý dopadol vo Fínsku, identifikovaný ako AN-196 – približne 300-kilogramový bezpilotný prostriedok s doletom až okolo 1000 km.
Video
Ohnivé rande v oblakoch: Takto vyzerá koniec Šáhidu, keď ho dostihne ukrajinský „stíhač“
Video ilustruje praktické využitie ukrajinských interceptorov v reálnych bojových podmienkach. / Zdroj: @saif_aldareei
Zdroj:
@saif_aldareei
Ruský ropný sektor je navyše zdaňovaný už v momente ťažby, pričom výška dane sa odvíja od exportnej ceny ropy, nie od samotného objemu exportu. To znamená, že výpadky v logistike sa nemusia priamo premietnuť do štátnych príjmov v krátkodobom horizonte, povedal expert pre poľský portál.
Napriek tomu útoky spôsobujú problémy súkromným firmám napojeným na Kremeľ, ktoré prichádzajú o príjmy z exportu. Tento nepriamy tlak môže v konečnom dôsledku obmedziť finančné zdroje dostupné pre vojnové úsilie Ruska. Rozhodujúca je však kontinuita útokov.
Práve tu sa však objavuje ďalší problém. Zelenskyj upozornil, že medzinárodní partneri už Kyjev vyzývajú, aby obmedzil útoky na ruské ropné zariadenia. Dôvodom sú obavy z dopadov na globálny energetický trh.
Podľa údajov, na ktoré odkazuje BBC, až 85 percent ruskej ropy smeruje do Číny a Indie, zatiaľ čo Európska únia zostáva významným odberateľom plynu a LNG. Akékoľvek narušenie dodávok tak môže ovplyvniť globálne ceny a distribučné reťazce.
Napätie na Blízkom východe už teraz udržiava ceny ropy na vysokej úrovni a ďalšie výpadky v dodávkach by mohli vyvolať nové ekonomické otrasy.
Video
Pomsta z Ukrajiny. Obrancovia nasadili nové domáce strely. Flamingo udiera na Rusko
V noci na 13. novembra vykonali jednotky Síl obrany Ukrajiny sériu útokov na niekoľko desiatok objektov na území Ruska a na okupovaných územiach Ukrajiny.
Zdroj:
Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny
Ukrajina sa tak ocitá pred náročným rozhodnutím. Na jednej strane má k dispozícii účinný nástroj na narúšanie ruskej ekonomiky, na druhej strane musí brať do úvahy tlak spojencov a riziko destabilizácie svetového energetického trhu, uzatvára portál Interia Wydarzenia.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.