32. deň: Trump: Hlavný cieľ vo vojne bol dosiahnutý. Po nálete dronov horí letisko v Kuvajte

23:25 Vykresľovať Irán ako hrozbu nebolo v súlade s históriou ani súčasnosťou. V liste adresovanom Američanom to v stredu večer uviedol iránsky prezident Masúd Pezeškiján, ktorého krajina je od konca februára cieľom amerických a izraelských útokov. Tvrdil tiež, že Irán nemá žiadnu nevraživosť k obyčajným Američanom, Európanom alebo obyvateľom susedných krajín.

20:25 Irán v uplynulých dňoch spustil nábor dobrovoľníkov na obranu pred možnou pozemnou ofenzívou armády USA, informoval denník Financial Times (FT). Iránske vedenie v posledných dňoch rozposiela hromadné textové správy a vyzýva obyvateľov, aby sa zapojili do obrany vlasti pred „americko-sionistickým nepriateľom“. Náborovú kampaň propaguje aj štátna televízia. Podrobnosti o konkrétnych úlohách dobrovoľníkov zatiaľ nie sú známe.

19:05 Pri izraelských útokoch proti militantnému hnutiu Hizballáh v Libanone od začiatku marca prišlo o život už 1318 ľudí, oznámilo v stredu libanonské ministerstvo zdravotníctva. Zranených bolo za rovnaké obdobie 3935 osôb.

Len za posledných 24 hodín zahynulo podľa ministerstva pri izraelských útokoch na Libanon viac než 50 ľudí a 185 ďalších utrpelo zranenia. V dôsledku vojny medzi Tel Avivom a Hizballáhom bolo tiež vysídlených cez jeden miliónov obyvateľov.

Libanon bol do vojny na Blízkom východe, ktorú vyvolali americké a izraelské útoky na Irán 28. februára, vtiahnutý 2. marca po tom, čo Hizballáh v odplate za zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího vypálil rakety na Izrael.

Ten na útok zareagoval rozsiahlymi náletmi na Libanon. Izraelská armáda navyše vyslala svoje pozemné jednotky na juh krajiny, kde majú podľa vlády vytvoriť bezpečnostnú nárazníkovú zónu a obsadiť územie až po rieku Lítání.

Riaditeľ Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) v utorok varoval, že južný Libanon by sa mohol stať ďalším okupovaným územím na Blízkom východe.

17:53 Irán by privítal Rusko ako sprostredkovateľa v rokovaniach so Spojenými štátmi a Izraelom, uviedol iránsky veľvyslanec v Moskve Kázom Džalálí podľa ruskej štátnej agentúry TASS. Súčasne pripustil, že otázka sprostredkovateľa v rokovaniach o ukončení bojov doteraz nebola vyriešená. Teheránu podľa diplomata nestačí prímerie, ale žiada aj záruky, že sa útok na Irán nebude opakovať.

USA a Izrael napadli Irán v posledný februárový deň rozsiahlymi vzdušnými útokmi. Vojna sa rozrástla v širší regionálny konflikt a má dopady na ceny ropy na medzinárodných trhoch, ako aj na cestovný ruch a leteckú dopravu v oblasti.

O sprostredkovanie medzi USA a Iránom sa v snahe situáciu upokojiť pokúša viacero krajín, vrátane napríklad Ománu, Turecka, Egypta či Pakistanu. Americkí predstavitelia opakovane hovoria o pokračujúcich rozhovoroch s Teheránom, naposledy sa tak dnes vyjadril prezident Donald Trump. Jeho tvrdenie, že iránske vedenie požiadalo o prímerie, ale vzápätí odmietol hovorca iránskej diplomacie.

16:07 Americká požiadavka na účasť ostatných členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v konflikte na Blízkom východe nedáva zmysel, povedal dnes novinárom prezident Petr Pavel po návšteve pracovísk Akadémie vied ČR v Prahe. Uviedol, že NATO bolo založené ako obranná aliancia. Spojené štáty nikto nenapadol, preto zapojenie ostatných členských štátov nespĺňa to, na akých parametroch bola aliancia založená, myslí si Pavel. Odchod Spojených štátov by podľa neho znamenal zásadnú skúšku pre zvyšok aliancie.

„Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že NATO vzniklo ako obranná aliancia, ktorej hlavnou úlohou je kolektívne brániť územia členských štátov. Spojené štáty nie sú napadnuté a Irán nie je členom aliancie, preto požiadavka na zapojenie NATO do konfliktu na Blízkom východe nezodpovedá tomu, prečo a na akých princípoch bolo NATO založené,“ povedal Pavel.

15:55 Americký prezident Donald Trump tvrdí, že Irán požiadal Spojené štáty o uzavretie prímeria. V príspevku na svojej sieti Truth Social v stredu napísal, že USA prípadne zastavenie bojov zvážia, až keď bude otvorený Hormuzský prieliv.

14:43 Japonsko a Francúzsko sa v stredu dohodli na úzkej spolupráci pri úsilí o ukončenie americko-izraelskej vojny s Iránom a opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. V stredu to po boku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona oznámila japonská premiérka Sanae Takaičiová. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters a webu France24.

„Vzhľadom na to, že medzinárodná situácia je taká náročná, verím, že má veľký význam, aby lídri Japonska a Francúzska prehĺbili svoje osobné vzťahy a ešte viac posilnili našu spoluprácu,“ uviedla Takaičiová po rokovaniach s Macronom.

Francúzsky líder vyzdvihol „historické“ väzby medzi Parížom a Tokiom a potvrdil, že zdieľa názor premiérky na potrebu obnovenia slobody plavby v Hormuzskom prielive.

13:07 Británia bude tento týždeň hostiť stretnutie približne 35 krajín s cieľom rokovať o obnovení bezpečnej lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, ktorý paralyzovala vojna na Blízkom východe.

11:58 Austrálsky premiér Anthony Albanese v stredu varoval, že v dôsledku vojny na Blízkom východe nemusia byť nadchádzajúce mesiace „ľahké“. Hoci sa Austrália na tomto konflikte nezúčastňuje, jej obyvatelia podľa neho už teraz pociťujú jeho dopad. TASR o tom píše na základe agentúry AFP.

„Nadchádzajúce mesiace nemusia byť ľahké. Chcem to povedať na rovinu. Žiadna vláda nemôže sľúbiť, že odstráni nátlaky, ktoré táto vojna spôsobuje. Môžem sľúbiť, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme Austráliu ochránili pred najhorším,“ povedal Albanese.

Vzhľadom na nárast cien benzínu Albanese vyzval Austrálčanov, aby využívali verejnú dopravu a šetrili palivo pre vidiecke komunity a základné služby. „Austrália nie je aktívnym účastníkom tejto vojny. Všetci Austrálčania však kvôli nej platia vyššie ceny,“ poznamenal premiér.

„Poľnohospodári a vodiči nákladných vozidiel, malé podniky a rodiny to majú ťažké. A realita je taká, že ekonomické otrasy spôsobené touto vojnou nás budú sprevádzať celé mesiace,“ dodal.

Podľa vládnych údajov má Austrália rezervné zásoby benzínu na približne 37 dní, čo je oveľa menej ako 90-dňové minimum stanovené Medzinárodnou agentúrou pre energetiku (IEA). Krajina je geograficky izolovaná a disponuje len dvoma fungujúcimi rafinériami. Podľa AFP je preto veľmi citlivá na narušenia globálnych dodávok paliva a väčšinu benzínu dováža.

9:05 Dve tretiny Američanov sa domnievajú, že Spojené štáty by sa mali snažiť čo najskôr ukončiť svoju účasť vo vojne s Iránom, aj keby to znamenalo, že nedosiahnu ciele, ktoré stanovila administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters a spoločnosti Ipsos.

7:39 Pápež Lev XIV. v utorok vyhlásil, že dúfa, že americký prezident Donald Trump sa usiluje o ukončenie vojny na Blízkom východe. Pápež zároveň vyzval k zastaveniu násilia pred Veľkou nocou.

„Dostalo sa ku mne, že prezident Trump nedávno vyhlásil, že by chcel ukončiť vojnu. Dúfam, že hľadá východisko… dúfam, že sa snaží znížiť mieru násilia a bombardovania,“ povedal pápež novinárom pri odchode zo svojej rezidencie v mestečku Castel Gandolfo, keď sa vracal späť do Vatikánu.

„Budem aj naďalej vyzývať všetkých svetových lídrov, aby sa vrátili k rokovaniam a hľadali riešenia problémov,“ povedal pápež.

Blížiaca sa Veľká noc „by mala byť tým najsvätejším a najposvätnejším časom celého roka,“ povedal Lev. „Je to čas pokoja, čas hlbokého zamyslenia, no ako všetci vieme, vo svete na mnohých miestach opäť vidíme veľa utrpenia, toľko smrti, dokonca aj nevinných detí,“ dodal. „Neustále vyzývame na mier, ale, bohužiaľ, mnohí ľudia chcú šíriť nenávisť, násilie a vojnu,“ uzavrel. (afp, tasr)

7:33 Najmenej sedem ľudí zomrelo a ďalších 24 utrpelo zranenie pri dvoch izraelských úderoch v okolí Bejrútu, oznámilo v stredu libanonské ministerstvo zdravotníctva.

Pri prvom útoku bolo zasiahnuté auto v oblasti na juh od libanonského mesta. Zomreli dvaja ľudia, traja utrpeli zranenia. Druhý úder zasiahol vozidlá v štvrti na juhu Bejrútu. Zabil najmenej päť ľudí, 21 ďalších zranil.

Izraelská armáda oznámila, že v oblasti Bejrútu podnikla útoky mieriace proti vysoko postavenému veliteľovi hnutia Hizballáh, ktoré je blízkym spojencom Iránu, a ešte proti inému dôležitému členovi tejto militantnej šiitskej skupiny. Ich mená nezverejnila, ani nespresnila, či zomreli. Hizballáh sa k týmto útokom nevyjadril. (reuters, čtk)

6:59 Americký prezident Donald Trump prednesie v stredu večer miestneho času „dôležitý“ prejav k národu, ktorý sa bude týkať vojny proti Iránu, oznámil Biely dom.

6:28 Pri pobreží Kataru zasiahla bližšie neurčená strela tanker. Trup je v úrovni nad hladinou zničený, posádka je v poriadku, informovala dnes Britská vojenská námorná služba (UKMTO). Kto je za tento útok zodpovedný, nie je jasné. Po nálete iránskych dronov vznikol podľa úradov rozsiahly požiar na medzinárodnom letisku v Kuvajte.

Tanker bol zasiahnutý vo vzdialenosti asi 31 kilometrov od Dauhy. Škody na životnom prostredí hlásené nie sú.

Neskôr hovorca kuvajtského úradu pre civilné letectvo informoval, že „medzinárodné letisko v Kuvajte sa stalo cieľom útočných dronov vypustených Iránom a ním podporovanými frakciami“. Zasiahnuté boli nádrže na palivo, ktoré sa vznietili. Nikomu sa nič nestalo.

Útok iránskych dronov hlásilo aj ministerstvo obrany v Bahrajne. Tímy civilnej ochrany podľa neho vyšli hasiť požiar v areáli bližšie neurčeného podniku. V noci na utorok sa pod paľbu dostal obrovský kuvajtský tanker kotviaci v Dubaji. Zaútočil naň Irán. Nikto neutrpel zranenia. (čtk, reuters)

6:24 Americký prezident Donald Trump v utorok v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone zopakoval, že jednotky USA ukončia vojenské operácie v Iráne „veľmi skoro“, zrejme v priebehu dvoch alebo troch týždňov. Ako dodal, hlavný cieľ vojny – aby Irán nemohol vyvinúť jadrovú zbraň – bol podľa neho dosiahnutý.

Na otázku týkajúcu sa vplyvu vysokých cien pohonných hmôt od začiatku vojny na Blízkom východe 28. februára, Trump odpovedal: „Stačí, ak opustím Irán – a to urobíme veľmi skoro – a ceny začnú prudko klesať“.

Trump ďalej podľa Sky News povedal, že jeho hlavným cieľom vo vojne proti Iránu bolo, aby Teherán nebol schopný vyvinúť jadrovú zbraň. „To bolo dosiahnuté,“ poznamenal.

„Teraz tú prácu dokončujeme. Myslím si, že za dva týždne, alebo možno o pár dní dlhšie, to bude hotové. Chceme zlikvidovať všetko, čo majú,“ dodal prezident USA, ktorý o rovnakom časovom rámci hovoril aj predtým v utorkovom rozhovore pre stanicu NBC News.

Dovtedy by podľa neho medzi Washingtonom a Teheránom „mohlo dôjsť k dohode“. „Nezáleží na tom, či si sadnú za rokovací stôl, alebo nie. Vrátili sme ich o 15 až 20 rokov späť. Nemajú žiadne námorníctvo, žiadnu armádu, žiadne letectvo. Nemajú žiadnych vodcov,“ uzavrel Trump.

Spojené štáty podľa neho neprevezmú žiadnu zodpovednosť za opätovné otvorenie Hormuzského prielivu, a to aj napriek narušeniu globálnych dodávok ropy, ktoré táto situácia spôsobila. „To nie je naša vec – to bude na Francúzsku a na komkoľvek inom, kto ten prieliv využíva,“ dodal v tejto súvislosti Trump. (news.sky.com, nbcnews.com, tasr)