Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Líderka taiwanskej opozície prijala pozvanie do Číny „s radosťou“. Vlastní ju kritizujú ako príliš pročínsku
Líderka hlavnej taiwanskej opozičnej strany prijala pozvanie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na návštevu v apríli, informovali v pondelok jej strana a čínske štátne médiá.
Predsedníčka Kuomintangu (KMT) Čeng Li-wen, ktorá nastúpila do funkcie v novembri, trvá na stretnutí ešte pred jej oficiálnou cestou do USA, čo vyvolalo vo vnútri aj mimo jej strany kritiku, že je príliš pročínska.
KMT presadzuje bližšie vzťahy s Pekingom, ktorý tvrdí, že Taiwan je jeho územím, a hrozí mu použitím sily na ovládnutie. Čeng „s radosťou prijala“ pozvanie viesť delegáciu do Číny, uviedla jej strana vo vyhlásení.
Čínska invázia? Taiwan si precvičil obranu (Video z 01.08.2023)
Čeng „sa teší na spoločné úsilie oboch strán o podporu pokojného rozvoja vzťahov medzi oboma stranami, na podporu spolupráce a prácu na mieri v Taiwanskom prielive a na väčšom blahobyte ľudí na oboch stranách,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Čínska tlačová agentúra Sin-chua uviedla, že delegácia navštívi „pevninskú Čínu“ od 7. do 12. apríla, ale nešpecifikovala, kde ani či sa Čeng stretne so Si Ťin-pchingom, čo verejne žiada.
Vo vnútri strany však panujú obavy, že stretnutie lídrov by mohlo vyvolať negatívnu reakciu voličov v regionálnych voľbách na Taiwane koncom tohto roka. Aj keď KMT dlhodobo podporuje priateľskejšie vzťahy s Pekingom, Čeng obvinila prezidentovu Demokratickú progresívnu stranu (DPP), že blokuje vládne plány obranných výdavkov v prospech Číny.
Taiwanský parlament v súčasnosti debatuje o návrhoch na špeciálne obranné výdavky, ktoré majú posilniť vojenské schopnosti ostrova proti prípadnému útoku Číny. Vláda prezidenta Laj Čching-teho navrhla výdavky vo výške 1,25 bilióna taiwanských dolárov (34 miliárd eur) na kľúčové obranné nákupy vrátane zbraní z USA, zatiaľ čo KMT chce vyčleniť 380 miliárd taiwanských dolárov na americké zbrane s možnosťou ďalších akvizícií.
Aj keď KMT podporuje silnejšiu obranu, Čeng minulý týždeň uviedla, že samotné zvýšenie vojenských výdavkov mier s Čínou neprinesie. „Musia byť aj politické kroky. Politické kroky sú… kľúčové,“ povedala.
Čína prerušila komunikáciu s Taiwanom na vysokej úrovni v roku 2016. Peking vníma aj Lajovu vládu ako „separatistickú“.
Čína zaviedla sankcie na japonského poslanca
Čína v pondelok oznámila zavedenie sankcií voči japonskému poslancovi Keidžimu Furujovi pre jeho návštevy Taiwanu. Najnovšie udalosti prehlbujú niekoľko mesiacov trvajúci diplomatický spor medzi Pekingom a Tokiom.
Vzťahy medzi Čínou a Japonskom sa zhoršujú od novembra, keď japonská premiérka Sanae Takaičiová naznačila, že Tokio by mohlo vojensky zasiahnuť v prípade pokusu Pekingu prevziať kontrolu nad Taiwanom.
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za súčasť svojho územia a nevylučuje použitie sily na prevzatie kontroly nad týmto ostrovom. Zároveň opakovane varovala pred dôsledkami diplomatických kontaktov s Tchaj-pejom.
Podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí má Furuja od pondelka zakázaný vstup do pevninskej Číny, Hongkongu aj Macaa. Dôvodom sú jeho opakované návštevy Taiwanu napriek „silnému nesúhlasu Číny“, ktoré podľa Pekingu vážne narušili čínsku suverenitu a územnú celistvosť. Čínskym osobám a firmám je zároveň zakázané s japonským poslancom spolupracovať.
Furuja sa tento mesiac v Tchaj-peji stretol s taiwanským prezidentom Laj Čching-teom. Poslanec na návšteve vyhlásil, že vyjadrenia premiérky Takaičiovej o Taiwane „zodpovedajú doterajšiemu postoju japonskej vlády a nie sú problematické“.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.