Do rumunskej Oradei Slováci priniesli Veľkú noc o týždeň skôr. Slovenskú komunitu navštívili premiéri Fico a Bolojan

Slovenskú komunitu v Rumunsku, ktorú reprezentuje Demokratický zväz Slovákov v Rumunsku (DZSR), navštívil predseda vlády Slovenskej republiky naposledy pred 23 rokmi. V roku 2003 na oslavy na počesť 200. výročia príchodu Slovákov na územie súčasného Rumunska prišiel do Nadlaku Mikuláš Dzurinda.

Práve Nadlak, mestečko na západe krajiny, kde doteraz žije asi štyritisíc Slovákov, je dodnes centrom slovenskej komunity. Oficiálne údaje hovoria, že okrem Nadlaku sídlia Slováci predovšetkým v župách Bihor, Kluž, Satu Mare a Salaj, z veľkých miest hlavne v Oradei a v Rumunsku je ich dovedna asi pätnásť tisíc.

A práve v Oradei sa v posledný marcový piatok 2026 prepisovala história slovenskej komunity v Rumunsku. Po prvý raz vôbec sem zavítal slovenský premiér, aby spoločne s rumunským premiérom pozdravili slovenskú komunitu a zoznámili sa s ich tradíciami, kultúrou, vzdelaním, problémami i zvykmi.

„V Oradei som po prvý raz a vidím pred sebou mladé, moderné a zrekonštruované mesto. Som si istý, že sa tu dobre žije a toto mesto poskytuje kvalitné podmienky aj pre takmer tisícku Slovákov, ktorí tu žijú,“ vzdal poctu na úvod slávnostného stretnutia v mestskej radnici predseda vlády SR Robert Fico. Venoval ju hneď dvom hostiteľom, rumunskému premiérovi Iliemu Bolojanovi, predtým niekoľkonásobnému primátorovi Oradey a aj tomu súčasnému, Florinovi Birtovi.

Na oboch premiérov a ich delegácie bola zvedavá plná sála oradejskej radnice. Do hľadiska sa nedostali všetci, mnohí vítali premiérske delegácie opodiaľ. Na pozývacích listoch boli Slováci z Aradskej, Biharskej, Klužskej, Satumarskej, Siladskej a Temešvárskej župy vrátane vedenia DZSR, zástupcovia slovenských cirkví, riaditelia vzdelávacích inštitúcií s výučbou v slovenčine vrátane dvoch slovenských stredných škôl – Teoretického lýcea J.G.Tajovského v Nadlaku a Teoretického lýcea Jozefa Kozáčeka v Bodonoši, vedúci miestnych organizácií, ako aj zástupcovia miestnej samosprávy. Minimálne dve stovky hostí, nechýbal ani folklórny súbor Varaďan z Oradey, ktorý premiérovi Ficovi pridal spevácku dupľu aj po oficiálnom programe.

„Som dojatý zo stretnutia so Slovenkami a Slovákmi žijúcimi v Rumunsku. Sú to lojálni občania Rumunska so záujmom zachovať si slovenskú identitu. Chcem sa za záujem a starostlivosť o slovenskú komunitu veľmi pekne pánovi premiérovi a celej rumunskej vláde poďakovať. V krátkom čase príjmeme na rokovaní slovenskej vlády rozhodnutie finančne podporiť otvorenie slovenskej materskej školy v Oradei. Stretnutie s rumunskými politikmi opäť potvrdilo, ako zanedbávame vo všeobecnosti bilaterálne vzťahy s členskými štátmi Európskej únie. A to na úkor bruselskej agendy, ktorá týmto vzťahom nedáva priestor nadýchnuť sa a rozvíjať ich, skôr ich dusí.“

Medzi darčekmi, ktoré komunita na veľkú udalosť ponúkla, vynikali klasické medovníčky s veľkonočnou tematikou, jablkové koláče, zákusky à la opitý izidor, či dokonca veľkonočný baranček z „griliašky“. Samozrejme, k tomu plátky svetoznámej dolnozemskej klobásy a syr. „Chceli sme ukázať, že ani za toľké roky sme zo starých dobrých zvykov neustúpili. Ide Veľká noc a toto všetko nájdete počas nej na našich slovenských stoloch po celom Rumunsku,“ vysvetľuje podpredseda DZSR Pavel Hlásznik.

Veľkonočné cukrové barančeky pre najvzácnejších hostí, premiéra Fica, vicepremiéra a ministra obrany Roberta Kaliňáka a ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a ďalších vyrábali šikovné ženy v Nadlaku.

„Je to taká sladká bomba, ale tradične patrí k sviatočnému stolu – na Vianoce, svadby, výročia, sviatky. Treba k tomu veľa cukru, ktorý necháme skaramelizovať, pridáme pomleté orechy a najdôležitejšia je forma, do ktorej hmotu vylievame. Čím je komplikovanejšia, tým je krajší, estetickejší výsledok,“ pripomína prekvapivo ľúbozvučnou slovenčinou Paula Kováčová, ktorej slovenská identita prirástla k srdcu. Angažuje sa všade, kde sa niečo hrá, recituje, prezentuje, vystavuje, vyrába – hlavne aktívne. Doma, na Slovensku, v Srbsku.

Priamo v takmer dvestotisícovej Oradei už dlhé roky pôsobí Juraj Cigáň, vyslaný pedagóg zo Slovenska a rodák z Prievidze.

„S dvomi prestávkami som tu od roku 2002. Na Národnom kolégiu Mihaia Eminesca, čo je niečo ako naša stredná škola – gymnázium, vyučujem slovenčinu ako materinský jazyk. Okrem toho učím tiež slovenčinu ako cudzí jazyk na Univerzite v Oradei.

Dennodenne sa stretávam s miestnymi Slovákmi. Som už v podstate jedným z nich, viem, ako žijú, čo ich trápi aj ako sa zabávajú, poznám ich hodnoty, záľuby i problémy. Som tu rád a spokojný.”

Na druhej strane, zdôrazňuje, že ak chceme byť moderný a sebavedomý národ, je povinnosťou nás všetkých, aby sme udržiavali a rozvíjali identitu a slovenské korene všade tam, kde to žije.

„Každá pomoc, finančná či materiálna alebo už len pozornosť venovaná odkazu Slovákov mimo našich hraníc je dôležitá, nehovoriac o dnešnom stretnutí na najvyššej úrovni, na úrovni premiérov, také tu ešte v novodobej histórii nebolo, aj keď komunitu v minulosti navštívili prezidenti Gašparovič aj Kiska, predsa len na premiérskej úrovni je ten dosah väčší.“

Juraj Cigáň vyzdvihol pri tejto príležitosti aj aktivity poslanca rumunského parlamentu a predsedu Demokratického zväzu Slovákov v Rumunsku Adriana – Miroslava Merku, „veľa dobrej roboty pre slovenskú komunitu odvádza aj honorárny konzul Miroslav Jablončík,“ dodal.

A aby bol okruh náhod spečatený, prekvapenie tu čakalo aj na štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Mareka Eštoka. Aké? Po dlhých rokoch sa znova stretol so svojím spolužiakom z Univerzity Komenského. Bolo to práve pri oradejskej radnici a práve s Jurajom Cigáňom…