Útok v Dubaji naznačuje zlom. Smeruje svet k veľkej globálnej vojne?
Ruská agresia proti Ukrajine a vojenské ťaženie USA a Izraela proti Iránu sa postupne menia na jednu veľkú vojnu.
Dronový útok na dubajskom letisku
Dubajské úrady v pondelok 16. marca 2026 dostali pod kontrolu požiar spôsobený útokom dronu v blízkosti medzinárodného letiska v meste, ktorý si vynútil dočasné pozastavenie letov.
Útok dronom v Dubaji bol znepokojujúci, no ešte väčšie obavy vyvolal detail na troskách pri prístave Jebel Ali. Fragment niesol nápisy v cyrilike, nie v perzštine, čo naznačuje návrat technológií späť k pôvodnému zdroju, píše The Telegraph.
Išlo o dron typu Šáhid, pôvodne vyvinutý Iránom, no výrazne zdokonalený Ruskom počas vojny proti Ukrajine. Po rokoch testovania v ukrajinských mestách sa teraz táto technológia objavila opäť na Blízkom východe.
Takto Ukrajinci kosia Šáhidy jeden za druhým
Špeciálne jednotky Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) posielajú k zemi kamikadze drony Šáhid pomocou stíhacích dronov.
Podobné incidenty sa odohrali aj inde. V Iraku zasiahlo bezpilotné lietadlo americký evakuačný vrtuľník HH-60M pri Bagdade a ďalší dron sledoval areál americkej ambasády pomocou optického kábla, čo je taktika známa z ukrajinského bojiska.
Tieto udalosti poukazujú na čoraz väčšie prepojenie konfliktov na Ukrajine a v Iráne. Irán využíva taktiky, ktoré Rusko zdokonalilo, vrátane masového nasadzovania lacných dronov a kombinovaných útokov.
Teherán nasadzuje modernizované drony Šáhid, pričom využíva ruské spravodajské údaje a čínske technológie. Tieto operácie zasahujú viaceré krajiny regiónu vrátane Saudskej Arábie, Kataru či Jordánska.
Konflikty však presahujú vojenskú rovinu. Politické a ekonomické dôsledky amerických krokov pod vedením Donalda Trumpa majú dopad od Ukrajiny až po Taiwan a vyvolávajú obavy najmä v Európe.
Európski predstavitelia sa obávajú, že výsledkom môže byť silnejšie Rusko, sebavedomejšia Čína a oslabený Západ. Niektorí považujú vojnu s Iránom za rozptýlenie od hlavnej hrozby, ktorou je Rusko.
Zatiaľ čo prezident USA odmieta uznať spojenie medzi Moskvou a Teheránom, v skutočnosti sa už vo svete sformoval neformálny spolok autoritárskych štátov – Rusko, Čína, Irán a Severná Kórea. Krajiny zároveň prehlbujú spoluprácu v rámci neformálneho bloku označovaného ako CRINK. Každá z týchto krajín prispieva – Irán dronmi, Severná Kórea muníciou a Čína ekonomikou a technológiami.
Čo musia Ukrajinci zničiť Rusom? Logistiku!
Narušená ruská logistika znamená, že okupanti majú na Ukrajine problém so zásobovaním aj rotáciou vojakov.
Na bojisku je prepojenie zrejmé najmä v oblasti dronov. Lacné bezpilotné systémy zásadne menia charakter vojny a umožňujú presné útoky aj bez silného letectva. Vývoj je extrémne rýchly a nové technológie zastarávajú v priebehu týždňov.
Modernizované ruské verzie dronov Šáhid sú vybavené silnejšími hlavicami, lepšou navigáciou a schopnosťou obchádzať rušenie. Niektoré dokonca fungujú ako nosiče menších útočných dronov. Podľa dostupných údajov Rusko tieto technológie opäť poskytuje Iránu.
Súčasne rastie tlak na americké vojenské kapacity. Konflikt v Iráne vedie k rýchlemu vyčerpávaniu zásob rakiet Patriot a ďalších systémov, čo vyvoláva obavy na Ukrajine aj v Ázii.
Ekonomicky konflikt tlačí ceny ropy nahor, čím nepriamo pomáha Rusku zmierniť dopady sankcií. Diplomaticky môže situácia oslabiť jednotu Západu a posilniť pozície Moskvy a Pekingu.
Ak by vojna skončila nejednoznačne, mohla by podporiť ambície Číny voči Taiwanu a potvrdiť predstavu multipolárneho sveta. Rusko a Čína pritom zatiaľ vystupujú zdržanlivo a sledujú, ako sa situácia vyvíja, uzavrel The Telegraph.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.