Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ozbrojený dôstojník sa vlámal do čínskej ambasády v Tokiu. Vyhrážal sa, že spácha samovraždu
Japonsko v stredu dalo najavo ľútosť po tom, čo tamojšia polícia v utorok zatkla príslušníka japonskej armády, ktorý sa vlámal na čínsku ambasádu v Tokiu. Čína ešte v ten istý deň oficiálne protestovala a hovorca jej ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien teraz vyzval Japonsko, aby celú záležitosť dôkladne prešetrilo a páchateľa prísne potrestalo. Hovorca japonskej vlády Minora Kihara označil incident za poľutovaniahodný. Informovali o tom svetové agentúry.
Čínska ambasáda v Tokiu
Lin Ťien v stredu na pravidelnej tlačovej konferencii čínskej vlády uviedol, že incident vážne ohrozil bezpečnosť personálu ambasády a poškodil jej dôstojnosť. Podľa neho za činom stojí krajne pravicová ideológia a militarizmus japonskej vlády vedenej premiérkou Sanae Takaičiovou.
„Naliehavo žiadame japonskú stranu, aby okamžite vykonala dôkladné vyšetrenie incidentu, prísne potrestala páchateľa a poskytla čínskej strane vysvetlenie,“ dodal hovorca.
Video
Trump: Prečo ste mi nepovedali o Pearl Harbore? (Video z 20.03.2026)
Zdroj:
Reuters
Tokijská polícia identifikovala podozrivého ako 23-ročného armádneho dôstojníka Kódaie Muratu. Ten údajne preliezol múr ambasády vyzbrojený 18-centimetrovou čepeľou.
Hoci pôvodné informácie hovorili o tom, že sa muž vyhrážal personálu ambasády, podľa japonských médií mal v pláne naliehať na čínskeho veľvyslanca, aby Peking upustil od tvrdej politiky voči Tokiu. Murata údajne vyhlásil, že pokiaľ bude jeho požiadavka zamietnutá, spácha samovraždu.
Tento incident ďalej vyostruje už aj tak napäté vzťahy medzi Pekingom a Tokiom. Vzťahy sa zhoršili po minuloročnom novembrovom vyhlásení premiérky Takaičiovej. Tá uviedla, že prípadný čínsky útok na Taiwan by mohol predstavovať situáciu ohrozujúcu prežitie Japonska.
Čína pritom považuje Taiwan za súčasť svojho územia. Takáto situácia by podľa premiérky mohla viesť k tomu, že Japonsko využije svoje právo na kolektívnu sebaobranu podľa zákona z roku 2015.
Bezpečnostný zákon z roku 2015 umožňuje Japonsku použiť vojenskú silu v zahraničí. Podmienkou je, že konkrétna situácia ohrozuje prežitie krajiny a neexistuje iné riešenie – platí to aj v prípade napadnutia blízkeho bezpečnostného partnera.
V reakcii Peking zosilnil nátlak na Tokio, okrem iného tým, že znovu zaviedol obmedzenia dovozu japonských morských plodov, odporučil svojim občanom, aby necestovali do Japonska, a zakázal vývoz tovaru dvojakého použitia súvisiaceho s vojenskými účelmi.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.