ONLINE 23. deň: Útoky na Teherán nekončia. Netanjahu po rozhovore s Trumpom potvrdil ochranu záujmov Izraela

23:30 Izraelská armáda oznámila, že pokračuje v pozemných operáciách v južnom Libanone. Jej vojaci počas nich zadržali dvoch členov militantného hnutia Hizballáh, ktorých následne odviezli do Izraela na výsluch. Informuje AFP a DPA.

„Počas operácie zameranej na vyhľadávanie zbraní v južnom Libanone identifikovali (izraelské) jednotky niekoľkých ozbrojených teroristov z jednotky Hizballáhu Radwán, ktorí plánovali vystreliť protitankovú raketu,“ uviedla izraelská armáda.

„Po identifikácii sa teroristi vzdali. Vojaci ich zadržali a previezli na izraelské územie na ďalšie vypočúvanie,“ dodala armáda.

DPA upresnila, že izraelské sily militantov zajali ešte v nedeľu. Obaja mali veľké množstvo zbraní a ďalšieho vybavenia. Prvé zistenia naznačujú, že sa na juh Libanonu presunuli z východu krajiny na začiatku vojny medzi Izraelom, USA a Iránom.

Izraelská armáda v pondelok potvrdila nové letecké útoky aj v libanonskej metropole Bejrút zamerané na pozície Hizballáhu, a to iba niekoľko hodín po tom, ako tamojších obyvateľov vyzvala na evakuáciu.

22:13 Americký prezident Donald Trump verí, že na základe vojenských úspechov USA a Izraela v Iráne by sa dala vyrokovať dohoda, ktorá by chránila záujmy Izraela. Uviedol to izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok po rozhovore so šéfom Bieleho domu, píše AFP.

„Prezident Trump verí, že existuje šanca využiť obrovské úspechy izraelských ozbrojených síl a amerických ozbrojených síl na to, aby sa ciele vojny premietli do dohody – dohody, ktorá bude chrániť naše životne dôležité záujmy,“ povedal Netanjahu.

„Naše záujmy ochránime bez ohľadu na okolnosti… zároveň budeme pokračovať v útokoch na Irán aj Libanon,“ zdôraznil. Premiér zopakoval, že pokračujúce útoky „ničia raketový a jadrový program“ Iránu a tiež „spôsobujú ťažké škody (libanonskému militantnému hnutiu) Hizballáh“. „Len pred niekoľkými dňami sme zneškodnili ďalších dvoch (iránskych) jadrových vedcov, a tam to nekončí,“ povedal izraelský líder.

Netanjahuove vyjadrenia prišli krátko po tom, čo Trump oznámil, že viedol „veľmi dobré“ rokovania s nemenovaným iránskym predstaviteľom. Spravodajský web Axios s odvolaním sa na nemenovaného izraelského predstaviteľa tvrdil, že Trump rokoval s predsedom iránskeho parlamentu Mohammadom Bákerom Kálíbáfom. Ide o jednu z najvýznamnejších osobností v Teheráne, ktorá nepatrí k duchovenstvu. Kálíbáf však v príspevku na platforme X uviedol, že „žiadne rokovania“ sa nekonajú.

21:10 Bahrajn predložil návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), ktorá by umožnila použiť „všetky potrebné prostriedky“ na ochranu obchodnej lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a jeho okolí. Vyplýva to z návrhu dokumentu, ktorý v pondelok videla agentúra Reuters.

Diplomati uviedli, že návrh podporujú aj ďalšie krajiny Perzského zálivu a Spojené štáty, jeho prijatie je však nepravdepodobné. Dôvodom je očakávané veto Ruska a Číny, ktoré sú spojencami Iránu.

Návrh rezolúcie označuje konanie Iránu za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť. Tento krok podčiarkuje rastúce obavy v regióne, že Teherán by mohol naďalej ohrozovať Hormuzský prieliv, strategický bod, cez ktorý prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a ktorý je kľúčový pre ekonomiky krajín Perzského zálivu.

Text rezolúcie by zároveň oprávnil jednotlivé štáty alebo dobrovoľné mnohonárodné námorné koalície použiť „všetky potrebné prostriedky“ vrátane sily na zabezpečenie lodnej dopravy, a to aj v teritoriálnych vodách pobrežných štátov. Dokument tiež počíta s možnosťou prijatia opatrení vrátane cielených sankcií.

Aby bola rezolúcia prijatá 15-člennou BR OSN, potrebuje aspoň deväť hlasov za a nesmie ju vetovať nikto zo stálych členov – Rusko, Čína, USA, Veľká Británia ani Francúzsko.

Podľa diplomatov Francúzsko pripravuje aj alternatívny návrh rezolúcie, ktorý by sa snažil získať mandát OSN až po upokojení situácie.

19:16 Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v pondelok oznámil, že telefonicky hovoril s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom a prisľúbil mu pomoc pri nastolení mieru na Blízkom východe.

Šaríf uviedol, že Pezeškijánovi zablahoželal k perzskému novému roku. Podľa jeho slov diskutovali aj o „znepokojivej situácii v oblasti Perzského zálivu a zhodli sa na naliehavej potrebe deeskalácie, dialógu a diplomacie“. V príspevku na platforme X Šaríf potvrdil, že Islamabad je odhodlaný zohrávať „konštruktívnu úlohu pri presadzovaní mieru v regióne“.

Pakistan je v súčasnosti vtiahnutý do konfliktu so susedným Afganistanom a s Iránom hraničí na juhozápade. Na jednej strane sa v dôsledku konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom obáva prerušenia dodávok ropy a plynu z Perzského zálivu. Krajina minulý rok uzavrela so Saudskou Arábiou zmluvu o vzájomnej obrane, čím upevnila dlhoročné obranné vzťahy. Dohoda stanovuje, že „akákoľvek agresia proti jednej z krajín sa bude považovať za agresiu proti obom“.

Pakistanská vláda zároveň odsúdila zabitie najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího zo začiatku americko-izraelskej operácie proti Iránu pred viac ako tromi týždňami. Synovi nebohého vodcu, ktorý ho na tomto poste nahradil – Modžtabáovi Chameneímu – vláda zablahoželala, dodáva AFP.

**18:35 Britský premiér Keir Starmer uvítal ohlásené rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o vojne na Blízkom východe. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Vítam správy o rokovaniach medzi USA a Iránom,“ povedal Starmer pred parlamentným výborom. Podľa jeho slov Británia „vie o tom“, že tieto rokovania prebiehajú. Starmer telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v nedeľu večer, ozrejmil premiérov úrad.

Starmer v pondelok ohlásil, že Británia posiela do Perzského zálivu systémy protivzdušnej obrany, aby zachytávali iránske rakety. „Rýchlo nasadzujeme systémy protivzdušnej obrany krátkeho dosahu v Bahrajne… Kuvajte a Saudskej Arábii,“ upresnil.

Šéf Bieleho domu tvrdí, že USA rokujú s Iránom. Osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a jeho zať Jared Kushner podľa jeho slov viedli v nedeľu diskusie s Iráncami a pokračujú aj v pondelok. Trump odmietol prezradiť, s kým predstavitelia rokujú, no zdôraznil, že to nie je najvyšší vodca krajiny Modžtabá Chameneí. Irán „má ešte niekoľko lídrov“, ozrejmil prezident.

18:08 Ukrajinské spravodajské služby majú dôkazy o tom, že Rusko poskytuje Iránu spravodajské informácie. Po stretnutí so šéfom vojenskej spravodajskej služby Olehom Ivaščenkom to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píše TASR.

„Máme nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že Rusi naďalej poskytujú spravodajské informácie iránskemu režimu. Rusko využíva svoje vlastné kapacity v oblasti signálového a elektronického spravodajstva, ako aj časť dát získaných v rámci spolupráce s partnermi na Blízkom východe,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Viaceré americké médiá s odvolaním sa na svoje zdroje začiatkom marca informovali, že Rusko poskytuje Iránu lokácie a dáta o pohybe amerických vojakov, lodí a lietadiel. Podľa televízie CNN väčšina zdieľaných informácií pozostáva z fotografií, ktoré nasnímali ruské satelity. Moskva tieto správy odmietla a označila ich za dezinformácie.

16:41 Svetoví lídri si zatiaľ neuvedomili plný rozsah energetickej krízy, ktorú spustila vojna USA a Izraela proti Iránu, uviedol v pondelok výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) Fatih Birol.

„Myslím si, že lídri po celom svete si dostatočne neuvedomujú závažnosť problému,“ povedal Birol novinárom v austrálskom Národnom tlačovom klube. Zdôraznil, že trhy strácajú denne viac ropy ako počas dvoch ropných kríz v 70. rokoch dohromady.

Podľa Birola sú aj straty na trhu so zemným plynom takmer dvojnásobne vyššie ako po ruskej invázii na Ukrajinu. Kríza, ktorú vyvolal konflikt v Iráne, už teda rozsahom zodpovedá dvom „ropným krízam a jednému kolapsu trhu so zemným plynom“, skonštatoval.

15:18 Izraelská armáda sa naďalej snaží odrezať južnú časť Libanonu v oblasti rieky Litania od zvyšku krajiny, píše denník L 'Orient-le Jour (OLJ). Izrael pri vzdušných útokoch na Libanon dnes znovu cielil na jeden z kľúčových mostov cez Litánie, ktorý spája oblasť Bint Džbajl a Nabatíja. Jeho zničenie prerušilo spojenie medzi týmito dvoma regiónmi. V noci na dnes Izrael bombardoval údolie Bikáa a oblasť Baalbek na východe krajiny. V oblasti Súr na juhu krajiny izraelská armáda zabila dvoch ľudí.

Dnes ráno izraelská armáda zasiahla most Kaakíja v oblasti Nabatíja na juhu Libanonu. Cesta vedúca k mostu bola terčom útokov už minulú stredu. V nedeľu Izrael dvakrát bombardoval most Kásmeja severne od mesta Súr, ktorý slúžil ako jeden z hlavných priechodov spájajúcich Súr s druhým významným mestom Sajdá.

Armáda podľa nedeľňajšieho vyjadrenia izraelského ministra obrany Jisraela Kaca dostala rozkaz okamžite zničiť všetky mosty cez rieku Litánie. Libanonský prezident Joseph Aún to podľa agentúry AFP označil za predohru k pozemnej invázii.

V oblasti Súr izraelská armáda dnes zabila dvoch ľudí. Dron zabil vodiča skútra blízko mesta Madždal Salam. Druhý človek zahynul pri izraelskom údere na obec Haníja. Izraelské útoky počas noci zasiahli desiatky oblastí južného Libanonu, kde podľa OLJ v nedeľu Izrael bombardoval najmenej 69 dedín.

14:58 Nemecký kancelár Friedrich Merz dnes povedal, že je americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi vďačný za odloženie útokov na iránske elektrárne a energetickú infraštruktúru. Na tlačovej konferencii dodal, že Trumpovi svoje obavy z plánovaných útokov na iránsku energetiku tlmočil v nedeľňajšom telefonáte. Ponúkol v ňom aj nemeckú pomoc pri rokovaniach o prímerí na Blízkom východe.

„Predniesol som mu svoje pochybnosti ohľadom ohlásených útokov na elektrárne v Iráne,“ povedal Merz. „Som vďačný, že dnes povedal, že ich odkladá o ďalších päť dní a že otvára možnosť bezprostredných a priamych rokovaní s iránskym vedením,“ dodal. Nemecko je podľa neho pripravené pomôcť, ako len bude môcť, v snahe o uzavretie prímeria na Blízkom východe. Merz už v nedeľu na sieti X napísal, že si s Trumpom telefonoval a že spolu hovorili o situácii v Iráne, Izraeli a na Ukrajine.

14:35 Vysokopostavení činitelia Turecka, Egypta a Pakistanu rokovali v posledných dvoch dňoch separátne so zvláštnym vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom a iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arákčím, uviedol na sieti X spravodajca serveru Axios Barak Ravid. Cieľom je podľa jeho zdroja deeskalácia konfliktu na Blízkom východe.

Ravid tiež napísal, že diplomati z trojice krajín pomáhajú odovzdávať odkazy medzi Washingtonom a Teheránom. „Sprostredkovanie pokračuje a prináša pokrok. Rokovania sa týkajú ukončenia vojny a vyriešenia všetkých sporných otázok,“ citoval novinár svoj zdroj.

O tom, že spolu obe znepriatelené strany v posledných dvoch dňoch viedli veľmi dobré a produktívne rozhovory, dnes informoval americký prezident Donald Trump, ktorý koncom februára spolu s Izraelom vojnu zahájil.

14:26 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok v telefonickom rozhovore so svojím iránskym náprotivkom Abbásom Arákčím vyzval na okamžité ukončenie bojov na Blízkom východe a na politické urovnanie prebiehajúcej vojny, ktoré by zohľadnilo „legitímne“ záujmy všetkých zapojených strán, predovšetkým Iránu.

Islamská republika je od 28. februára terčom americko-izraelských úderov, v odvete za ktoré podniká údery na Izrael a krajiny v Perzskom zálive. Teherán tiež v reakcii na tieto útoky fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, čo prinútilo štáty závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne cesty a čerpať svoje surovinové zásoby.

Rozhovor medzi Lavrovom a Arákčím sa podľa ruského ministerstva zahraničných vecí uskutočnil na žiadosť Teheránu. Ministerstvo zápis z telefonátu zverejnilo po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil, že nariadil odložiť útoky na iránske elektrárne a energetickú infraštruktúru o päť dní.

12:53 Zložitá situácia na svete, ktorú vyvolal konflikt na Blízkom východe, je porovnateľná s obdobím pandémie COVID-19 a môže mať dlhodobé následky, vyhlásil v pondelok indický premiér Naréndra Módí.

„Zložitá situácia vo svete, ktorá vznikla v dôsledku vojny na Blízkom východe, bude mať pravdepodobne dlhodobé následky, a preto musíme byť pripravení a zachovať jednotu,“ povedal Módí v indickom parlamente. Poukázal na to, že podobným výzvam boli vystavení počas pandémie ochorenia COVID-19.

V prejave podľa agentúry TASS pripomenul, že India sa vždy zasadzovala za „mier v záujme ľudstva“, pretože „jediným riešením tohto problému (vojna proti Iránu) je dialóg a diplomacia“. V tejto súvislosti indický premiér poukázal na to, že jeho krajina vynakladá úsilie, aby všetky strany konfliktu čo najskôr našli cestu k mierovému urovnaniu.

11:05 Poľnohospodára, ktorý zomrel v nedeľu na severe Izraela kvôli vojenskej paľbe, zasiahlo izraelské delostrelectvo a nie raketa šiitského hnutia Hizballáh. Dnes to podľa agentúry AFP potvrdila izraelská armáda. Pôvodné informácie uvádzali, že muža zasiahla raketa zo susedného Libanonu. Izrael a Hizballáh sa navzájom ostreľujú od 2. marca.

Hizballáh v nedeľu oznámil, že vykonal rozsiahly úder za použitia dronov a rakiet na Izrael. Vyšetrovanie izraelskej armády však následne ukázalo, že údajnú obeť tohto ostreľovania zabila paľba izraelského delostrelectva, ktorá podporovala izraelské jednotky bojujúce na juhu Libanonu. Obeťou je 60-ročný pestovateľ avokáda, ktorý bol neďaleko od hranice medzi Izraelom a Libanonom. Armáda vyjadrila nad incidentom ľútosť.

10:50 Tokio zatiaľ neplánuje vyzvať Teherán, aby umožnil japonským tankerom preplávať Hormuzským prielivom, uviedol v nedeľu minister zahraničných vecí Tošimicu Motegi.

Japonsko je závislé od dovozu ropy z Blízkeho východu, pričom väčšina tejto ropy prechádza cez Hormuzský prieliv v Perzskom zálive. Irán v reakcii na americko-izraelské útoky fakticky prieliv uzavrel, čo donútilo krajiny závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne trasy a čerpať zo svojich rezerv.

Na otázku, či japonská vláda vyzve Teherán, aby umožnil japonským lodiam preplávať cez Hormuzský prieliv, Motegi v nedeľňajšom rozhovore pre televíziu Fuji odpovedal, že „zatiaľ o tom neuvažujeme“.

Táto reakcia prišla po tom, ako iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v piatok v telefonickom rozhovore pre japonskú agentúru Kjódó News uviedol, že Teherán je pripravený zaistiť bezpečný prejazd lodí pre Japonsko. „Stačí nás len kontaktovať, aby sme mohli prediskutovať možnosti realizácie tohto prechodu,“ dodal iránsky šéf diplomacie.

Motegi hovoril s Arákčím ešte v utorok, ale pre televíziu Fuji uviedol, že zo strany jeho iránskeho partnera nepadla žiadna zmienka o konkrétnej pomoci pre japonské lode. „Bezpečnosť plavby je mimoriadne dôležitá. O tom sme hovorili,“ povedal Motegi.

V rozhovore pre Kjódó Arákčí poprel, že by bol Hormuzský prieliv uzavretý. „Z nášho pohľadu je prieliv otvorený,“ povedal.

„Je uzavretý len pre lode patriace našim nepriateľom – krajinám, ktoré na nás útočia. Plavidlá iných krajín môžu prielivom preplávať,“ uviedol iránsky minister na platforme Telegram.

Minulý týždeň Tokio oznámilo, že začína uvoľňovať svoje strategické zásoby ropy, ktoré patria medzi najväčšie na svete.

10:40 Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty boli v noci na pondelok cieľom nových útokov zo strany Iránu. Sirény sa ozývali aj v Bahrajne. Pri úderoch podľa agentúry AFP utrpela zranenia najmenej jedna osoba.

Saudskoarabské ministerstvo obrany uviedlo, že zachytilo dve balistické strely smerujúce na hlavné mesto Rijád, pričom jednu z nich zostrelila protivzdušná obrana a druhá dopadla do neobývanej oblasti. Zničiť sa podarilo aj najmenej dva drony na východe krajiny.

Podobne ministerstvo obrany v Spojených arabských emirátoch informovalo o prilietavajúcich raketách a dronoch a vysvetlilo, že zvuky, ktoré mohli obyvatelia počuť, sú dôsledkom činnosti protivzdušnej obrany, ktorá proti nim zasahuje. Niekoľko hodín predtým úrady v metropole Abú Zabí uviedli, že padajúce trosky zničenej balistickej rakety zranili indického občana.

Iránske Revolučné gardy podľa televízie al-Džazíra tvrdili, že zaútočili raketami a dronmi na leteckú základňu princa Sultána v Saudskej Arábii a na piatu flotilu amerického námorníctva, ktorá sídli v bahrajnskej Manáme.

V Bahrajne za zvuku sirén ministerstvo vnútra prostredníctvom sociálnych sietí vyzvalo obyvateľov, aby zachovali pokoj a zamierili k najbližšiemu bezpečnému miestu.

10:30 Rada obrany Iránu v pondelok pohrozila, že nechá rozmiestniť námorné míny v celom Perzskom zálive, ak sa nepriateľ pokúsi podniknúť pozemnú inváziu do krajiny. Predtým médiá informovali, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje plány na okupáciu alebo blokádu iránskeho ostrova Charg s cieľom prinúť Teherán znovu otvoriť Hormuzský prieliv.

Rada vo vyhlásení varovala pred „akýmkoľvek pokusom o útok na iránske pobrežie alebo ostrovy“. Za následok to podľa nej bude mať, že všetky prístupové cesty v Perzskom zálive a pozdĺž pobrežia budú zamínované rôznymi typmi námorných mín.

„V takomto prípade sa celý Perzský záliv prakticky na dlhú dobu ocitne v situácii podobnej tej v Hormuzskom prielive,“ upozornila rada. Pripomenula tiež, že plavidlá štátov, ktoré sa nezapájajú do bojov na Blízkom východe, môžu prejsť cez Hormuzský prieliv iba po dohode s Iránom.

V pondelok večer washingtonského času vyprší 48-hodinové ultimátum, ktoré Trump dal Iránu na to, aby opäť otvoril Hormuzský prieliv, ktorým za normálnych okolností prechádza 20 percent celosvetových dodávok ropy a plynu. V opačnom prípade sú USA podľa neho pripravené zničiť elektrárne v islamskej republike.

V reakcii na Trumpovo ultimátum iránske sily pohrozili útokmi na energetickú a odsoľovaciu infraštruktúru krajín v regióne.

Agentúra AP minulý týždeň s odvolaním sa na nemenovaný zdroj informovala, že americká armáda vyslala na Blízky východ ďalšie tri vojnové lode s približne 2500 príslušníkmi námornej pechoty. Toto nasadenie môže podľa médií signalizovať pozemnú operáciu pripravovanú viac než tri týždne po začiatku americko-izraelského útoku na Irán.

Trumpova administratíva podľa spravodajského webu Axios zvažuje okupáciu alebo blokádu ostrova Charg, ktorý je kľúčovým uzlom iránskej energetickej infraštruktúry, pričom zabezpečuje približne 90 percent exportu ropy islamskej republiky. Biely dom v reakcii uviedol, že armáda USA môže ostrov „neutralizovať kedykoľvek“, ak Trump vydá príslušný rozkaz.

Účinná iránska blokáda v danej oblasti paralyzovala obchodnú plavbu cez Hormuzský prieliv a prispela k prudkému rastu svetových cien ropy.

7:49 Libanonský premiér Nawáf Salám v nedeľu vyhlásil, že členovia iránskych Revolučných gárd (IRGC) velia operáciám libanonského militantného hnutia Hizballáh v konflikte s Izraelom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Salám v rozhovore pre saudskoarabskú televíziu al-Hadath znova kritizoval Hizballáh za to, že vtiahol Libanon do vojny na Blízkom východe tým, že 2. marca vypálil rakety na Izrael.

„Vyhlásili, že táto vojna je odvetou za atentát na (iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího) Chameneího, čo znamená, že nám bola vnútená,“ povedal.

Za incident, pri ktorom tento mesiac iránsky dron zasiahol britskú vojenskú základňu Akrotiri na Cypre, sú podľa libanonského premiéra zodpovedné IRGC, ktoré „sú prítomné, a bohužiaľ, riadia vojenskú operáciu v Libanone“.

6:30 Izraelské ozbrojené sily v pondelok na platforme Telegram oznámili, že začali rozsiahlu vlnu útokov zameraných na infraštruktúru „iránskeho teroristického režimu v Teheráne“. Iránske médiá následne informovali o mohutných explóziách, ktoré otriasli Teheránom. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.

Tlačová agentúra Fárs uviedla, že letecké útoky boli zamerané na najmenej päť oblastí iránskeho hlavného mesta a že „boli hlásené desivé zvuky výbuchov“.

„Viac podrobností o rozsahu škôd a možných obetiach bude oznámených neskôr,“ dodala agentúra.

Spravodajca arabského vysielania televízie al-Džazíra nachádzajúci sa v Teheráne uviedol, že rozsah a množstvo výbuchov v iránskom hlavnom meste je „bezprecedentný“. Systémy protivzdušnej obrany boli podľa neho aktivované najmä vo východnej časti mesta, čo zvyčajne znamená, že reagujú na americké a izraelské drony.

Agentúra Fars tiež informovala, že pri leteckom útoku na obytnú štvrť v meste Chorrámábád ležiacom na západe Iránu bolo zabitých a zranených niekoľko ľudí vrátane dieťaťa.