Irán vypálil rakety na 4000 km vzdialenú americkú základňu. Teherán sa teší, hoci nič netrafil

Ani jedna zo striel cieľ, ktorý je od iránskeho územia vzdialený asi 4000 kilometrov, nezasiahla. Denník nespresnil, kedy Irán útok vykonal. Biely dom ani britské ministerstvo obrany sa k informácii podľa agentúry Reuters zatiaľ nevyjadrili.

Jedna zo striel zlyhala počas letu, zatiaľ čo druhú strelu sa americké námorníctvo pokúsilo zneškodniť raketou SM-3, podľa WSJ však nie je jasné, či ju zasiahlo. Denník tvrdí, že incident naznačuje, že Irán disponuje balistickými strelami s väčším dosahom, než sa predpokladalo.

Agentúra Mehr napísala, že vyslanie striel je významný krok, „ktorý ukazuje, že dosah iránskych striel je väčší, než si nepriateľ doteraz predstavoval“. Diego Garcia sa nachádza približne 4000 kilometrov od iránskeho územia, čo podľa AFP naznačuje, že Irán má rakety s dlhším doletom, než sa dosiaľ predpokladalo.

Iránske „bezohľadné“ útoky

Nemenovaný britský zdroj pre AFP uviedol, že k „neúspešnému zacieleniu základne Diego Garcia“ došlo predtým, ako britská vláda v piatok udelila Spojeným štátom súhlas využívať svoje vojenské základne na útoky proti iránskym lokalitám, odkiaľ sú odpaľované rakety na lode v Hormuzskom prielive.

Iránske „bezohľadné“ útoky, ktoré podľa hovorcu britského ministerstva obrany zasahujú celý región a ohrozujú Hormuzský prieliv, predstavujú „hrozbu pre britské záujmy a britských spojencov“.

Dodal, že britská vláda udelila súhlas USA používať britské základne pre „špecifické a limitované defenzívne operácie“.

AFP pripomína, že americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval britského premiéra Keira Starmera za nedostatočnú podporu vo vojne s Iránom.

Starmer ešte začiatkom tohto týždňa deklaroval, že jeho krajina sa nenechá zatiahnuť do vojny s Iránom. Žiadosť USA o využitie základní pôvodne odmietol s odôvodnením, že potrebuje záruky o legálnosti akejkoľvek vojenskej operácie.

Britský premiér však svoj postoj prehodnotil po tom, ako Irán zaútočil na spojencov Británie na Blízkom východe. Londýn následne povolil americkým silám využívať základňu Kráľovského letectva (RAF) Fairford v grófstve Gloucestershire a základňu britského námorníctva Diego Garcia v Indickom oceáne.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí vo štvrtok v telefonickom rozhovore so svojou britskou rezortnou partnerkou Yvette Cooperovou povedal, že využitie britských základní Spojenými štátmi bude vnímané ako „účasť na agresii“ USA a Izraela proti Iránu.

Základňa Diego García je jedna z dvoch vojenských základní na Čagoských ostrovoch, z ktorých môžu Spojené štáty so súhlasom Británie podnikať „obranné“ operácie v rámci vojny proti Iránu, píše Reuters. V minulosti USA základňu využívali pre lietadlá, ktoré vykonávali vzdušné údery v Afganistane a Iraku.

Londýn v októbri 2024 uznal zvrchovanosť Maurícia nad Čagoským súostrovím, a to po desaťročiach sporov sprevádzaných rozhodnutiami medzinárodných súdov. Dohoda s vládou Maurícia, s ktorou súhlasili aj Spojené štáty, umožní obom veľmocám používať základňu na atole Diego García najmenej ďalších 99 rokov. Americký prezident Donald Trump dohodu, ktorú britský parlament ešte neratifikoval, opakovane kritizoval.

Spojené štáty a Izrael začali 28. februára údery proti Iránu, ktoré zapálili regionálnu vojnu. Teherán a jeho spojenci v odvete začali drony, balistickými strelami a raketami útočiť nielen na Izrael a na americké vojenské objekty na Blízkom východe, ale aj na civilné ciele vrátane ropnej infraštruktúry v okolitých arabských krajinách.