ONLINE 20. deň: Irán zaútočil na energetické zariadenia, ceny plynu a ropy vyleteli. Trump pohrozil intervenciou

23:25 Lídri členských štátov Európskej únie vo štvrtok na summite v Bruseli nedospeli k dohode o pomoci pri zabezpečení Hormuzského prielivu, a to napriek tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa na pomoc pri ochrane tejto strategickej námornej trasy. Konflikt na Blízkom východe tam výrazne narušil lodnú dopravu a spôsobil prudký nárast cien energií na celom svete.

21:36 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) pracuje na plánoch evakuácie lodí a ich posádok uviaznutých v Hormuzskom prielive v dôsledku útokov Izraela a USA na Irán. Na záver dvojdňového mimoriadneho zasadnutia IMO to oznámil jej generálny tajomník Arsenio Dominguez, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Prvým kontaktným bodom sú podľa neho krajiny v oblasti Perzského zálivu, s ktorými treba začať rokovať o vytvorení evakuačnej trasy.

„Nejde o to, aby sa všetky lode dostali von za jediný deň. Hovoríme o Hormuzskom prielive, ktorý je (pre lodnú dopravu) široký asi 30 kilometrov,“ povedal Dominguez.

„Bezpečnosť je najvyššou prioritou a pri akomkoľvek opatrení, ktoré zavedieme, nechceme zvyšovať riziko pre námorníkov,“ dodal Dominguez s tým, že diskusie pokračujú aj s Iránom, ktorý je členom IMO.

Podľa organizácie v regióne uviazlo okolo 20-tisíc námorníkov a takmer 2000 lodí. Doprava v Hormuzskom prielive, dôležitej trase pre prepravu ropy a skvapalneného plynu, sa pre vojnu a hrozbu iránskych útokov prakticky zastavila.

21:31 Irán vo štvrtok zrejme zasiahol a poškodil americkú stíhačku F-35, ktorá musela núdzovo pristáť na jednej z leteckých základní USA na Blízkom východe. Informovala o tom s odvolaním sa na svoje zdroje stanica CNN.

21:30 Libanon vo štvrtok oznámil, že počet obetí pokračujúcich izraelských útokov presiahol hranicu 1000. Len za posledných 24 hodín bolo v krajine zabitých 33 ľudí. V správe ministerstva zdravotníctva sa tiež uvádza, že medzi obeťami je aj 40 zdravotníkov, 118 maloletých a 79 žien. Ako informovala agentúra AFP, pri úderoch Izraela na Libanon od 2. do 19. marca ďalších 2584 ľudí utrpelo zranenia.

Boje pokračovali aj vo štvrtok, keď proiránske hnutie Hizballáh uviedlo, že jeho bojovníci sa dostali do stretov s izraelskými jednotkami na juhu Libanonu. Militanti tvrdia, že odrazili pokusy izraelskej armády o postup v mestách Tajba a Hijám.

Hizballáh tvrdí, že pri svojich útokoch raketami, delostrelectvom a dronmi na Izrael, zasiahol viaceré pozície ozbrojených síl, ako aj mestá Kirjat Šmona, Haifa a Naharija.

19:16 Iránska armáda pri svojom raketovom útoku na Izrael zasiahla vo štvrtok aj ropné rafinérie v prístavnom meste Haifa na severe Izraela. Úder nespôsobil „významné škody“, uviedlo vo štvrtok izraelské ministerstvo energetiky. Izraelské médiá však priniesli zábery na stĺpy hustého dymu vychádzajúceho zo zasiahnutého objektu.

Minister energetiky Eli Kohen uviedol, že dodávky elektriny v oblasti Haify boli v dôsledku útoku prerušené len na približne 45 minút a následne plne obnovené, informovala agentúra Reuters.

17:05 Izraelská armáda oznámila, že podnikla útok na iránske ciele v Kaspickom mori a zničila tam niekoľko lodí a veliteľstvo. Podľa izraelských médií ide o vôbec prvé izraelské údery v tejto oblasti na severe Iránu.

Hovorca izraelskej armády Nadav Šošani uviedol, že vzdušné sily pri úderoch, ktoré vykonali v stredu večer, zasiahli v prístave Bandar-e Anzalí na severozápade Iránu a v Kaspickom mori niekoľko plavidiel iránskeho námorníctva vrátane jednej korvety.

Cieľom boli aj ďalšie iránske lode vybavené raketovými systémami, podporné plavidlá a hliadkové člny. Zasiahnuté bolo tiež veliteľské centrum a lodenice, kde opravujú alebo stavajú nové lode.

„Ide o jeden z najvýznamnejších úderov, ktoré izraelské obranné sily vykonali od začiatku operácie Revúci lev,“ uviedla armáda vo vyhlásení s odkazom na vojenský zásah proti Iránu, ktorý od konca februára vykonáva spolu so Spojenými štátmi. USA svoju operáciu nazvali Ohromujúca zúrivosť.

Šošani na samostatnom brífingu novinárom povedal, že izraelská armáda vôbec po prvý raz viedla útoky v severnom Iráne v oblasti Kaspického mora a za posledných 36 hodín zasiahla viac než 200 cieľov po celej krajine.

Denník The Times of Israel napísal, že prípravy na útok v Kaspickom mori sa začali len pred niekoľkými dňami a jeho ciele neboli súčasťou pôvodného zoznamu, ktorý mala armáda k dispozícii.

Ozbrojené sily uviedli, že zámerom úderu bolo zasadiť ranu iránskym obranným zložkám, aj keď niektoré člny neboli pre Izrael priamou hrozbou z Kaspického mora. Keďže však podľa Tel Avivu disponujú protivzdušnou obranou, ako aj prostriedkami proti ponorkám, mohli ohroziť izraelské lietadlá nad Iránom.

16:50 Hoci Spojené štáty a Izrael vedú spoločnú vojenskú kampaň proti Iránu, po troch týždňoch bojov sa jasne ukazuje, že ich predstavy o konečnom cieli vojny sa dramaticky rozchádzajú. Kým americká armáda sa sústredí na elimináciu vojenských kapacít Teheránu, podľa najnovších vyjadrení sa zdá, že Izrael mieri k úplnej zmene režimu.

Tento strategický rozpor podčiarkuje narastajúca finančná záťaž; Pentagon už požiadal Biely dom o súhlas s dodatočnou dotáciou vo výške 200 miliárd dolárov. Minister obrany Pete Hegseth túto rekordnú sumu obhajuje slovami, že „zabíjanie zloduchov niečo stojí“, no v Kongrese naráža na odpor zákonodarcov, ktorí spochybňujú udržateľnosť nákladov pri nejasnej vízii konca konfliktu.

16:29 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres vo štvrtok v Bruseli vyzval Spojené štáty a Izrael, aby ukončili vojnu s Iránom skôr, než sa vymkne spod kontroly. Zároveň varoval pred „možnými tragickými následkami“ pre civilistov aj globálnu ekonomiku.

Guterres vyzval tiež Teherán, aby zastavil útoky na susedné krajiny. „Prestaňte útočiť na svojich susedov. Nikdy neboli stranou tohto konfliktu,“ dodal pred pracovným obedom s lídrami členských krajín Európskej únie počas summitu v Bruseli. Diskutuje s nimi o zhoršujúcej sa medzinárodnej situácii a potrebe posilnenia multilateralizmu.

Predseda Európskej rady António Costa vyzdvihol multilateralizmus a OSN ako kľúčové prvky medzinárodného poriadku. „V tejto veľmi nepokojnej dobe, ktorú prežívame, je viac ako kedykoľvek predtým rozhodujúce dodržiavať medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ zdôraznil Costa.

Predseda Európskej rady ocenil aj Guterresovu úlohu pri vedení OSN v súčasnej geopolitickej kríze. „Mnoho aktérov spochybňuje medzinárodný poriadok, ale z našich skúseností vyplýva, že v skutočnosti neexistuje žiadna alternatíva k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách. Alternatívou je chaos, vojna na Ukrajine, na Blízkom východe a dramatické humanitárne situácie,“ dodal.

Po pracovnom obede by mali lídri Únie diskutovať o vojne na Blízkom východe a jej vplyve na ceny energií a energetickú bezpečnosť EÚ. Neskôr budú hovoriť o viacročnom finančnom rámci, bezpečnosti a obrane, a migrácii. (tasr)

16:00 Pätica európskych štátov a Japonsko vo štvrtok v spoločnom vyhlásení vyjadrili pripravenosť prispieť k „primeraným“ snahám o zaistenie bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv. Vyjadrili tiež hlboké znepokojenie z eskalujúceho konfliktu na Blízkom východe a vyzvali Irán, aby prestal s vyhrážkami, kladením mín a blokovaním prielivu pre komerčnú lodnú dopravu. Informuje o tom TASR.

Lídri Británie, Francúzska, Holandska, Nemecka, Talianska a Japonska uviedli, že čo najdôraznejšie odsudzujú útoky Teheránu na plavidlá v Perzskom zálive, na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynárenských zariadení, ako aj faktické uzavretie Hormuzského prielivu iránskymi silami.

„Dôsledky konania Iránu pocítia ľudia vo všetkých častiach sveta, najmä tí najzraniteľnejší,“ upozornili štáty, pričom poukázali na to, že sloboda plavby je základným princípom medzinárodného práva.

„Sme pripravení prispieť k primeraným snahám o zaistenie bezpečného prechodu cez úžinu. Vítame odhodlanie štátov, ktoré sa podieľajú na prípravných prácach,“ píše sa ďalej vo vyhlásení, podľa ktorého je námorná bezpečnosť prínosom pre všetky krajiny.

V dôsledku iránskej blokády podľa agentúry AFP uviazlo západne od Hormuzského prielivu približne 3 200 lodí s 20 000 námorníkmi.

15:26 Čína odsúdila zabitie tajomníka iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti Alího Larídžáního a označila to za „neprijateľné“. Iránsky predstaviteľ zahynul počas izraelských vzdušných útokov, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Larídžání bol najvýznamnejšou iránskou osobnosťou, ktorá zahynula od smrti najvyššieho vodcu Alího Chameneího a ďalších vysokopostavených činiteľov počas amerických a izraelských útokov z 28. februára. „Vždy sme boli proti používaniu sily v rámci medzinárodných vzťahov. Zabíjanie iránskych lídrov je však ešte neprijateľnejšie,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

„Čína vyzýva všetky zainteresované strany, aby okamžite zastavili vojenské operácie a zabránili tomu, že sa situácia v regióne vymkne spod kontroly,“ zdôraznil hovorca. Čína vyjadrila záujem o sprostredkovanie mierových rokovaní a osobitný vyslanec pre Blízky východ Čaj Ťün sa v posledných dňoch stretol s najvyššími predstaviteľmi v oblasti. Čaj počas svojich návštev zdôraznil, že by sa „nemalo útočiť na nevojenské ciele a narúšať bezpečnosť námorných tras“, uviedol hovorca.

Rezort diplomacie Číny v utorok oznámil, že krajina poskytne humanitárnu pomoc Iránu, Libanonu, Jordánsku a Iraku. Peking patrí k blízkym partnerom Iránu, no zároveň kritizoval aj útoky Teheránu na štáty Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne, pripomína AFP.

14:22 Americký minister obrany Pete Hegseth ostro skritizoval postoj európskych spojencov a časti médií k prebiehajúcemu vojenskému konfliktu v Iráne. Podľa šéfa Pentagónu by mali byť Spojeným štátom a prezidentovi Donaldovi Trumpovi vďační za vojenský zásah, ktorý má zabrániť Teheránu v držaní sveta ako rukojemníka.

„Naši nevďační spojenci v Európe i niektoré z našich médií by mali prezidentovi Trumpovi povedať len jedno: ‚Ďakujeme. Ďakujeme za odvahu zabrániť tejto teroristickej skupine, aby držala svet ako rukojemníka a zároveň vyvíjala alebo sa pokúšala vyvinúť atómovú bombu,‘“ vyhlásil Hegseth na tlačovej konferencii.

Minister zdôraznil, že prebiehajúca operácia s názvom Epic Fury (Ohromujúca zúrivosť) sa zásadne líši od predchádzajúcich dlhoročných konfliktov. Odmietol prirovnania k situácii v Afganistane či Iraku a predchádzajúcich prezidentov označil za hlupákov, ktorí zničili dôveryhodnosť USA. „Toto nie je taká vojna. Prezident Trump to vie najlepšie. Operácia Epic Fury je iná. Je precízna. Je razantná,“ dodal s tým, že nejde o pozvoľné kroky, ale o drvivú a presne použitú silu.

Americko-izraelské údery podľa Hegsetha zasiahli 7000 iránskych cieľov, vrátane vojenskej infraštruktúry krajiny. „Nejde o pozvoľné kroky. Ide o drvivú a presne použitú silu,“ vyhlásil americký minister. Útoky podľa neho najviac poznačili schopnosť Iránu vyrábať nové balistické strely a od začiatku vojny ju znížili o 90 percent.

Ciele Washingtonu zostávajú podľa Hegsetha nemenné: zničenie iránskeho raketového arzenálu a zariadení na odpaľovanie striel, likvidácia iránskeho obranného priemyslu a námorníctva a zabezpečenie, aby Teherán nikdy nezískal jadrovú zbraň.

Podľa údajov Pentagónu americko-izraelské sily doteraz zasiahli približne 7 000 cieľov na celom území Iránu, vrátane kľúčovej vojenskej infraštruktúry, 40 mínonosiek a 11 ponoriek. Hegseth spresnil, že útoky znížili schopnosť Iránu vyrábať nové balistické strely až o 90 percent.

Náčelník zboru náčelníkov štábov Dan Caine potvrdil, že armáda je na dobrej ceste k splneniu úloh a údery smerujú každý deň hlbšie do iránskeho vnútrozemia. Zatiaľ čo Hegseth varoval pred jadrovou hrozbou, riaditeľka DNI Tulsi Gabbardová v stredu uviedla, že Irán sa po vlaňajších júnových útokoch nepokúsil obnoviť schopnosť obohacovania uránu.

V otázke medzinárodnej spolupráce minister vyzdvihol najmä Izrael, ktorý označil za „úžasného a schopného partnera“, a ocenil aj krajiny Perzského zálivu ako Katar, Bahrajn či Saudskú Arábiu. Svoj výstup zakončil apelom na občanov: „Modlite sa za amerických vojakov na kolenách s rodinou, v školách, v kostoloch, menom Ježiša Krista.“

13:46 Lídri veľkých európskych krajín sa pred dnešným summitom Európskej únie postavili proti pokračovaniu bojov na Blízkom východe. Francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil aktuálnu eskaláciu úderov, ktorá je podľa neho neuvážená. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na zastavenie bojov a označil za pozitívny výrok amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom skorom konci vojny. Španielsky premiér Pedro Sánchez označil vojnu začatú Spojenými štátmi a Izraelom za nelegálnu a bezdôvodnú.

Iránska vojna a súvisiace rastúce ceny energetických zdrojov patria k hlavným témam dnešnej schôdzky prezidentov a premiérov 27 krajín únie v Bruseli. V navrhovaných záveroch summitu sa lídri chystajú vyzvať na zmiernenie konfliktu, priamo však text kritizuje iba iránske útoky na okolité krajiny, a nie údery vedené USA či Izraelom.

„Vo viacerých krajinách (Perzského) zálivu boli prvýkrát zasiahnuté produkčné kapacity, rovnakým spôsobom ako v Iráne,“ odsúdil Macron údery na zariadenie na produkciu ropy a plynu v Katare či Saudskej Arábii. Varoval tiež pred eskaláciou po stredajšom izraelskom údere na iránsku infraštruktúru pre ťažbu plynu v poli Južný Pars. Americký prezident Donald Trump v noci na dnes uviedol, že o ňom USA vopred nevedeli a že ho Izrael opakovať nebude.

„Boje musia prestať,“ povedal novinárom v Bruseli Merz. Trump podľa neho vyslal pozitívny signál, za ktorý nemecký kancelár vyjadril „veľkú vďačnosť“. Blízkovýchodný konflikt podľa neho ohrozuje európsku ekonomiku tým, že spôsobuje rýchly rast cien energií.

13:30 Iránski poslanci navrhli plán, na základe ktorého by sa zaviedlo mýto pre lode prechádzajúce cez strategický Hormuzský prieliv, uviedli tamojšie médiá vo štvrtok.

Iránski predstavitelia uviedli, že prepravné podmienky vodnej trasy sa už nevrátia do stavu pred 28. februárom, keď vojnu na Blízkom východe spustili americko-izraelské útoky na Irán.

„V parlamente presadzujeme plán, podľa ktorého budú krajiny platiť mýto a dane Islamskej republike, ak sa bude Hormuzský prieliv využívať ako bezpečná trasa pre tranzit či energetické a potravinové dodávky,“ citovala agentúra ISNA poslankyňu Somajé Rafíí.

„Bezpečnosť prielivu zabezpečí Iránska islamská republika pevnou rukou, autoritou a svojou veľkoleposťou a krajiny za to musia zaplatiť daň,“ povedala podľa AFP.

Plavba cez kľúčový prieliv sa od začiatku vojny takmer úplne zastavila a niekoľko svojich útokov iránske sily odôvodnili tým, že lode nerešpektovali „varovania“ pred plavbou po tejto vodnej ceste. Predseda parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf v utorok vyhlásil, že námorná doprava sa „nevráti do stavu spred vojny“.

Irán v uplynulých dňoch povolil prechod cez prieliv iba niektorým plavidlám z krajín, ktoré považuje za priateľské. Varoval však, že zablokuje lode štátov, ktoré sa údajne pripojili k „agresii“ proti Teheránu. Podľa spoločnosti Windward, ktorá sa venuje námornému spravodajstvu, preplávalo prielivom 15. a 16. marca cez iránske vody najmenej päť lodí. (tasr/ap)

12:40 Ceny plynu v Európe vo štvrtok vzrástli až o 35 percent, keď iránske útoky zasiahli energetickú infraštruktúru na Blízkom východe vrátane hlavného katarského LNG centra Ras Laffan. Irán útoky označil za odvetu za izraelský nálet na iránsku časť plynového poľa Južný Pars, ktoré je súčasťou najväčšieho svetového ložiska zemného plynu.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok pohrozil, že Spojené štáty „vyhodia do vzduchu“ rozsiahle iránske plynové pole Južný Pars, ak Teherán neprestane útočiť na katarské energetické zariadenia.

Cena plynu v holandskom uzle TTF, ktorá je európskou referenčnou cenou, vzrástla na 74 eur za megawatthodinu. Neskôr z tohto maxima mierne ustúpila.

Ceny ropy po najnovších útokoch vzrástli o päť percent, keďže takmer trojtýždňová vojna na Blízkom východe vyvoláva obavy z dlhodobého narušenie globálnych dodávok energií.

Iránske útoky na Katar prišli v čase, keď Abú Zabí prerušilo prevádzku v plynárenskom zariadení pre padajúce trosky zastrelených rakiet. Útoky v Kuvajte zasiahli dve ropné rafinérie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že ruský prezident nariadil úradom, aby preskúmali možnosť presmerovania dodávok ruskej ropy a plynu z európskeho trhu. Informuje o tom web Middle East Eye. Peskov dodal, že Moskva nedostala z Európy žiadne signály o tom, že by sa mali obnoviť rokovania o dodávkach energií.

12:25 Saudskoarabský prístav Janbu na pobreží Červeného mora, ktorý je v súčasnosti jedným z dvoch hlavných zvyšných terminálov pre vývoz ropy z oblasti Perzského zálivu, dnes dopoludnia krátko prerušil nakladanie suroviny. K odstávke došlo po tom, čo bol po dronovom útoku na rafinériu SAMREF v blízkosti prístavu evakuovaný personál zariadenia.

11:27 Proiránske iracké milície Katáib Hizballáh oznámili, že na päť dní prestanú útočiť na americkú ambasádu v Bagdade, píše agentúra AFP. Ak nebudú splnené nimi stanovené podmienky prímeria vrátane zastavenia izraelských úderov na predmestí libanonského Bejrútu, útoky obnovia. Areál veľvyslanectva bol od začiatku izraelsko-americkej vojny proti Iránu terčom úderov opakovane.

Od stredajšieho večera však v areáli nezaznamenali žiadny dronový ani raketový útok, uviedol reportér AFP. Milície začali útočiť na americké diplomatické objekty v krajine a tamojšie základne, kde pôsobia americké a ďalšie zahraničné jednotky, v odvete za útoky proti Iránu. Niekoľkokrát zasiahli aj ropnú infraštruktúru v arabskej aj kurdskej časti Iraku.

Okrem zastavenia izraelských vzdušných úderov na bejrútske predmestie Dahíja, ktoré je považované za baštu libanonského militantného hnutia Hizballáh, si milície ako ďalšiu podmienku prímeria stanovili záväzok ukončiť nepriateľské útoky na obytné štvrte v Bagdade a v celej krajine.

Proti členom milícií sú takmer každodenne vedené vzdušné údery, ku ktorým sa nikto nehlási. Krátko po zverejnení správy o pozastavení útokov na americkú ambasádu zabili vzdušné údery v severnom Iraku dvoch členov združenia milícií Hašd Šaabí, ktorého súčasťou sú aj Katáib Hizballáh. Združenie vo vyhlásení z úderov obvinilo USA a Izrael.

**11:19 Britská polícia obvinila dvoch mužov zo sledovania osôb a miest spojených so židovskou komunitou pre Irán. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy agentúry AFP.

Muži sú vo veku 40 a 22 rokov, pričom jeden z nich má iránske aj britské občianstvo a druhý iba iránske. Úrady Spojeného kráľovstva ich v stredu neskoro večer obvinili z nadväzovania kontaktov, ktoré mohli slúžiť na pomoc zahraničnej spravodajskej službe v období od 9. júla do 15. augusta minulého roka.

Kráľovská prokuratúra (CPS) upresnila, že obvinenia sa týkajú Iránu. Obaja muži majú neskôr vo štvrtok predstúpiť pred súd v Londýne.

„Obvinenie sa týka vykonávania činností v Spojenom kráľovstve, ako je zhromažďovanie informácií a vykonávanie prieskumu cieľov,“ uviedol Frank Ferguson, vedúci oddelenia pre špeciálne zločiny a boj proti terorizmu CPS.

„Plne si uvedomujeme, že verejnosť – a najmä židovská komunita – bude znepokojená, ale dúfam, že toto vyšetrovanie ich ubezpečí, že nebudeme váhať konať, ak zistíme, že existuje možné ohrozenie ich bezpečnosti,“ dodala zástupkyňa komisára Vicki Evansová.

AFP dodáva, že britská polícia, kontrarozviedka MI5 a poslanci parlamentu už dlhodobo varujú pred rastúcou hrozbou Iránu, ktorý od 28. februára vedie vojnu s Izraelom a Spojenými štátmi.

10:54 Útoky dronom zasiahli dve najväčšie kuvajtské rafinérie a spôsobili v nich menšie požiare. Oba boli rýchlo uhasené a nikto pri nich nebol zranený, informovala podľa agentúry AFP štátna kuvajtská agentúra KUNA.

Kuvajtská národná ropná spoločnosť najprv oznámila, že po útoku dronu vznikol požiar v jednej z prevádzkových jednotiek rafinérie Míná al-Ahmadí. Neskôr uviedla, že dron spôsobil menší požiar aj v jej druhej veľkej rafinérii Míná Abdalláh. Obe rafinérie majú spolu kapacitu približne 800 000 barelov denne.

Kuvajt patrí ku krajinám, ktoré hostia americké vojenské základne a na ktoré sa preto v posledných dňoch zameriavajú iránske údery. Tie sú odvetou za takmer trojtýždňové americko-izraelské útoky na Irán.

Iránske revolučné gardy vydali zároveň varovanie a vyzvali na evakuáciu viacerých ropných zariadení v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Katare. Teherán prisľúbil odvetné útoky proti ťažobnej infraštruktúre v týchto krajinách po tom, ako sa v stredu stala terčom izraelského útoku iránska infraštruktúra na ťažbu plynu v poli Južný Pars v Perzskom zálive.

10:25 Teherán bude od Spojených arabských emirátov (SAE) žiadať kompenzácie, keďže Spojeným štátom umožnili podnikať útoky na Irán zo svojho územia. Vyplýva to z listu, ktorý iránsky veľvyslanec pri Organizácii Spojených národov (OSN) Amír Saíd Íravání poslal generálnemu tajomníkovi OSN. Upozornila na to agentúra Reuters, informuje TASR.

V liste veľvyslanec uviedol, že rozhodnutie SAE povoliť využitie svojho územia na útoky predstavuje porušenie medzinárodného práva, „ktoré so sebou nesie štátnu zodpovednosť“. SAE má preto podľa Teheránu povinnosť poskytnúť odškodnenie a náhrady za všetky vzniknuté materiálne a morálne škody.

Vymáhanie kompenzácií za škody spôsobené vojnou vo svojom prvom vyhlásení minulý týždeň naznačil aj nový najvyšší vodca Iránu Modžtabá Chameneí.

9:43 Štyri palestínske ženy zahynuli na okupovanom Západnom brehu Jordánu po zásahu miestneho kaderníctva padajúcimi šrapnelmi, uviedli záchranári krátko po tom, ako izraelská armáda informovala o salve iránskych rakiet. Niekoľko ďalších ľudí utrpelo zranenia. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP a stanice Sky News.

Palestínsky Červený polmesiac potvrdil štyri obete – všetky ženy – a šesť zranených v oblasti Bejt Ava neďaleko mesta Hebron. Ide tak o prvé palestínske obete v rámci najnovšej vojny na Blízkom východe, píše AFP.

Palestínski zdravotníci uviedli, že smrť spôsobili „padajúce šrapnely“, ktoré zasiahli miestne kaderníctvo.

Krátko pred potvrdením úmrtí izraelská armáda oznámila, že identifikovala „rakety vypálené z Iránu smerom na územie Izraelského štátu“ s tým, že „vykonáva operáciu na odrazenie tejto hrozby“.

9:21 Český premiér Andrej Babiš označil izraelský útok na významné ložisko plynu na juhu Iránu za nepochopiteľný.

8:38 Úrady v Spojených arabských emirátoch (SAE) odstavili v reakcii na raketový útok plynárenské a ropné zariadenia v emiráte Abú Zabí. TASR o tom informuje podľa štvrtkovej správy agentúry DPA.

„Orgány reagujú na incidenty v plynárenských zariadeniach Habšán a na ropných poliach Bab, ktoré zapríčinili padajúce trosky z úspešne zneškodnených rakiet,“ uviedla vo štvrtok skoro ráno vláda Abú Zabí v stanovisku. „Plynárenské zariadenia sú odstavené a neboli hlásené žiadne zranenia,“ dodala bez uvedenia ďalších podrobností o rozsahu škôd. Spočiatku nebolo jasné, ako dlho budú zariadenia zatvorené.

Vyhlásenie vydal komunikačný úrad Abú Zabí na sociálnej sieti X, ale neuviedol, kto je za úder zodpovedný. Na ciele v SAE od začiatku vojny na Blízkom východe však opakovane útočí Irán. Konflikt vyvolali 28. februára americko-izraelské útoky na Teherán.

8:07 Ceny ropy vo štvrtok vzrástli po tom, ako Irán zaútočil na energetické zariadenia na Blízkom východe po izraelskom útoku na iránske plynové pole Južný Pars. Znamená to eskaláciu vojny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.

Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.06 h SEČ 112,85 USD (98,13 eura) za barel (159 litrov). Oproti predchádzajúcej uzávierke to bol rast o 5,47 USD (5,09 %).

Cena americkej ľahkej ropy WTI s aprílovým kontraktom dosiahla 97,29 USD/barel. V porovnaní s predchádzajúcou uzávierkou to predstavovalo zdraženie o 0,97 USD (1,01 %).

„Eskalácia na Blízkom východe, presné útoky na ropnú infraštruktúru a smrť iránskeho vedenia poukazujú na dlhodobé prerušenie dodávok ropy,“ uviedla analytička spoločnosti Phillip Nova Priyanka Sachdeva. „Federálny rezervný systém prilial olej do ohňa tým, že naservíroval stabilné sadzby poukazujúc na ekonomické obavy,“ dodala analytička. Americká centrálna banka v stredu (18. 3.) ponechala úrokové sadzby nezmenené a predpovedala vyššiu infláciu.

Na podporu cien ropy pravdepodobne budú naďalej existovať dôvody, keďže nové útoky Iránu na energetickú infraštruktúru na Blízkom východe zhoršujú regionálne napätie, pričom neexistujú žiadne známky deeskalácie konfliktu ani skorého opätovného otvorenia Hormuzského prielivu, uviedla Tina Tengová zo spoločnosti Moomoo ANZ. Rozdiel medzi cenou americkej ľahkej ropy WTI a severomoroskou ropnou zmesou Brent je pritom najväčší za ostatných jedenásť rokov, keďže USA už uvoľnili strategické rezervy.

7:43 Terčom vzdušného útoku sa dnes ráno stala rafinéria SAMREF ropnej spoločnosti Saudi Aramco v saudskoarabskom prístave Janbu.

7:02 Kuvajt zadržal 10 militantov napojených na proiránske šiitské hnutie Hizballáh, ktorí boli obvinení z prípravy „teroristických“ akcií namierených proti kľúčovej infraštruktúre, uviedlo tamojšie ministerstvo vnútra.

Krajiny Perzského zálivu čelia každodenným útokom zo strany Iránu od vypuknutia vojny na Blízkom východe, do ktorej sa zapojili skupiny podporované Teheránom vrátane Hizballáhu.

„Štátna bezpečnostná služba úspešne zmarila plán na teroristickú operáciu zameranú na kritické zariadenia,“ uviedlo ministerstvo vnútra.

„Zadržaných bolo desať občanov, členov teroristickej skupiny napojenej na zakázanú teroristickú organizáciu Hizballáh,“ dodalo.

Ministerstvo zverejnilo video so zaistenými predmetmi, medzi ktorými boli vlajky hnutia, drony a fotografie zavraždeného iránskeho ajatolláha Alího Chameneího a bývalého vodcu Hizballáhu Hassana Nasralláha, ktorý zahynul v roku 2024 pri izraelskom útoku.

Ide už o druhú bunku napojenú na Hizballáh, ktorá bola tento týždeň v Kuvajte zadržaná.

V pondelok kuvajtské ministerstvo vnútra oznámilo, že zadržalo 16 osôb – 14 Kuvajťanov a dvoch libanonských štátnych príslušníkov – napojených na spomínané hnutie, ktorí plánovali sabotáž.

6:11 Iránska štátna televízia vo štvrtok informovala, že hlavný katarský plynárenský komplex opäť zasiahli raketové útoky. Stalo sa tak len niekoľko hodín po tom, čo bolo toto centrum zasiahnuté ničivým útokom Teheránu, ktorý podľa Dauhy spôsobil rozsiahle škody. Americký prezident Donald Trump varoval, že zničí kľúčové iránske plynové pole Južný Párs, ak dôjde k ďalším útokom na hlavný katarký plynárenský závod.

Katarská štátna energetická spoločnosť QatarEnergy potvrdila, že iránske rakety poškodili ďalšie zariadenia na spracovanie skvapalneného zemného plynu v priemyselnom centre Ras Laffan, čo „spôsobilo rozsiahle požiare a ďalšie značné škody“

Katarské ministerstvo vnútra uviedlo, že všetky požiare v energetickom zariadení sa podarilo dostať pod kontrolu a neboli hlásené žiadne zranenia. V najnovšom vyhlásení na platforme X rezort uviedol, že prebieha chladenie a zabezpečenie areálu.

Trump na svojej platforme Truth Social uviedol, že hoci Izrael zaútočil na plynové ložisko Južný Párs v južnom Iráne, Spojené štáty o tomto útoku „nič nevedeli“. Práve tento úder podnietil Irán k útoku na katarské zariadenia.

„IZRAEL UŽ NEVYKONÁ ŽIADNE ĎALŠIE ÚTOKY na toto mimoriadne dôležité a cenné ložisko Južný Párs, pokiaľ sa Irán nerozhodne nerozumne zaútočiť na úplne nevinnú krajinu, v tomto prípade Katar – v takom prípade Spojené štáty, s pomocou alebo súhlasom Izraela či bez neho, masívne vyhodia do vzduchu celé plynové ložisko Južný Párs s takou silou a mocou, akú Irán doteraz nikdy nevidel ani nezažil,“ napísal šéf Bieleho domu.