Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Castrov ostrov ničí ropné embargo. Padne Kuba do rúk Trumpa? USA chcú vidieť nového lídra v Havane
Kuba v minulosti prežila rôzne pokusy Američanov o zmenu svojho politického režimu, ale teraz sa môže naozaj blížiť výhra Washingtonu nad Havanou. Čo ustál Fidel Castro a po ňom jeho brat Raúl Castro, by už nemusel vydržať súčasný líder Miguel Díaz-Canel. Prečo by sa na ostrove v Karibiku mohlo zrútiť komunistické zriadenie, ktoré tam funguje už viac ako šesť desaťročí?
Nielen chudoba a ošarpané budovy v Havane, ale aj chýbajúce pohonné hmoty, ktoré paralyzujú cestnú premávku. Situácia na Kube sa v poslednom období čoraz viac zhoršuje.
Video
Kubánci búchajú do hrncov na protest proti kolapsu elektriny
Desiatky Kubáncov sa v pondelok 16. marca 2026 zhromaždili na ulici v centre Havany a búchali do hrncov a panvíc na protest proti rozsiahlemu výpadku prúdu, ktorý nechal približne 10 miliónov ľudí bez elektriny.
Zdroj:
Reuters
Po únose prezidenta Nicolása Madura z Caracasu, ktorého americké komando zajalo na začiatku januára tohto roku, Venezuela prestala zásobovať Kubu ropou. Šéf Bieleho domu Donald Trump sa totiž postaral o uvalenie embarga. Na námornej trase dlhej približne 2-tisíc kilometrov sa už neplavia venezuelské tankery do kubánskych prístavov. Dôsledky pre ostrovnú krajinu, kde žije približne 10 miliónov ľudí, sú už alarmujúce.
Nedostatok pohonných hmôt obmedzuje takmer každú oblasť života. Autobusy jazdia iba skoro ráno, keď Kubánci cestujú do práce, a potom podvečer, keď sa vracajú domov. „Loďami nedostávame nijakú ropu už tretí mesiac," potvrdil podľa agentúry Reuters zlú situáciu prezident Diáz-Canel. Chod krajiny musia zabezpečovať iba zdroje solárnej energie, zemný plyn a tepelné elektrárne.
Čo konkrétne znamená pre Kubu ropné embargo? „Spotreba dosahovala 100-tisíc barelov ropy denne, teraz jej každý deň chýba 60-tisíc barelov," ozrejmil denník El País. Väčšinu spotreby ropy na Kube pokrývala Venezuela, oveľa menšiu časť zabezpečovalo Mexiko.
Kubánci síce môžu ťažiť ropu na svojom území, ale podľa El País to má háčik. „Je to ropa s vysokým obsahom síry a rôznych kovov, je vysoko korozívna, používa sa výlučne v tepelných elektrárňach." Do nádrží autobusov, osobných automobilov, traktorov, motocyklov už Kubánci v podstate prestávajú mať čo nalievať. K problémom s ťažkou ropou treba ešte doplniť, že Kuba nemá zariadenia, ktoré by ju dokázali spracovať. Jej všetky tri rafinérie sú vybavené technológiami iba pre ľahkú ropu.
Havana stratila v Caracase svojho silného spojenca Madura pred desiatimi týždňami. Nedostatok ropy vedie k rôznym vážnym problémom. Dochádza aj k výpadkom v dodávkach vody, pretože čerpadlá nemá čo poháňať. A dalo by sa pokračovať. Napríklad aj tým, ako sa mieša neporiadok so zápachom: „V obytných častiach sa hromadia obrovské kopy odpadu s hnijúcimi zvyškami potravín. Nedostatok paliva ochromil aj zber odpadu," upozornila americká televízna stanica NBC News.
O tom, že je zle-nedobre, svedčí aj to, že Kuba sa ponorila v pondelok do tmy, pretože skolabovala elektrizačná sústava. To súvisí v prvom rade so zastaraným systémom, pričom štátu chýbajú tvrdé valuty, aby mohol nakúpiť veci určené na modernizáciu. Bol to už tretí blackout za posledné štyri mesiace.
A čo robí zoči-voči tejto situácii Trumpova vláda? Zjavne očakáva, že veci sa zhoršia tak, že Kuba začne nezadržateľne smerovať k pádu komunistického režimu alebo prinajmenšom vládnuci politici v Havane urobia veľkú ústupky smerom k Washingtonu.
Samozrejme, že si môžeme položiť, či to naozaj začína byť také katastrofálne a či režim ustojí aj súčasný tlak, keď už v minulosti zvládol veľa ťažkých prípadov ohrozenia svojej existencie.
„Ak ostrov drasticky zníži svoju spotrebu ropy a rozšíri obnoviteľné zdroje energie, môže sa nejaký čas bez dodávok ropy zaobísť. Pre obyčajných obyvateľov by to však znamenalo neustále utrpenie a nakoniec by sa ekonomika mohla úplne zrútiť, pričom potom by nastal sociálny chaos a došlo by pravdepodobne k masovej migrácii," povedal podľa serveru NPR americký odborník na Kubu profesor William LeGrande.
Trump v ostatných dňoch použil silácke vyjadrenia na adresu kubánskeho režimu, ktorého základy položil komunistický revolucionár Fidel Castro v roku 1959. Vyhlásil, že verí, že bude „mať česť prevziať Kubu". „Myslím si, že s ňou môžem urobiť čokoľvek," citovali americké médiá prezidenta USA, ktorý dodal, že ostrovnú krajinu považuje za veľmi oslabenú.
Medzitým vysvitlo, že Washington a Havana nadviazali medzi sebou priamu komunikáciu. Potvrdil to Diáz-Canel. Komunikáciu, ktorá vyplýva z amerických požiadaviek – to treba podčiarknuť. Kubánski politici v minulosti odmietali počúvať o akýchkoľvek ultimátach zo strany USA, teraz sa správajú inak. Zjavne to súvisí s tým, že si uvedomujú, že pokračovanie ropného embarga by viedlo ku katastrofálnym výsledkom.
Američania teda vyvíjajú nátlak a Kubánci ustupujú nejako? Oficiálne zatiaľ predstavitelia vlády v Havane informovali, že sú napríklad ochotní umožniť občanom USA investovať na Kube, otvoriť si účet v tamojších bankách a podobne za účelom biznisu. Vzťahovalo by sa to, samozrejme, aj na kubánskych emigrantov žijúcich v Spojených štátoch.
Z opačnej strany sa zdá, že kľúčovou prvou podmienkou, ktorá by viedla k zrušeniu ropného embarga, je odchod Diáza-Canela, respektíve jeho najbližších ľudí z vedenia štátu, ktorých v Trumpovej vláde neznášajú. O tlaku USA na rezignáciu kubánskeho prezidenta informoval denník New York Times, ktorý sa odvoláva na dôveryhodné zdroje oboznámené s priebehom rokovaní medzi Washingtonom a Havanou.
Trumpa možno motivuje snaha zmeniť režim na Kube tá skutočnosť, že nikomu z jeho predchodcov v Bielom dome sa to nepodarilo. Stal by sa teda americkým lídrom, ktorý by vstúpil do dejín ako ten, čo dosiahol demontáž totalitného systému na ostrove spájanom s dlhoročnou érou Castrovcov.
Video
Trump: Kuba nebude schopná prežiť, keď na ňu zatlačíme
Po zásahu vo Venezuele hovorí americký prezident Donald Trump o tlaku na Kubu.
Zdroj:
Reuters
Nepochybne významnú úlohu pritom zohráva šéf diplomacie USA Marco Rubio. Je syn kubánskych emigrantov, ktorý sa dlhodobo netají tým, že veľmi želá pád režimu vo vlasti svojich predkov. A pochopiteľne, že do úvahy treba vziať aj ekonomický rozmer: slobodná Kuba (respektíve pod výrazným vplyvom USA) by americkým firmám ponúkla miesto na lukratívne investície hlavne do cestovného ruchu. Veď mnohí turisti označujú kubánske letoviská za úžasnejšie perly turizmu, ako sú krásne miesta na slnečnej americkej Floride.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.