Plavba smrti. Grécky lodiar zarába v Hormuzskom prielive milióny
Odvaha, šialenstvo či len túžba zbohatnúť? Keď Teherán po americko-izraelských útokoch zablokoval Hormuzský prieliv, kadiaľ prúdila až pätina svetových dodávok ropy, ochromil tým najdôležitejšiu dopravnú tepnu s energiami. Plavba po tej trase predstavuje obrovské riziko, lebo Irán útočí takmer na všetky lode, čo sa tadiaľ pokúšajú prejsť. Napriek tomu sú posádky, ktoré to dokázali. O rozruch sa postaral grécky miliardár a lodný magnát Georgios Prokopiou, ktorý tam minulý týždeň poslal päť tankerov - a všetky to zvládli.
„Kto nie je ochotný riskovať, nemá v lodnej doprave čo hľadať,“ vysvetlil už pred rokmi pre portál Tradewinds News. Gréci patria k najväčším prepravcom ropy na svete, ich tankery prevážajú až štvrtinu dodávok „čierneho zlata“.
Prokopiou je rovnako tvrdý a neoblomný, ako boli kedysi grécki lodiari Aristotelis Onasis či Stavros Niarchos. Aj oni zarobili miliardy dolárov na tom, že sa ich lode plavili do krízových a vojnových oblastí.
Hormuzský prieliv - pohľad zhora
Animované video z Google Earth ukazuje Hormuzský prieliv, kľúčovú trasu pre svetový obchod s ropou.
Keď sa pre iránske hrozby zastavila doprava v Hormuzskom prielive, ktorý spája Perzský záliv s oceánom, 79-ročný Prokopiou vytušil príležitosť.
Námorníkom prisľúbil vysoké prémie a len čo podpísali vyhlásenie, že ich informovali o možných rizikách a na palube zostávajú dobrovoľne, vyrazili na cestu.
Plavili sa pod rúškom tmy a aby ich nemohli lokalizovať, vypli transpondéry (prístroje, ktoré nepretržite vysielajú informácie o plavidle ako názov, volací znak, poloha, kurz či rýchlosť).
Iránci ich tak mohli objaviť len na radare alebo vizuálne. Posádky však veľmi riskovali, pretože vypnutím sledovacích zariadení odstavili aj vysielanie núdzových signálov. Keby narazili alebo by ich zasiahli iránske drony, skomplikovalo by to ich záchranu.
Grécke tankery, na ktorých boli aj ozbrojené hliadky, mali napokon šťastie – vyše 160-kilometrov dlhý prieliv bezpečne preplávali a ropa zo Saudskej Arábie sa dostala do cieľa. Uplynulú sobotu dorazila i Prokopiouova piata loď Smyrni.
Grécky magnát, ktorý podniká i s nehnuteľnosťami, si teraz môže mädliť ruky. Zatiaľ čo mu pred vojnou na Blízkom východe platili zhruba 200-tisíc dolárov za plavbu na deň, dnes je to už 538-tisíc.
Niektoré konkurenčné firmy dokonca požadujú ešte viac. Napríklad grécky lodiar Epaminondas Empeirikos si za plavbu údajne pýta až 770-tisíc dolárov denne. Ak cesta trvá 23 dní, zarobí na nej takmer 18 miliónov dolárov.
Prokopiou teda ťaží aj z toho, že je oproti iným spoločnostiam lacnejší. Aj tak však patrí k najmocnejším hráčom v odvetví. Prvý tanker si kúpil v roku 1971, dnes má jeho flotila až 116 plavidiel a jeho majetok odhadujú na 3,7 miliardy dolárov.
Nie všetci sú však z jeho hazardovania nadšení. Kým on rozhoduje z bezpečia svojho domu alebo z paluby luxusnej jachty, ľuďom na jeho tankeroch ide o život.
Ako informovali grécke médiá, „plavby smrti“ preto narážajú na rastúci odpor námorníkov. Miestne odbory už upozornili, že hoci posádkam za nebezpečnú cestu cez prieliv sľubujú niekoľkonásobok platu a rôzne bonusy, viaceré z nich odmietli podpísať predložené zmluvy, ktoré prezývajú „úmrtné listy“.
Odborári sa pritom sťažujú, že námorníci čelia tlaku svojich zamestnávateľov a grécki politici problém neriešia.
Podľa denníka Financial Times nie je Prokopiou jediným lodiarom, ktorý svojich ľudí núti podstupovať veľké riziko. O pokračovanie dodávok cez Hormuzský prieliv sa vraj pokúša i grécka spoločnosť Minerva Marine, nórska firma Frontline či štátny čínsky prepravca Cosco.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.