ONLINE 17. deň: Okamžitá evakuácia: Irán hrozí útokom na amerických technologických gigantov v Zálive

20:37 Pri dnešnom vzdušnom údere v oblasti irackého mesta Káim pri sýrskych hraniciach bolo zabitých šesť ozbrojencov z proiránskych šiitskych milícií Hašd Šaabí, píše agentúra AFP. Iracké proiránske milície útočia v odplate za izraelsko-americké údery na Irán dronmi a raketami na rôzne ciele v Iraku, vrátane vojenských objektov a ropnej infraštruktúry. Proti týmto milíciám sú naopak vedené vzdušné údery, ku ktorým sa nikto nehlási.

Hašd Šaabí, známe tiež ako Ľudové mobilizačné sily, vznikli v roku 2014 ako združenie šiitskych milícií bojujúcich proti takzvanému Islamskému štátu. Hoci tieto milície alebo ich členovia boli neskôr integrovaní do irackých ozbrojených a bezpečnostných zložiek, niektoré frakcie sa v minulosti prihlásili k útokom na americké vojenské základne v Iraku a širšom regióne.

Do tohto združenia patria aj milície Katáib Hizballáh. Ich veliteľ a hovorca Abú Alí Askarí bol zabitý v sobotu pri údere v Bagdade, píše AFP s odvolaním sa na dnešné vyhlásenie milície.

19:11 Od začiatku vojny medzi Izraelom a Hizballáhom sa u libanonských úradov zaregistroval viac ako milión konfliktom vysídlených obyvateľov, píše agentúra AFP. Vojna sa začala 2. marca po tom, ako proiránske hnutie Hizballáh začalo dronmi a raketami útočiť na sever Izraela v solidarite s Iránom, ktorý od 28. februára čelí izraelsko-americkým úderom.

Počet obyvateľov, ktorí kvôli vojne opustili svoje domovy a ktorí sa zaregistrovali u libanonského ministerstva sociálnych vecí, v pondelok dosiahol 1,049 328. Podľa vyhlásenia úradov 132 742 z nich teraz prebýva vo viac ako 600 hromadných utečeneckých prístrešiach.

18:20 Iránske revolučné gardy dnes vyzvali zamestnancov amerických firiem v regióne na okamžitú evakuáciu, pretože budú na ich sídla útočiť, píše agentúra AFP. Revolučné gardy svoju výzvu zverejnili na webe Sepah News, ktorý je ich oficiálnym mediálnym nástrojom, neuviedli však, akých firiem sa výstraha týka. Iránska agentúra Tasním, ktorá je gardami tiež kontrolovaná, minulý týždeň však zverejnila zoznam možných cieľov, na ktorom sú podľa AFP sídla amerických technologických gigantov v krajinách Perzského zálivu, vrátane firiem ako sú Amazon, Google, Microsoft a Nvidia.

17:55 Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí vymenoval bývalého veliteľa Zboru islamských revolučných gárd generála Mohsena Rezáího za svojho vojenského poradcu.

Rezáí (71) v minulosti velil Revolučným gardám, ktoré sú označované za ideologickú zložku iránskej armády. Neskôr zastával vysoké pozície v politickom systéme Iránu.

Modžtabá Chameneí (56) bol za najvyššieho vodcu vymenovaný začiatkom marca po smrti svojho otca ajatolláha Alího Chameneího, ktorý zahynul pri útokoch USA a Izraela 28. februára. Irán je odvtedy vo vojnovom konflikte s USA a Izraelom, ktorý sa rozšíril po celom Blízkom východe.

Za bývalého najvyššieho vodcu zastával funkciu vojenského poradcu Jahjá Rahím Safaví. Zatiaľ nie je jasné, či Safaví zostal na tomto poste aj za Modžtabu Chameneího.

V pondelok však nový najvyšší vodca uviedol, že úradníci a šéfovia štátnych inštitúcií vymenovaní jeho otcom by mali „pokračovať vo svojej práci“.

17:05 Členské štáty Európskej únie v pondelok v Bruseli schválili nové sankcie voči 19 iránskym predstaviteľom a subjektom, ktorí sú podľa nich zodpovední za závažné porušovanie ľudských práv v krajine.

Veľvyslanci členských štátov EÚ sa na reštriktívnych opatreniach dohodli už predošlú stredu, rozhodnutie teraz jednomyseľne potvrdili aj ministri zahraničných vecí. Slovensko na zasadnutí zastupuje šéf diplomacie Juraj Blanár.

Rada EÚ uvalila nové sankcie na 16 osôb a tri subjekty vrátane námestníka iránskeho ministra vnútra pre bezpečnosť a presadzovanie práva, ako aj niekoľkých veliteľov Zboru islamských revolučných gárd (IRGC), ktorí sa priamo podieľali na násilnom potlačení nedávnych protestov v krajine.

Rada okrem toho na sankčný zoznam zaradila 27. divíziu iránskych Revolučných gárd pomenovanú po prorokovi Mohamedovi (Sepáh-e Mohammad Rasúl Alláh), zodpovednú za bezpečnosť v Teheráne a v jeho okolí.

Na sankčnom zozname pribudol aj Zbor islamských revolučných gárd Imáma Rezu, provinčná jednotka IRGC v provincii Chorásán Razáví, kde boli zásahy proti protestom obzvlášť brutálne.

Sankcie sa budú vzťahovať aj na členov súdnictva, ktorí sa podieľali na trestných stíhaniach mierumilovných demonštrantov a občianskym angažovaným osobám vrátane obhajcov práv žien, ako aj na novinárov a politických oponentov kritických voči úradom. Niektorí zo zaradených sú zodpovední za vynucovanie priznaní, porušovanie záruk spravodlivého súdneho procesu a udeľovanie neprimerane prísnych trestov mierumilovným aktivistom.

Na sankčnom zozname figuruje aj šéf iránskeho úradu pre väznice, bezpečnosť a vzdelávacie opatrenia. Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania, ako je vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám, prípady sexuálneho násilia či nátlaku voči väzenkyniam.

Počas jeho pôsobenia boli v iránskych väzniciach zdokumentované závažné porušovania ľudských práv, vrátane mučenia a iných foriem krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania či trestania. Medzi tieto porušenia patrilo vykonávanie trestu smrti na mladistvých páchateľoch, svojvoľné zadržiavanie a fyzické týranie politických disidentov a osôb patriacich k etnickým a náboženským menšinám. Boli zdokumentované tiež prípady sexuálneho násilia a nátlaku voči väzenkyniam.

Sankcie platia aj pre spoločnosť Naji Research and Development Company (NRDC), iránsku firmu poskytujúcu IT služby a poradenstvo, ktorá je zodpovedná za vývoj mobilnej aplikácie Nazer. Iránske orgány činné v trestnom konaní ju používajú ako nástroj na sledovanie a kontrolu občanov. Sankcie sa budú týkať tiež šéfa teheránskej kybernetickej polície, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri filtrovaní internetu, cenzúre, kontrole obsahu sociálnych médií a nespravodlivom stíhaní občanov v súvislosti s digitálnym obsahom.

Reštriktívne opatrenia v rámci režimu za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne sa v súčasnosti vzťahujú na celkovo 263 osôb a 53 subjektov.

Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku EÚ Kaja Kallasová uviedla, že tento krok vysiela Teheránu jasný signál, že nemôže stavať svoju budúcnosť na represii. „EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu. Zatiaľ čo vojna v Iráne pokračuje, EÚ bude chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ uviedla minulý týždeň na sociálnej sieti X.

Islamskú republiku na prelome tohto roka zasiahli masívne demonštrácie v Teheráne, ktoré vyplynuli z prudko sa zhoršujúcej ekonomickej situácie a postupne prerástli do rozsiahlych protivládnych protestov po celej krajine.

Bezpečnostné zložky ich násilne potlačili. Podľa ľudskoprávnych organizácií prišlo o život viac než 7000 ľudí, iránska vláda priznala 3000 obetí a násilnosti označila za „teroristické činy“ podporované Spojenými štátmi a Izraelom.

Od konca februára je Irán cieľom pokračujúcich amerických a izraelských útokov, na ktoré reaguje odvetnými údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Vo vojne na Blízkom východe prišli o život tisíce ľudí, spôsobil vysídlenie státisícov obyvateľov a viedol k prudkému rastu cien ropy.

17:00 Pri pondelkovom útoku neďaleko irackej hranice so Sýriou zahynuli najmenej šiesti bojovníci z bývalej polovojenskej skupiny Hašíd aš-Šabí, uviedli dvaja predstavitelia bezpečnostných zložiek.

Bojovníci zo spomínanej skupiny – známej aj ako Sily ľudovej mobilizácie (PMF), ktoré sú teraz súčasťou irackých ozbrojených zložiek – boli zasiahnutí „sionistickým bombardovaním“, namiereným na „oficiálnu bezpečnostnú pozíciu patriacu Hašíd aš-Šabí“. Ďalší štyria bojovníci utrpeli zranenia, dodala skupina vo svojom vyhlásení.

PMF odsúdili „opakovanú agresiu“ namierenú proti svojim silám. Predstaviteľ skupiny predtým pre agentúru AFP uviedol, že útok zasiahol kontrolný bod pri vjazde do mesta al-Káim, na ktorom sa nachádzali aj príslušníci armády a polície. Z útoku najprv obvinil Spojené štáty.

PMF je koalícia prevažne šiitských ozbrojených skupín v Iraku, z ktorých mnohé majú úzke väzby na Irán. Vznikla v roku 2014, keď sa Irak snažil zastaviť postup teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Iracký parlament ich v roku 2016 formálne začlenil do štátnych bezpečnostných síl, ale mnohé frakcie si zachovali vlastné velenie a politické väzby. Niektoré z najvplyvnejších skupín – napríklad Katáib Hizballáh, Asáib Ahl al-Hakk (AAH) či organizácia Badr – majú úzke väzby na iránske Revolučné gardy. Irán ich dlhodobo podporuje finančne, výcvikom aj zbraňami.

Od začiatku vojny na Blízkom východe 28. februára boli základne patriace skupine Hašíd aš-Šabí zasiahnuté už niekoľkokrát, pričom útoky boli zamerané na ozbrojené skupiny podporované Teheránom.

Tieto skupiny sú zároveň združené v aliancii s názvom Islamský odpor v Iraku, ktorá sa hlási ku každodenným útokom dronmi a raketami na americké základne v Iraku a v širšom regióne.

16:55 Juhoafrická republika nemá v pláne prerušovať vzťahy s Iránom, uviedol dnes podľa agentúry Reuters generálny riaditeľ juhoafrického ministerstva zahraničia Zane Dangor. Oznámenie prichádza krátko po tom, ako nový americký veľvyslanec Leo Brent Bozell podľa denníka News24 varoval Juhoafrickú republiku, že ak bude naďalej spolupracovať s islamskou republikou, môže tým ohroziť dobré diplomatické vzťahy s Washingtonom.

„Nemáme žiadny dôvod prerušovať vzťahy s Iránom. Nie sme voči nemu nekritickí, ale nemôžeme sa nechať vtiahnuť do sféry vplyvu, do ktorej nás chcú zatiahnuť veľmoci, v tomto prípade vrátane Spojených štátov,“ povedal Dangor.

Vysoký predstaviteľ juhoafrickej diplomacie zároveň podľa Reuters poznamenal, že juhoafrická vláda kritizovala iránsky režim za jeho januárové zásahy proti demonštrantom a tiež za útoky na susedné krajiny v regióne v rámci odvety za izraelsko-americké údery na Irán, ktoré sa začali 28. februára a vyústili do regionálnej vojny.

Dangor odmietol aj niektoré ďalšie požiadavky americkej administratívy. Patrí medzi ne stiahnutie žaloby, ktorú JAR podala na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) proti Izraelu kvôli obvineniu z páchania genocídy v Pásme Gazy. Dangor tiež odmietol možnosť, že by JAR zrušila zákony na podporu postavenia černošského obyvateľstva alebo zavedenie utečeneckého programu pre bielych obyvateľov JAR.

16:35 Členské štáty Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) by mohli v prípade potreby uvoľniť ďalšie núdzové zásoby ropy nad rámec už schválených 400 miliónov barelov. Vo vyhlásení to dnes uviedol výkonný riaditeľ IEA Fatih Birol. Opatrenie je reakciou na fakt, že preprava ropy kľúčovým Hormuzským prielivom v dôsledku vojny na Blízkom východe klesla na minimum. Pri normálnej prevádzke úžinou prechádza asi pätina globálnych dodávok ropy a zemného plynu.

„Napriek tomuto obrovskému uvoľneniu máme stále k dispozícii veľké množstvo zásob. Keď bude súčasné uvoľnenie zásob dokončené, znížia sa núdzové zásoby v krajinách IEA len asi o 20 percent,“ povedal Birol k doteraz oznámenému rekordnému uvoľneniu zásob ropy a ropných produktov na trh.

16:10 Irán nepožiadal o prímerie, uviedol v pondelok tamojší minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Teherán chce podľa neho zabezpečiť, aby akékoľvek ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi bolo definitívne, citovala ho polooficiálna iránska tlačová agentúra SNN.

Arákčí tiež dodal, že strategicky významný Hormuzský prieliv je uzavretý len „pre nepriateľov a tých, ktorí podporujú ich agresiu“ voči Iránu.

Ministerstvo zahraničných vecí v Teheráne prostredníctvom svojho hovorcu dodalo, že krajiny, ktoré nie sú stranami vojny, mali možnosť prepraviť svoje lode cez prieliv s koordináciou a povolením iránskych ozbrojených síl.

Iránska agentúra Tasnim v pondelok zverejnila predbežné podmienky, za ktorých by Irán mohol otvoriť Hormuzský prieliv, napísala ruská agentúra TASS. Patria medzi ne garantované zrušenie sankcií, stiahnutie amerických vojenských základní, vrátenie zmrazených aktív a dedolarizácia, čiže rozvoj obchodu v inej ako v americkej mene.

Po vypuknutí vojny na Blízkom východe Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza 20 percent svetových dodávok ropy, prakticky uzavreli iránske Revolučné gardy.

15:15 Nakladanie ropy v prístave Fudžajra na východnom pobreží Spojených arabských emirátov (SAE) bolo dnes dopoludnia opäť pozastavené po tom, ako po útoku dronu vypukol požiar v ropnej priemyselnej zóne rovnomenného emirátu. Informovali o tom tlačové agentúry s odvolaním sa na tamojšie úrady. Podľa dvoch zdrojov Reuters bola nakládka po niekoľkých hodinách obnovená. Išlo už o druhé prerušenie prevádzky tohto kľúčového terminálu počas troch dní.

Na uhasení požiaru pracovali tímy civilnej obrany, uviedlo predtým tlačové oddelenie vlády emirátu s tým, že neboli hlásení žiadni zranení.

Spojené štáty a Izrael zaútočili koncom februára na Irán. Ten podniká protiútoky, pri ktorých napáda nielen americké vojenské zariadenia v blízkovýchodných krajinách, ale aj civilné ciele v oblasti Perzského zálivu vrátane ropnej infraštruktúry. Vojna ochromila dopravu ropy Hormuzským prielivom, ktorým bežne prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. To viedlo k prudkému rastu ich ceny.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí dnes podľa Reuters vyhlásil, že Hormuzský prieliv je uzavretý iba „nepriateľom a tým, ktorí podporujú ich agresiu“. Hovorca ministerstva tvrdí, že štáty, ktoré sa ne vojne nezúčastňujú, stále môžu svoje lode nechávať preplávať prielivom v koordinácii a so súhlasom iránskych ozbrojených síl.

Hovorca katarského ministerstva zahraničia dnes uviedol, že sa vedú rokovania s rôznymi stranami s cieľom zabezpečiť úplné otvorenie Hormuzského prielivu ako pre dodávky tovaru do Perzského zálivu, tak pre vývoz energetických produktov z oblasti.

Prístav Fudžajra, ktorý leží na severovýchode SAE v Ománskom zálive, sa za terajšej situácie stal jedným z kľúčových uzlov pre vývoz ropy, keďže tankery nemusia preplávať ohrozeným Hormuzským prielivom do Perzského zálivu. Prístav podľa Reuters denne expeduje zhruba jeden milión barelov ropy, čo zodpovedá približne jednému percentu svetového dopytu.

Dnešný výpadok vo Fudžajre znamenal už druhé závažné narušenie prevádzky v tomto kľúčovom prekladisku ropy za posledné tri dni. V nedeľu ráno bola prevádzka v prístave obnovená po tom, ako sa nakladanie ropy o deň skôr zastavilo tiež kvôli požiaru po útoku dronu.

15:05 V Izraeli od začiatku vojny zahynulo pri dopadoch iránskych rakiet 12 ľudí. V Iráne bolo podľa iránskeho Červeného polmesiaca doteraz zabitých najmenej 1300 ľudí, píše AP. V konflikte už zahynulo tiež najmenej 13 príslušníkov amerických ozbrojených síl.

15:00 Izraelské letectvo začalo ďalšiu vlnu rozsiahlych vzdušných úderov proti infraštruktúre iránskeho režimu v hlavnom meste Teheránu, v Šíráze na juhu a Tabríze na severozápade krajiny. Izraelská armáda neskôr oznámila, že v Teheráne zničila iránsky vesmírny komplex, ktorý podľa nej využíval tamojší režim na vývoj rôznych vojenských kozmických programov, vrátane „kapacít pre útoky proti satelitom“. To podľa Izraela predstavovalo hrozbu nielen pre jeho satelity, ale aj „vesmírne zariadenia ostatných krajín sveta“.

Pri dopade strely na auto na predmestí Abú Zabí, hlavného mesta Spojených arabských emirátov, dnes ráno zomrel palestínsky civilista, oznámili tamojšie úrady. Tlačový úrad emirátu Umm al-Kuvajn oznámil, že po dopade dronu vypukol požiar budovy, tento útok sa zaobišiel bez zranení.

14:55 Británia pracuje so spojencami na pláne otvorenia Hormuzského prielivu, uviedol premiér Keir Starmer. Dodal však, že snahy o jeho otvorenie nebudú misiou NATO. Reagoval tak na slová amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Severoatlantickú alianciu čaká „veľmi zlá budúcnosť“, ak sa spojenci USA nebudú podieľať na zabezpečení plavby v prielive. Napriek tomu Starmer zdôraznil, že jeho vzťahy s Trumpom zostávajú dobré. Podľa Starmera sa Británia nenechá zatiahnuť do vojny s Iránom. Podobne reagovalo i Nemecko či EÚ.

13:10 Európska únia oznámila, že poskytne regiónu Blízkeho východu humanitárnu pomoc vo výške 458 miliónov eur. Reaguje tak na americko-izraelskú vojnu s Iránom a izraelskú vojenskú kampaň v Libanone. Pomoc zamieri do Libanonu, Jordánska, Sýrie, Egypta a na palestínske územia.

12:55 Izraelské letectvo začalo ďalšiu vlnu rozsiahlych vzdušných úderov proti infraštruktúre iránskeho režimu v hlavnom meste Teheránu, v Šíráze na juhu a Tabríze na severozápade krajiny. Informujú o tom agentúry s odvolaním sa na oznámenie izraelských ozbrojených síl.

V centre Teheránu boli dnes dopoludnia počuť výbuchy a boli aktivované systémy protivzdušnej obrany, napísala AFP s odvolaním sa na svojho reportéra na mieste. Nebolo však bezprostredne jasné, čo bolo terčom útoku. Hlavným mestom otriasali silné výbuchy už v noci na dnes.

O novej vlne útokov v hlavnom meste informovali tiež iránske médiá. Podľa agentúry Fars boli po izraelsko-amerických útokoch počuť výbuchy na východe Teheránu, štátna televízia SNN informovala o explóziách na viacerých miestach metropoly.

Izraelská armáda dnes dopoludnia tiež oznámila, že zaznamenala novú salvu balistických striel odpálených z Iránu. V severnom Izraeli sa následne rozozneli sirény leteckého poplachu a v oblasti Jeruzalema bolo vyhlásené včasné varovanie.

Izraelská armáda dnes ráno uviedla, že v noci zničila na teheránskom medzinárodnom letisku Mehrábád lietadlo, ktoré používal iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, zabitý prvý deň útokov 28. februára. Stroj podľa nej slúžil vysokopostaveným vládnym a vojenským činiteľom k cestám po Iráne i do zahraničia a na spoluprácu so spriatelenými krajinami. Mehrábád je najrušnejším iránskym civilným letiskom, popri tom sú tam však umiestnené aj prostriedky iránskych vzdušných síl, poznamenal Reuters.