12. deň: Trump: Zničili sme už 28 iránskych lodí schopných klásť míny. Teherán hrozí útokmi na banky

13:15 Veľvyslanci členských štátov EÚ v stredu schválili nové sankcie proti Iránu. Týkajú sa 19 predstaviteľov tamojšieho režimu a subjektov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv, oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Tento krok podľa nej vysiela Teheránu odkaz, že svoju budúcnosť nemôže postaviť na represiách. „EÚ naďalej vyvodzuje zodpovednosť voči Iránu,“ uviedla Kallasová na sieti X. „Vzhľadom na pokračujúcu vojnu v Iráne bude EÚ chrániť svoje záujmy a stíhať osoby zodpovedné za domáce represie,“ dodala.

13:02 Talianska premiérka Giorgia Meloniová v stredu odsúdila raketový útok na iránsku dievčenskú základnú školu v začiatkoch vojny, ktorú pred viac než desiatimi dňami vyvolali americké a izraelské útoky na Irán. Meloniová tiež vyzvala na určenie osôb zodpovedných za úder, ktorý si podľa iránskych médií vyžiadal najmenej 165 obetí.

„V mene vlády vyjadrujem svoje dôrazné odsúdenie masakry dievčat v škole v Mínábe na juhu Iránu,“ povedala Meloniová v talianskom senáte. Rodinám „veľmi mladých“ obetí vyslovila solidaritu a vyhlásila, že chce, aby sa rýchlo zistilo, kto je za útok zodpovedný.

Nedávno zverejnené video podľa investigatívneho portálu Bellingcat zrejme protirečí tvrdeniam Trumpa o tom, že za útok je zodpovedný Irán. Výskumník Bellingcatu Trevor Ball video lokalizoval do oblasti v blízkosti školy a použitú muníciu identifikoval ako strelu s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktorej je známe, že ju zo strán zapojených do bojových operácií vlastnia iba Spojené štáty.

12:15 Vojnu na Blízkom východe je nutné zastaviť skôr, než pohltí celý región, vyhlásil v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Turecko sa podľa neho snaží nájsť diplomatické riešenie konfliktu. „Táto vojna musí byť zastavená skôr, kým sa nerozšíri a úplne nepohltí región plameňmi,“ uviedol Erdogan, podľa ktorého je Blízky východ opäť zahalený „pachom krvi a strelného prachu“.

„Ak diplomacia dostane šancu, je to úplné možné,“ dodal prezident Turecka. Iránsky minister zahraničných Abbás Arákčí však v utorok vylúčil rokovania so Spojenými štátmi. „Ak bude táto nezmyselná, bezprávna a neregulárna vojna pokračovať, dôjde k ďalším stratám na životoch a majetku a náklady pre globálnu ekonomiku sa ešte zvýšia,“ konštatoval Erdogan.

11:55 Nemecko kvôli dopadom vojny na Blízkom východe na ceny pohonných hmôt uvoľní časť svojich ropných rezerv. S odvolaním sa na informované zdroje to dnes uviedla agentúra DPA. Podľa agentúry Reuters chystá nemecká vláda aj ďalšie opatrenia. Čerpacím staniciam chce zakázať, aby zdražovali pohonné hmoty častejšie ako raz denne.

11:10 Šesťčlenný konzulárno-krízový tím SR, ktorý v uplynulých dňoch asistoval na letisku v ománskom Maskate pri organizácii a odbavení repatriačných letov so slovenskými občanmi, sa vrátil na Slovensko. Tím zložený zo zástupcov ministerstiev zahraničných vecí a obrany pomáhal zabezpečiť plynulý priebeh evakuácií v čase krízového náporu.

Členovia mimoriadneho konzulárno-krízového tímu prileteli do Maskatu v piatok (6. 3.). „Vyslaním špeciálneho tímu sme reagovali na vznik náročnej situácie na letisku v Maskate, kde došlo k obrovskému náporu, vplyvom čoho letisko z kapacitných dôvodov zastavilo prijímanie niektorých letov. Aj vďaka osobnej prítomnosti našich odborníkov sa nám podarilo práve z Ománu zrealizovať najviac repatriačných letov a z tohto bodu prepraviť do bezpečia najviac občanov,“ uviedol šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár (Smer). Zároveň zdôraznil, že prítomnosť tímu priamo na letisku významne prispela k profesionálnemu priebehu celého procesu z pohľadu ministerstva ako koordinátora evakuácie, tak samotných občanov.

Tím tvorili dvaja skúsení konzuli slovenskej diplomacie a štyria zamestnanci Ozbrojených síl SR vrátane psychológa a zdravotnej sestry. Na mieste pomáhali občanom SR pri vstupe a orientácii na letisku, registrácii, odbavení batožiny, prechodu cez bezpečnostnú a pasovú kontrolu, organizácii nástupu do lietadiel či pri komunikácii s miestnymi úradmi a leteckými spoločnosťami. „Osobitnú pozornosť venovali zraniteľným skupinám cestujúcich, najmä rodinám s deťmi, starším osobám alebo ľuďom so zdravotnými ťažkosťami. Komunikovali tiež s miestnymi orgánmi, zamestnancami letiska, bezpečnostnými zložkami a handligovými spoločnosťami,“ dodalo MZVEZ. (TASR)

10:59 Americká armáda zverejnila videozáznamy z útokov na iránske námorné plavidlá, ku ktorým malo dôjsť počas uplynulej noci 10. marca. Zábery publikovalo Centrálne velenie amerických síl na Blízkom východe (CENTCOM), ktoré tvrdí, že ide o zničenie viacerých iránskych lodí.

10:58 Sedem ľudí zahynulo a 18 ďalších utrpelo zranenia pri izraelských leteckých útokoch v stredu v Libanone, oznámilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Po izraelskom varovaní hlásia útok z južných predmestí Bejrútu. Ministerstvo tvrdí, že Izrael útočil v údolí Bikáa na východe Libanonu. Na základe správ štátnych médií bola cieľom náletov budova, v ktorej žila sýrska rodina. Libanonské média však informovali, že na východe a juhu krajiny prišlo o život až 17 ľudí.

10:00 Spoločné iránske vojenské velenie v stredu oznámilo, že banky a finančné inštitúcie na Blízkom východe budú cieľom útokov. Vyzvalo ľudí, aby sa nezdržiavali v okolí finančných domov v regióne. Podľa hovorcu tohto orgánu ide o reakciu na úder na iránsku banku zo strany Spojených štátov a Izraela.

„Týmto nelegitímnym a neobvyklým vojenským činom nám dal nepriateľ zelenú na zameranie ekonomických centier a bánk patriacim USA a sionistickému režimu (Izraelu) v regióne,“ uviedol hovorca. „Američania by od nás mali očakávať bolestivú a odvetnú akciu,“ dodal.

Hovorca zároveň varoval ľudí na Blízkom východe, aby sa nezdržiavali v blízkosti bánk v okruhu jedného kilometra.

Ohrozený je podľa AP najmä Dubaj, kde sídli množstvo medzinárodných finančných inštitúcií, ako aj Saudská Arábia a Bahrajn. (AP, Sky News, TASR)

9:38 V krajinách, ktoré zasiahol vojnový konflikt na Blízkom východe, zostávalo podľa cestovateľského systému dobrovoľných registrácií Drozd k dnešnému ránu 2093 Čechov. Je to o 439 ľudí menej ako v utorok. Najviac sa ich nachádza v Spojených arabských emirátoch. (čtk)

9:20 Štyroch zranených si v stredu vyžiadal pád dvoch dronov v blízkosti medzinárodného letiska v Dubaji v Spojených arabských emirátoch (SAE), oznámila podľa agentúry AP miestna vláda. Letová prevádzka napriek tomu pokračuje normálne.

Ľahké zranenia podľa dubajskej mediálnej kancelárie utrpeli dvaja ghanskí občania a jeden Bangladéšan. Jeden Ind má stredne ťažké zranenia.

Dubajské medzinárodné letisko, na ktorom sídli diaľková letecká spoločnosť Emirates, je z pohľadu medzinárodnej dopravy najvyťaženejším letiskom na svete. V posledných dňoch sa stalo opakovane terčom útokov počas pokračujúcej vojny na Blízkom východe.

SAE už predtým v stredu informovali o novom raketovom a dronovom útoku Iránu. Protivzdušná obrana podľa tamojšieho ministerstva obrany reagovala na nešpecifikovaný počet rakiet a dronov. Ministerstvo však neposkytlo žiadne podrobnosti o cieli alebo mieste útoku.

9:05 Iránske drony Šáhid dokážu protivníka vyčerpávať dlhodobo, lacno a vo veľkých počtoch. Obrana proti nim sa mení na zápas o náklady a tempo vydržať. Aký presne systém žiadajú Spojené štáty a krajiny Zálivu od Ukrajiny?

8:25 Niekoľko výbuchov v stredu, v 12 deň vojny v Iráne, otriaslo hlavným mestom Kataru, uviedli novinári agentúry AFP. Irán pokračoval v útokoch na krajiny v Perzskom zálive, pričom Saudská Arábia hlásila zachytenie vlny siedmich dronov smerujúcich k jej strategickému ropnému poľu. V Bahrajne sa rozozvučali sirény varujúce pre iránskym útokov. Podľa iránskych médií Iránske revolučné gardy vypálili najmenej dve strely na americkú vojenskú základňu v Kuvajte.

„Úroveň bezpečnostnej hrozby je vysoká,“ uviedlo katarské ministerstvo vnútra po explóziách v Dauhe. Obyvateľov zároveň vyzvalo, aby zostali doma, zdržiavali sa ďalej od okien a otvorených priestorov a aby nevychádzali von.

Iránske agentúry Fárs a Mehr tvrdia, že iránske Revolučné gardy dvoma strelami zasiahli základňu USA v Kuvajte. Tamojšie úrady útok dosiaľ nepotvrdili, no tamojšia polovojenská Národná garda uviedla, že zneškodnených bolo osem dronov smerujúcich na územie krajiny.

Saudská Arábia podľa vyhlásenia ministerstva obrany zneškodnila dva drony smerujúce k ropnému poľu Šajba na juhovýchode krajiny. Toto ropné pole leží neďaleko hraníc so Spojenými Arabskými emirátmi (SAE) a je kľúčové pre rozsiahlu produkciu ropy Saudskej Arábie. Zachytených a zničených bolo aj ďalších päť dronov. Okrem toho zneškodnila aj sedem balistických striel.

SAE informovali o novom raketovom a dronovom útoku Iránu. Protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany reagovala na nešpecifikovaný počet rakiet a dronov, pričom neposkytlo žiadne podrobnosti o cieli alebo mieste útoku.

Sirény sa v stredu ozývali aj Bahrajne, ktoré varovali obyvateľov pred nadchádzajúcim iránskym útokom, informuje denník The Guardian.

Na vypálenie rakiet z Iránu smerom na Izrael opakovane upozornila aj izraelská armáda. Tá zároveň pokračovala vo svojich útokoch na Libanon, kde pri údere v Bejrútu vypukol požiar v bytovom dome.

8:10 Izraelský úder na byt v centrálnom Bejrúte v noci na dnes podľa libanonských médií zabil štyroch ľudí. Libanonská vláda sa k počtu obetí zatiaľ nevyjadrila a izraelská armáda zatiaľ dôsledok útoku nekomentovala, píše server The Times of Israel (TOI).

Zábery zasiahnutej budovy kolujú na sociálnych sieťach. Podľa ToI je neobvyklé, že Izrael zasiahol objekt v centrálnej časti libanonského mesta namiesto južného predmestia, ktoré je baštou militantnej skupiny Hizballáh. Izraelská armáda dnes opakovane vyzvala civilistov na južnom predmestí Bejrútu na evakuáciu s tým, že bude v najbližších hodinách útočiť na ciele Hizballáhu.

Stanica Al-Džazíra píše, že obyvateľov Bejrútu dnes ráno prebudili explózie. Zásah budovy stanica označuje za viditeľný atentát podobný tým, ktoré izraelská armáda v Libanone vykonala v posledných dňoch.

Mnoho obyvateľov zasiahnutého domu podľa Al-Džazíru zrejme skončilo v nemocnici a zatiaľ nie je jasné, kto bol terčom úderu. Rovnako ako ToI tiež Al-Džazíra píše, že zasiahnutá oblasť nie je považovaná za baštu Hizballáhu.

Hizballáh 2. marca zaútočil na Izrael po tom, ako vyjadril solidaritu s režimom v Teheráne, ktorý od 28. februára čelí americkým a izraelským úderom. Libanonská vláda rozhodnutie Hizballáhu zaútočiť na Izrael odsúdila.

Izrael na ostreľovanie zo strany Hizballáhu odpovedal rozsiahlymi odvetnými vzdušnými údermi v rôznych častiach Libanonu. Izraelská armáda zároveň v južnom Libanone obsadila ďalšie územie.

8:05 Projektil neznámeho pôvodu zasiahol v stredu nákladnú loď v oblasti strategicky významného Hormuzského prielivu, ktorý susedí s Iránom. V dôsledku zásahu na lodi vypukol požiar, čo prinútilo posádku k evakuácii, uviedla Britská organizácia pre námorné obchodné operácie (UKMTO).

„Bolo hlásené, že nákladnú loď v Hormuzskom prielive zasiahol neznámy projektil, čo spôsobilo na palube požiar,“ uviedla UKMTO. Organizácia vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke ďalej píše, že k incidentu došlo 11 námorných míľ severne od Ománu, a že plavidlo požiadalo o pomoc. Podrobnosti o tom, pod akou vlajkou sa loď plavila, neboli bezprostredne známe.

Cez Hormuzský prieliv, spájajúci Perzský záliv s Arabským morom, prechádza približne pätina celosvetových dodávok ropy a zemného plynu. Od začiatku vojny medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, ktorá sa začala v sobotu 28. februára izraelsko-americkými útokmi na iránske územie, je doprava cez túto kľúčovú úžinu takmer úplne zastavená.

Hormuzský prieliv majú v súčasnosti pod kontrolou elitné iránske Revolučné gardy a iránske námorníctvo. Revolučné gardy už predtým upozornili, že zaútočia na akúkoľvek loď prechádzajúcu prielivom. Úžina je od začiatku vojny fakticky uzavretá a zdroje televízie CNN ju opísali ako „údolie smrti“ vzhľadom na riziká spojené s prechodom cez túto oblasť. CNN v stredu s odvolaním sa na dva nemenované zdroje uviedla, že Teherán túto kľúčovú trasu údajne zamínoval.

6:55 Dronový útok zasiahol americké diplomatické zariadenie v irackom Bagdade, informoval v noci na dnes denník The Washington Post s odvolaním sa na svoj zdroj a interné americké varovanie. Z úderu je podľa denníka podozrivá proiránska ozbrojená skupina. Washington sa zatiaľ k týmto informáciám nevyjadril. Nikto nebol zranený, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na interné informácie americkej diplomacie.

Dron zasiahol americké centrum diplomatickej podpory, čo je rozsiahle podporné logistické a operačné stredisko nachádzajúce sa blízko bagdadského letiska, uviedla s odvolaním sa na svoje zdroje stanica CNN, podľa ktorej by mohlo ísť o iránsky útok. Podľa jedného zo zdrojov televízie dron zasiahol miesto blízko strážnej veže.

Smerom ku komplexu bolo v utorok vypustených šesť dronov, z ktorých päť bolo zostrelených, jeden zasiahol americké zariadenie, píše The Washington Post, podľa ktorého zdroja však útok pravdepodobne vykonali bojovníci z koalície proiránskych ozbrojených skupín, ktorá sa nazýva Islamský odpor v Iraku.

Ide zrejme o odvetu za americko-izraelské útoky na Irán, ktoré začali 28. februára s deklarovaným cieľom zamedziť Teheránu získať jadrovú zbraň. Vzdušné útoky odvtedy pokračujú. Teherán a jeho spojenci v odvete začali dronmi a strelami útočiť na Izrael a americké vojenské objekty na Blízkom východe, pričom podľa médií zasahujú aj civilné ciele v okolitých arabských krajinách.

Za posledný týždeň zasiahli pravdepodobne iránske útoky viaceré americké ambasády a konzuláty v regióne, vrátane budovy veľvyslanectva v Kuvajte alebo konzulátu v Dubaji, poznamenal The Washington Post. Ministerstvo zahraničných vecí podľa neho nariadilo evakuáciu viacerých diplomatov z regiónu.

Od začiatku konfliktu zahynulo sedem amerických vojakov pri iránskych odvetných úderoch v Kuvajte a Saudskej Arábii. Pentagon v utorok pripustil, že zranených bolo 140 amerických vojakov. Izrael podľa agentúry Reuters informoval o 11 zabitých civilistoch pri iránskych útokoch.

Iránsky veľvyslanec pri OSN Amír Saíd Íravání v utorok povedal, že pri izraelsko-amerických úderoch v Iráne doteraz zahynulo viac ako 1300 civilistov. Izraelské útoky na Libanon od začiatku vojny zabili 570 ľudí, uviedlo v utorok podľa denníka L 'Orient-Le Jour (OLJ) libanonské ministerstvo zdravotníctva.

6:50 Náčelník iránskej polície Ahmad-Rezá Radan v reakcii na americké a izraelské výzvy povstať proti režimu varoval potenciálnych protestujúcich, že s nimi budú bezpečnostné zložky zaobchádzať rovnako ako s nepriateľmi.

6:26 Izraelský prezident Jicchak Herzog v utorok vyhlásil, že na ukončenie vojny s Iránom nie je potrebný časový harmonogram. Nutné je podľa neho iba dosiahnuť konečný výsledok. Hlava štátu sa tak vyjadrila pre nemecký denník Bild.

„Iránci sú tí, ktorí šíria chaos a teror v celom regióne a vo svete. Myslím si, že ak budeme všetko merať rýchlomerom, nikam sa nedostaneme. Musíme sa zhlboka nadýchnuť a dosiahnuť konečný výsledok,“ vyhlásil prezident.

Herzog povedal, že útoky USA a Izraela na Irán menia situáciu na celom Blízkom východe. Obhajoval zároveň útoky na iránske ropné zariadenia. Ide podľa neho o spôsob ako zbaviť iránsku „vojnovú mašinériu“ peňazí. Odstránenie iránskej hrozby by podľa jeho slov „umožnilo celému systému v regióne zrazu opäť dýchať a ďalej sa rozvíjať“.

6:15 Izrael podnikol ďalšie vzdušné údery na iránske hlavné mesto Teherán a zaútočil tiež na predmestí libanonského Bejrútu, napísala v noci na dnes stanica CNN s odvolaním sa na izraelskú armádu. Tá podľa agentúry AFP informovala tiež o tom, že detekovala strely mieriace z Iránu na Izrael. Iránske revolučné gardy uviedli, že podnikli vzdušné útoky na Izrael a americké základne v Bahrajne alebo irackom Kurdistane. Saudská Arábia oznámila, že zachytila balistické strely aj drony a Spojené arabské emiráty informovali o snahe zlikvidovať prilietajúce iránske strely a bezpilotné lietadlá.

„Šesť balistických striel vyslaných smerom k leteckej základni Princa Sultána bolo zachytených a zničených,“ uviedlo saudské ministerstvo obrany podľa AFP a dodalo, že obrana zachytila tiež ďalšiu balistickú strelu vyslanú na východ krajiny. Neskôr Saudská Arábia oznámila, že zachytila a zničila sedem dronov smerujúcich k strategickému ropnému poľu. Správy nespomínajú, kto strely alebo drony vyslal. V uplynulých dňoch boli z krajiny hlásené iránske útoky.

„Protivzdušná obrana Spojených arabských emirátov v súčasnosti reaguje na hrozby striel a dronov z Iránu,“ uviedlo v noci podľa rovnakej tlačovej agentúry ministerstvo obrany tejto krajiny s tým, že zvuky explózií znamenajú „zachytenie dronov a striel“.

Iránske revolučné gardy medzitým podľa AFP uviedli, že podnikli vzdušný útok na základňu amerického námorníctva v Bahrajne a na zariadenie v irackom Kurdistane. Hlásili tiež útok na Izrael. Podľa agentúry Reuters informovali aj o útoku na americkú vojenskú základňu v Katare alebo na americké ciele v Spojených arabských emirátoch. Najmenej dve strely podľa ich tvrdení zasiahli americkú základňu v Kuvajte. Podľa CNN revolučné gardy označili svoje útoky za najintenzívnejšie a najťažšie od začiatku vojny.

Izraelská armáda informovala o iránskych strelách mieriacich na Izrael a aktivácii izraelskej protivzdušnej obrany. Podľa serveru The Times of Israel (ToI) po poslednej iránskej salve striel neboli v Izraeli hlásené žiadne zranenia alebo priame zásahy.

Izrael medzitým podnikol ďalšie vzdušné útoky na Teherán a tiež na južné predmestie Bejrútu, kde podľa svojej armády útočil na infraštruktúru militantného hnutia Hizballáh, ktoré podporuje Irán, uviedla CNN. O izraelskom útoku na predmestí Bejrútu informovali tiež libanonské médiá, na záberoch bol podľa AFP vidieť dym stúpajúci zo zasiahnutých miest. Libanonské médiá neskôr podľa rovnakej agentúry uviedli, že izraelský útok zasiahol byt v centrálnej časti Bejrútu. Zatiaľ nie je jasné, či niekoho zabil.

Izrael medzitým podľa denníka Financial Times odmietol diplomatické návrhy Libanonu na zastavenie svojej stupňujúcej sa ofenzívy proti Hizballáhu, rokovať je ochotný počas bojov. Bejrút chce s Izraelom podľa denníka rokovať až po zastavení paľby.

6:10 Pri jednom z útokov na Irán bol v nedeľu poškodený ruský konzulát v meste Isfahán, oznámila v utorok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Útok na diplomatické zastúpenie Ruska Zacharovová označila za „zjavné porušenie“ medzinárodných dohovorov. Všetky strany konfliktu by podľa nej mali dodržiavať „nedotknuteľnosť diplomatických objektov“.

„Dňa 8. marca bol v iránskom meste Isfahán v dôsledku útoku na správu guvernéra rovnomennej provincie poškodený ruský konzulát. Boli rozbité okná v kancelárskej budove a obytných bytoch a niekoľko zamestnancov bolo odhodených tlakovou vlnou. Našťastie nedošlo k žiadnym obetiam ani vážnym zraneniam,“ uviedla Zacharovová podľa vyhlásenia na webovej stránke ruského rezortu diplomacie.

Šéf Kremľa Vladimir Putin ohľadom konfliktu na Blízkom východe v utorok hovoril s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Vyzval ho na zmiernenie napätia v regióne a vyriešenie konfliktu prostredníctvom politických prostriedkov.

6:05 Irán neusiluje o prímerie vo vojne proti Spojeným štátom a Izraelu, vyhlásil v utorok predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Agresori by podľa neho mali byť potrestaní.

„Určite neusilujeme o prímerie,“ napísal na X Kálíbáf, bývalý vysoký veliteľ Zboru islamských revolučných gárd a kľúčová postava iránskeho režimu po zabití najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. „Veríme, že agresor musí byť potrestaný a musí dostať lekciu, ktorá ho odradí od ďalších útokov na Irán,“ tvrdí.

Izrael podľa neho počas svojej „odpornej histórie“ neustále udržiaval začarovaný kruh „vojny, rokovaní, prímeria a opäť vojny“.

Zároveň varoval, že Irán bude na útoky mierené na svoju infraštruktúru reagovať odvetnými údermi. „Dnes sa riadime pravidlom oko za oko, bez kompromisov, bez výnimiek,“ povedal. „Ak začnú vojnu proti infraštruktúre, nepochybne aj my zaútočíme na infraštruktúru,“ deklaroval.

Kálíbáf to uviedol po nedeľných útokoch Izraela na iránske ropné zariadenia. Portál Axios medzičasom s odvolaním na svoje zdroje informoval, že USA požiadali Izrael o zastavenie týchto útokov. Jedným z dôvodov je obava USA pred odvetnými údermi Iránu na ropné zariadenia v Perzskom zálive.

6:00 Armáda Spojených štátov v utorok na sociálnej sieti X oznámila, že neďaleko Hormuzského prielivu zničila 16 iránskych mínonosiek.

„Americké sily 10. marca zlikvidovali viacero iránskych námorných plavidiel vrátane 16 mínonosiek v blízkosti Hormuzského prielivu,“ napísalo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) na sociálnej sieti X. K príspevku zverejnilo aj video.

Viaceré americké médiá krátko predtým informovali, že Irán v kľúčovej úžine pokladá míny. Podľa zdrojov stanice CNN nie je mínovanie zatiaľ rozsiahle a v posledných dňoch Irán do prielivu umiestnil len niekoľko desiatok mín. Jeden zo zdrojov však uviedol, že tento počet by mohol narásť až na niekoľko stoviek.

Americký prezident Donald Trump v reakcii uviedol, že v priebehu uplynulých pár hodín Washington „zasiahol a úplne zničil desať neaktívnych mínonosiek“.

„Ak Irán umiestnil nejaké míny v Hormuzskom prielive, a nemáme žiadne správy o tom, že tak urobil, chceme, aby ich OKAMŽITE odstránil! Ak tam z akéhokoľvek dôvodu umiestnil míny a nebudú ihneď odstránené, budú vojenské dôsledky pre Irán na úrovni, akú doteraz nezažili. Ak naopak odstránia to, čo tam mohlo byť umiestnené, bude to obrovský krok správnym smerom,“ vyhlásil Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Iránske Revolučné gardy už predtým varovali, že napadnú akúkoľvek loď prechádzajúcu prielivom. Úžina je od začiatku vojny fakticky uzavretá a zdroje CNN ju opísali ako „údolie smrti“ vzhľadom na riziká spojené s prechodom cez ňu.

Horzmuzský prieliv spája Perzský záliv s Arabským morom a je kľúčovou trasou, cez ktorú bežne prechádza približne pätina svetovej produkcie ropy, vysvetľuje CNN.