Von der Leyenová: Európa už cíti dosah vojny na Blízkom východe. Hrozí nedostatok ropy?
Európa už pociťuje dôsledky prebiehajúcej vojny na Blízkom východe v podobe zvýšených cien energií a zásahov v krajinách NATO, vyhlásila v pondelok podľa agentúry AFP predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Hovorkyňa EK Anna-Kaisa Itkonenová neskôr doplnila, že v Európe bezprostredne nehrozí nedostatok dodávok ropy.
Úlomky zneškodnenej iránskej rakety na tureckom území
Systémy protivzdušnej obrany NATO vo východnej oblasti Stredozemného mora zostrelili balistickú raketu vypálenú z Iránu.
Vojnový konflikt vyvolali 28. februára pokračujúce americké a izraelské útoky na Irán, ktorý reaguje odvetnými údermi na Izrael a ďalšie krajiny v regióne. Teherán tvrdí, že neútočí na samotné štáty, ale na americké základne a záujmy.
V pondelok pre vojnu vzrástli ceny ropy na viac než 100 dolárov za barel – prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Rast o 30 percent zaznamenali aj ceny plynu v Európe, zostali však hlboko pod vrcholmi dosiahnutými po napadnutí Ukrajiny.
„Sme svedkami regionálneho konfliktu s neočakávanými dôsledkami. A tie sú už dnes realitou,“ povedala na každoročnom zasadnutí veľvyslancov EÚ pred rokovaním s lídrami z Blízkeho východu prostredníctvom videokonferencie.
„Naši občania sa ocitli v krížovej paľbe. Naši partneri sú napádaní,“ uviedla ďalej šéfka EK, pričom pripomenula zásah iránskeho dronu na britskej základni na Cypre či narušenie obchodu.
Ropa nad 100 dolárov, motoristi si priplatia
Ceny ropy sa v pondelok ráno vyšplhali nad sto dolárov za barel.
Za iránsky režim, ktorý okrem iného tvrdo potlačil nedávne protivládne protesty, by sa podľa von der Leyenovej nemali roniť slzy. „Ľudia v Iráne si zaslúžia slobodu, dôstojnosť a právo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti – aj keď vieme, že to bude počas vojny a po nej spojené s nebezpečenstvom a nestabilitou,“ uviedla.
Iránsky režim má dnes jediný cieľ - prežiť. Na rozdiel od iných nemá čo stratiť, hovorí analytik Kraus
Poznamenala tiež, že dlhodobý vplyv vojny na Blízkom východe podnietil existenciálne otázky o budúcnosti medzinárodného systému založeného na pravidlách a o mieste EÚ vo svete. „Myšlienka, že sa môžeme jednoducho stiahnuť a odstúpiť z tohto chaotického sveta, je jednoducho mylná,“ zdôraznila.
Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová podľa agentúry AFP podotkla, že v Európe nehrozí bezprostredný nedostatok dodávok ropy. Pripomenula, že podľa pravidiel EÚ musia mať všetky členské štáty núdzové zásoby na aspoň 90 dní.
Von der Leyenová a Costa odsúdili útoky na krajiny Blízkeho východu
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej António Costa v pondelok taktiež odsúdili iránske útoky na krajiny Blízkeho východu a poďakovali tamojším štátom za pomoc pri repatriácii občanov krajín EÚ. Uviedli to v spoločnom vyhlásení po rokovaní s predstaviteľmi blízkovýchodných štátov o vojne v regióne.
Obaja predstavitelia Európskej únie vyjadrili znepokojenie nad dopadom situácie na Libanon a najmä na jeho civilné obyvateľstvo. Von der Leyenová v súvislosti so situáciou v Libanone uvoľnila humanitárne zásoby EÚ, ktoré by mali pomôcť 130-tisíc ľuďom. Humanitárna pomoc by mala do krajiny doraziť v utorok. Vo vyhlásení zároveň spoločne s Costou vyzvala na rešpektovanie suverenity a územnej celistvosti Libanonu.
Na Libanon útočí najmä Izrael, ktorý tam mieri na ciele militantného hnutia Hizballáh, podporovaného Teheránom. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva Izrael za posledný týždeň v Libanone zabil 394 ľudí, vrátane 83 detí a 42 žien, a vyhnal z domovov viac ako 517-tisíc osôb.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.