Chce Trump zmeniť režim v Iráne? Nerobte to, radí mu analytik. USA torpédovali iránsku fregatu
Od druhej svetovej vojny USA neurobili nič podobné. Minister obrany Pete Hegseth oznámil, že americká ponorka v Indickom oceáne torpédovala iránsku vojenskú loď. O približne 32 námorníkov sa postarali záchranári zo Srí Lanky. Incident sa odohral 81 kilometrov od pobrežia tejto krajiny v jej námornej ekonomickej zóne. Okolo 100 Iráncov je nezvestných.
Američanmi zničená iránska fregata Iris Dena na snímek z roku 2024
„Útok z ponorky predstavuje eskaláciu nepriateľských akcií a je prvou akciou USA proti iránskej armáde, ku ktorej od začiatku vojny došlo mimo Blízkeho východu,“ komentoval situáciu denník Guardian.
Video
Zbombardovaný Teherán, ľudia sa modlia v uliciach
Dôsledky izraelských útokov na Teherán, ľudia sa modlia v uliciach.
Zdroj:
Reuters
Nie je jasné, či a nakoľko iránske plavidlo predstavovalo ohrozenie pre americké sily. Podľa denníka Guardian bola zničená bojová loď Iris Dena najnovšou fregatou v iránskej námornej flotile Teheránu a bola vybavená raketami zem – vzduch, protilodnými raketami, delami, guľometmi a odpaľovačmi torpéd. Pravdepodobne sa plavila pri Srí Lanke, keď sa vracala z medzinárodnej akcie, ktorú minulý týždeň usporiadalo indické námorníctvo.
Aký prístup teraz zvolí Donald Trump k Iránu? Amerika a Izrael začali 28. februára bombardovať ciele v krajine a zabili aj najvyššieho vodcu režimu ajatolláha Alího Chameneího. Irán reagoval sériou útokov najmä na vojenské zariadenia USA v krajinách Perzského zálivu, ale aj na energetickú infraštruktúru v Katare a Saudskej Arábii.
Iránska odveta
Vojna tak mala okamžitý vplyv na svetové hospodárstvo. Turistov z regiónu musia odvážať repatriačné lety a Hormuzský prieliv, globálna ekonomická tepna, cez ktorú smerujú energie a tovar, je prakticky uzavretý.
„Irán v zásade robí presne to, čo som od neho očakával, a je to aj to, čo avizoval, že sa stane, keď bude čeliť útoku. Proti základniam USA a našich spojencov a partnerov a proti ďalším vojenským kapacitám v regióne nasmeroval Teherán rakety a drony. Sme svedkami útokov na energetickú infraštruktúru. Radikálne hnutie Hizballáh začalo odpaľovať rakety proti Izraelu a ten už zasiahol v Libanone. Teherán tak využíva svojich spojencov na Blízkom východe a opäť robí to, čo režim avizoval. Na doterajšej reakcii Iránu teda nevidím veľa prekvapivého. Myslím si však, že Teherán je pravdepodobne sklamaný z toho, koľko jeho dronov a rakiet zatiaľ dokáže zachytiť obrana,“ reagoval pre Pravdu americký vojenský analytik Jonathan Schroden z neziskovej organizácie CNA.
Rozhodnutie o vojne
Expert má mimoriadne skúsenosti z oblasti Blízkeho východu. Schroden bol trinásťkrát nasadený v Afganistane a dvakrát v Iraku. Pôsobil tiež ako poradca na Ústrednom velení USA (CENTCOM), ktoré riadi operácie proti Iránu, a na veliteľstve špeciálnych síl námornej pechoty.
Podľa denníka New York Times rozhodnutie zasiahnuť režim v Teheráne podporili prakticky všetci najbližší poradcovia prezidenta a Trumpa presvedčil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Noviny s odvolaním sa na svoje zdroje napísali, že dokonca aj viceprezident JD Vance, ktorý sa dlhodobo skepticky staval k vojenským intervenciám na Blízkom východe, argumentoval, že ak Spojené štáty chcú zaútočiť na Irán, mali by to urobiť vo veľkom a rýchlo. Zároveň po úspešnej operácii USA, ktorá v januári zvrhla venezuelského lídra Nicolása Madura, narástlo Trumpovo sebavedomie týkajúce sa použitia vojenskej sily.
Minimálne na verejnosti to však zatiaľ nevyzerá tak, že by sa zásah proti Iránu riadil nejakým jasným strategickým plánom. Za niekoľko dní už svet počul viaceré vysvetlenia, prečo sa vojna začala – od zničenia iránskeho jadrového programu, ktorý však vraj už vymazali vlaňajšie útoky v júni, až po zmenu režimu. Neexistujú ani dôkazy o tom, že by USA čelili priamemu a bezprostrednému ohrozeniu zo strany Iránu. Presvedčivo nevyznieva ani argumentácia amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia. Ten vyhlásil, že Spojené štáty museli zasiahnuť, lebo Teherán pripravoval útok na Izrael. A keby sa to stalo, aj tak by sa Amerika dostala do vojny s Iránom.
Za tieto slová si už Rubio vyslúžil kritiku aj od časti Trumpovho radikálneho hnutia MAGA. Schroden si však myslí, že hoci Netanjahu na prezidenta tlačil, aby sa vojna začala, súčasné vlády v Izraeli a USA sa na Irán pozerajú veľmi podobne.
„Pokiaľ viem, ich ciele sa zhodujú. Svedčia o tom vyhlásenia lídrov oboch krajín. Dokazuje to aj fakt, že USA a Izrael sú neoddeliteľnou súčasťou iránskej operácie,“ povedal Schroden.
Konkrétne ciele?
Vojenskému analytikovi onedlho vyjde kniha s názvom US Counterterrorism Operations in Afghanistan (Americké protiteroristické operácie v Afganistane). Schroden v nej opisuje, čo sa Spojeným štátom a ich spojencom za dve desaťročia vojny podarilo a čo nie a aké z toho plynie poučenie. Vojna v Afganistane sa začala v roku 2001 po útokoch teroristov z Al-Kajdá na USA. V krajine sa rýchlo podarilo odstrániť vládu Talibanu, no ten sa v roku 2021 po stiahnutí západných vojakov vrátil k moci. Akú radu by vzhľadom na vývoj v Afganistane dal Schroden prezidentovi Trumpovi v súvislosti s Iránom?
„Ak má táto vojenská kampaň takpovediac represívny charakter a jej cieľom je obmedziť iránske vojenské kapacity, odporúčal by som, aby to bolo definované veľmi konkrétne. Keď povieme, že chceme zničiť iránske námorníctvo, mali by sme si určiť, čo to znamená. Chceme potopiť každú loď? Alebo len plavidlá určitej triedy? Rovnako, keď tvrdíme, že Irán nemôže mať jadrový program, definujme si, čo tým myslíme. Čím konkrétnejšie tieto ciele ohraničíme, tým menej priestoru zostane na prípadné postupné, nekontrolované rozširovanie operácie,“ vysvetlil Schroden.
Expert pripomína, že takýto prístup umožňuje jednoduchšie hodnotenie misie. „Ak splníme to, čo sme si naplánovali, môžeme si ľahšie povedať, čo sa dá urobiť ďalej. To by bola moja hlavná rada – veľmi konkrétne si definovať, o čo sa snažíme, aby sme sa neocitli v situácii, keď sa to vymkne spod kontroly,“ tvrdí Schroden.
Čo však v prípade, že USA a Izrael naozaj budú trvať na tom, že v Iráne sa musí zmeniť režim? „Myslím si, že v tom prípade by moja rada prezidentovi Trumpovi bola, aby to nerobil. Sympatizujem s iránskym ľudom a chápem, čomu čelí. Keby som mohol mávnuť čarovným prútikom a vedel by som v krajine vytvoriť vládu, ktorá by rešpektovala túžby občanov, určite by som to urobil. Nemyslím si však, že je to niečo, čo USA dokážu z diaľky ovplyvniť. Nerád by som videl, aby v Iráne vypuklo niečo ako občianska vojna, pretože jej následky by boli hrozné pre miestnych ľudí, ale aj pre všetky okolité krajiny,“ zdôraznil Schroden.
Trump sa vyhráža Španielsku
Španielsky premiér Pedro Sánchez odmietol hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdí, že môže prerušiť obchodné vzťahy s Madridom a uvaliť naň sankcie. Šéf Bieleho domu sa hnevá na Španielsko, ktoré USA neumožnilo využiť základne na útok proti Iránu, ktorý sa začal v sobotu. „Nezaujmeme postoj, ktorý je v rozpore s našimi hodnotami a zásadami, len zo strachu z odvetných opatrení. Hovoríme nie vojne,“ vyhlásil socialista Sánchez. Útok na Irán je podľa neho súčasťou rozpadu medzinárodného práva.Podľa španielskeho ministerstva hospodárstva dosiahol priamy obchod medzi Washingtonom a Madridom v minulom roku úroveň 30 miliárd eur, pričom export Španielska do USA predstavoval niečo vyše štyroch percent celkového svetového vývozu krajiny.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.