Ako vyzerá riadenie vojny s Iránom a kedy musia generáli volať Trumpovi? Vysvetľuje vojenský analytik
„Považujem za mimoriadne nepravdepodobné, že by USA vyslali do Iránu nejaké väčšie pozemné sily. Logisticky by to bolo nesmierne náročné. Ak sa pozriete na mapu Iránu, tá krajina vyzerá ako pevnosť,“ povedal pre Pravdu vojenský analytik Jonathan Schroden z neziskovej organizácie CNA, ktorý bol trinásťkrát nasadený v Afganistane a dvakrát v Iraku a pôsobil ako poradca na Ústrednom velení USA (CENTCOM) a na veliteľstve špeciálnych síl námornej pechoty.
Stíhačka F/A-18E Super Hornet pristáva na lietadlovej lodi USS Abraham Lincoln v rámci operácie Epická zúrivosť namierenej proti Iránu.
Americká vojenská operácia proti Iránu, ktorá sa začala 28. februára, dostala názov Epic Fury (Epická zúrivosť). Pre pomenovanie takýchto misií existujú určité pravidlá. Epická zúrivosť však skôr evokuje film so Stevenom Seagalom než vojenskú operáciu. Čo si o tom názve myslíte?
Väčšina ľudí netuší, ako ministerstvo obrany pomenúva svoje operácie. Existujú isté pravidlá, ktoré jednotlivým hlavným veliteľstvám ozbrojených síl priraďujú špecifické kombinácie písmen. Niektorí ľudia si napríklad všimli, že operácia Epic Fury má rovnakú skratku – OEF – ako operácia Enduring Freedom (Trvalá sloboda), čo bola ďalšia blízkovýchodná misia USA. Je to preto, že písmená E a F sú pridelené Ústrednému veleniu USA (CENTCOM), ktoré dohliada na vojenské operácie v oblasti. Konkrétne slová sa však vyberajú tak, aby mali špecifický význam alebo vyjadrovali určité myšlienky. V tomto prípade bolo jasným cieľom poukázať na hnev, ktorý vláda prezidenta Donalda Trumpa pociťuje voči iránskemu režimu a na to, že odmieta pristúpiť na jej požiadavky.
Video
Na Irán útočili aj 'neviditeľné' bombardéry B-2
Zdroj:
Reuters/Centcom
Môžete stručne vysvetliť, ako vyzerá bežné riadenie takejto operácie? Čo sa práve teraz deje v CENTCOM-e?
Toto veliteľstvo sídli v Tampe na Floride. CENTCOM má aj malú základňu priamo na Blízkom východe. Predpokladám však, že vzhľadom na to, že tá je v dosahu iránskych rakiet, hlavnú časť vojny odtiaľ ozbrojené sily neriadia. Pravdepodobne sa to robí z Floridy. V tejto chvíli by ste tam našli množstvo ľudí v operačnej sále (tzv. watch floor), ktorí nepretržite sledujú všetky druhy komunikácie a informačných tokov. Môžu to byť snímky z prieskumných lietadiel, spravodajské kanály alebo satelitné prenosy. Všetky tieto dáta sa spájajú a vyhodnocujú, aby vytvorili čo najkomplexnejší obraz o dianí v reálnom čase, aký len armáda dokáže vyprodukovať. Ako si viete predstaviť, sú tam generáli alebo admiráli, ktorí zodpovedajú za monitorovanie situácie a radia ľuďom nad nimi, ako vojna prebieha, čo konkrétne vidíme, čo by sme mali urobiť ďalej a podobne. Takto to funguje z minúty na minútu, z hodiny na hodinu a každý deň.
Kedy volajú prezidentovi?
Zvyčajne sú na to pri takej veľkej operácii vypracované kritériá, ktoré o tom rozhodujú. Minimálne v prvých dňoch sa stanoví, pri akom type udalosti môže rozhodnúť veliteľ CENTCOM-u, čo musí ísť k ministrovi obrany a čo až k prezidentovi. Existujú totiž situácie, ktoré z právneho hľadiska musí vyriešiť šéf Pentagonu alebo dokonca vládca Oválnej pracovne a ktoré sa nedajú delegovať na nižšie stupne velenia.
Mohli by ste uviesť príklad? Boli sme vo vojne s Iránom už verejne svedkami niečoho, na čo bol potrebný súhlas minimálne ministra obrany?
Neviem, či môžem povedať niečo konkrétne, ale vo všeobecnosti si predstavte, že sa uvažuje o útoku na určitý cieľ. Vždy, keď sa to deje, existuje možnosť vedľajších škôd (tzv. collateral damage). Zákony fungujú tak, že musíte posúdiť vojenskú hodnotu cieľa práve v pomere k vedľajším škodám, ktoré by mohli vzniknúť pri útoku. A čím by mohli byť väčšie, tým vyššie sa v reťazci velenia posúva rozhodovacia právomoc. Lebo čím horší scenár s vyšším počtom obetí, tým výraznejší vplyv by to mohlo mať na politiku a reakciu verejnosti.
USA a Izrael zasiahli iránsku jadrovú a vojenskú infraštruktúru a zameriavajú sa na iránske politické a vojenské vedenie vrátane najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorého zabili. Chcel som sa vás opýtať, ako hodnotíte doterajší priebeh operácie a kde vidíte vzhľadom na stanovené ciele kľúčové problémy. Faktom však je, že si nie som celkom istý, aké sú pri tejto operácii skutočne stanovené ciele. Rozumiete im? A ak áno, čo sa doteraz dosiahlo?
Je to výborná otázka, ktorú si teraz kladie mnoho ľudí vrátane členov amerického Kongresu. Z môjho pohľadu sa na základe vyhlásení rôznych lídrov dá povedať, že jediným konzistentne komunikovaným cieľom operácie je, že Irán nikdy nesmie mať k dispozícii jadrovú zbraň. Hovoria to všetci, takže to vnímam ako potvrdený strategický cieľ. Okrem toho sa objavujú ďalšie veci, o ktoré sa možno pokúšame. Minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii v pondelok povedal, že USA a Izrael sa usilujú zlikvidovať iránske raketové kapacity, námorné sily režimu a niekoľko ďalších častí iránskeho vojensko-priemyselného komplexu. No keď Trump oznámil začiatok vojny, hovoril skôr o zmene režimu v krajine a vyzval iránsky ľud na povstanie a nastolenie inej vlády než je islamská teokracia.
Strategický plán operácie teda nie je jasný, však?
Máte pravdu. A je zložité hodnotiť úspechy operácie, keď nie sú celkom jasné jej ciele. Ale môžem aspoň zhrnúť, čo sa podarilo. Vedenie režimu v podstate skončilo. Mŕtvy je nielen najvyšší vodca, ale aj šéf revolučných gárd (IRGC) a podľa rôznych zdrojov aj desiatky ďalších kľúčových lídrov. Je to obrovská strata. No po útokoch vlani v júni sa objavili správy, že Chameneí nariadil vypracovať plány nástupníctva až do štyroch úrovní vedenia. Neviem, či sa to skutočne stalo, ale reakcia Iránu naznačuje, že hoci sú jeho vojensko-politické kapacity oslabené, štruktúra velenia funguje, a preto pokračujú útoky dronmi a raketami. Protivzdušnú obranu režimu sa však podarilo zdecimovať, a preto si na nebi môžeme robiť to, čo potrebujeme. Ničíme raketovú infraštruktúru Iránu a potápame jeho lode. Nie je však jasné, ako to vyzerá s jadrovými zariadeniami. O útokoch na tieto ciele sa až tak veľa nehovorí.
Hegseth povedal, že z Iránu nebude ďalší Irak a že z Epickej zúrivosti nebude nekonečná vojna. Ak sa pozriete na americké sily aktuálne nasadené v regióne, aká je vaša prognóza? Dá sa odhadnúť, ako dlho by táto vojna mohla trvať?
Prezident ešte cez víkend spomínal, že to bude mesiac až päť týždňov, ale Hegseth sa pri tejto otázke nahneval. Armáda má zvyčajne zoznam cieľov a bude ich likvidovať. Odhadujem to na dva týždne intenzívnych útokov. Potom si však už každý deň budú ozbrojené sily klásť otázku, čo má ešte nejakú strategickú hodnotu. Je však veľmi zložité niečo predpovedať. Ako sa hovorí, keď raz vypustíte psov vojny, situácia sa vám rýchlo môže vymknúť spod kontroly. Zo všetkých vojen, v ktorých boli USA za posledných 20 rokov, má práve táto najväčší potenciál vyvinúť sa nepredvídateľným spôsobom. Aký je teda môj odhad? Bombardovanie bude pokračovať ešte týždeň, možno dva. Ale asi menej než mesiac, lebo USA aj Izraelu začne dochádzať munícia, rakety do systémov protivzdušnej obrany alebo strategické ciele.
Predpokladám, že Iránci čoskoro oznámia nové vedenie. Možno sa ho Spojené štáty a Izrael pokúsia zlikvidovať. Som však skeptický, že by iránsky ľud bol natoľko organizovaný, aby dokázal úspešne povstať proti revolučným gardám, ktoré ho desaťročia potláčajú. A ešte skeptickejšie vnímam scenár, že by IRGC len tak zložili zbrane a privítali nejakú revolúciu. Odhadujem, že konflikt sa bude ešte nejaký čas naťahovať, ľudovú revolúciu neuvidíme, ale k moci sa dostane nový režim, ktorý bude pravdepodobne rovnako tvrdý alebo ešte tvrdší ako ten minulý. A potom budú musieť všetci analyzovať, čo sa vlastne stalo.
Predpokladáte, že Amerika by mohla v Iráne začať aj pozemnú operáciu?
Považujem za mimoriadne nepravdepodobné, že by USA vyslali do Iránu nejaké väčšie pozemné sily. Logisticky by to bolo nesmierne náročné. Ak sa pozriete na mapu Iránu, tá krajina vyzerá ako pevnosť. Prírodné prekážky bránia ľahkému prístupu z mora, a keď sa aj dostanete do vnútrozemia, je tam množstvo bažinatých oblastí, v ktorých sa operuje veľmi ťažko. Spustiť tam pozemnú inváziu je nesmierne náročné, čo zistil aj Irak počas iránsko-irackej vojny. A jednoducho nevidím v USA politickú vôľu na takúto operáciu. Prieskumy ukazujú, že táto vojna je už teraz medzi Američanmi dosť nepopulárna. Ak by začali pribúdať mŕtvi vojaci, bolo by to ešte horšie. Nasadenie pozemných síl, počas ktorého by boli naše jednotky v najväčšom ohrození, preto naozaj nemá politickú podporu.
Mohol by sa Irán stať Trumpovým Irakom alebo Afganistanom, čiže vojna bude trvať roky, hoci Hegseth tvrdí opak?
Ak hodnotím to, čo politici hovoria, a to, čo sa deje z vojenského hľadiska, súčasnú kampaň by som nazval trestnou výpravou. Správanie Iránu sa americkej vláde nepáči. Buduje kapacity, ktoré Washington nechce vidieť. Preto ich USA zničia, ale potom odídu a budú sledovať, ako sa to vyvinie. Zatiaľ by som to zhodnotil takto. Existuje len jediný scenár, ktorý by mohol znamenať, že sa Spojené štáty zapletú do iránskych záležitostí tak hlboko ako v Iraku alebo Afganistane. Bola by to situácia, keby sa v krajine začalo ľudové povstanie, ktoré by Washington vyhodnotil tak, že má šancu na úspech. Potom by sa USA museli rozhodnúť, či ho podporia, alebo sa budú pozerať, ako režim revolúciu rozdrví. Ale ako som už povedal, som skeptický, že by Iránci naozaj dokázali vo veľkom povstať, pretože revolučné gardy sú stále príliš silné.
Súvisiace články
Svet | pred 7 mesiacmi | 35
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.