Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Veľká Amerika sa prispôsobila malému Izraelu? Rubiovo vysvetlenie ťaženia v Iráne zdvihlo tlak v hnutí MAGA
Spojené štáty k útoku na Irán prinútil zámer Izraela zaútočiť na Teherán, čo by vyvolalo iránske odvetné údery proti americkým cieľom, vyhlásil americký minister zahraničia Marco Rubio. Spojeným štátom tak podľa neho v súvislosti s plánom Izraela hrozila bezprostredná hrozba zo strany Iránu. Rubio to povedal v pondelok novinárom pred brífingom s lídrami Kongresu, na ktorom ich informoval o úderoch na Irán, ktoré USA a Izrael začali v sobotu.
„Vedeli sme, že Izrael podnikne (vojenskú) akciu. Vedeli sme, že by to vyvolalo útok proti americkým silám, a vedeli sme, že ak by sme proti nim (proti Iráncom) nezasiahli preventívne ešte predtým, ako tieto útoky začnú, utrpeli by sme vyššie straty,“ povedal Rubio.
Washington sa podriadil
Bolo to prvýkrát, čo predstaviteľ administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa otvorene povedal, že Izrael je hnacou silou vojny proti Iránu, a to v čase, keď sa Izrael medzi Američanmi teší historicky najmenšej podpore, poznamenal web Axios. Rubiove výroky boli podľa Axiosu široko interpretované tak, že Washington sa podriadil oveľa menšiemu národu, ktorý ozbrojuje, financuje a chráni.
Rubiovo vyjadrenie tiež rozohnilo elity v Trumpovom hnutí MAGA (Urobme Ameriku opäť skvelou), ktorí už predtým na sociálnych sieťach kritizovali prezidentovo rozhodnutie ísť do vojny. „Takže nám natvrdo hovorí, že sme vo vojne s Iránom, pretože nás k tomu donútil Izrael. To je v podstate tá najhoršia vec, čo mohol povedať,“ napísal na sieti X komentátor konzervatívneho webu The Daily Wire Matt Walsh o Rubiových výrokoch.
Potom prišli s ďalšou verziou
Americkí predstavitelia podľa Axiosu neskôr povedali, že Trump nariadil údery bez ohľadu na Izrael, pretože si myslel, že Irán vyjednával o svojom jadrovom programe bez skutočnej vôle dosiahnuť dohodu.
Teherán odsúdil americko-izraelské útoky ako nevyprovokovanú agresiu v čase, keď s Washingtonom viedol nepriame rokovania sprostredkované Ománom, posledné z ktorých sa konali vo štvrtok. Ománsky minister zahraničia Badr Busaídí v piatok, deň pred sobotnými americko-izraelskými útokmi, povedal, že Irán súhlasil s tým, že nikdy nebude mať jadrový materiál, ktorý by mohol použiť na výrobu jadrovej zbrane.
Video
Flightradar24: Prázdne nebo nad Blízkym východom
Zdroj:
Reuters
Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok povedal stanici Fox News, že cieľom USA bolo zabezpečiť, že Irán nebude mať jadrovú zbraň. „Prezident (Donald Trump) chce dať Iráncom aj svetu jasne najavo, že nebude mať pokoj, kým nedosiahne tento zásadný cieľ – zabezpečiť, aby Irán nemohol mať jadrovú zbraň,“ povedal viceprezident. Vance sa v minulosti vyjadroval proti otváraniu vojen, vrátane možnej vojny s Iránom.
Šéf Pentagonu Pete Hegseth v pondelok na tlačovej konferencii povedal, že cieľom amerických útokov je zničiť iránske rakety, námorníctvo a bezpečnostnú infraštruktúru. Odôvodnenie členov Trumpovej administratívy pre údery na Irán je premenlivé, poznamenala agentúra AP.
Lídrami Kongresu spoločne so šéfom diplomacie Rubiom za zatvorenými dverami informovali Hegseth, šéf Ústrednej spravodajskej služby (CIA) John Ratcliffe a predseda zboru náčelníkov štábov Dan Caine. Predstavitelia Trumpovej administratívy sa dnes vrátia na Kapitol, aby informovali celý Senát aj Snemovňu reprezentantov.
Široká škála dôvodov
Demokratickí zákonodarcovia namietajú, že ústava dáva výhradné právo vyhlásiť vojnu Kongresu, nie prezidentovi. Spochybňujú tvrdenia Trumpa a jeho administratívy, že Spojené štáty čelili bezprostrednej hrozbe zo strany Iránu.
Video
Americká ambasáda v Rijáde, zasiahli ju drony
Animácia amerického veľvyslanectva v Rijáde.
Zdroj:
Reuters
Demokratický senátor za štát Virgínia Mark Warner uviedol, že počas jedného týždňa Trumpova administratíva ponúkla širokú škálu dôvodov pre útok na Irán: najprv zničenie jeho jadrového programu, potom ukončenie vývoja balistických rakiet, zmenu režimu a teraz potopenie jeho námornej flotily.
Tento týždeň sa čaká hlasovanie o rezolúciách týkajúcich sa vojnových právomocí, ktoré by mohli Trumpovi zabrániť pokračovať v útokoch na Irán bez vyhlásenia vojny Kongresom. Ústava Spojených štátov zveruje právomoc vysielať amerických vojakov do vojny Kongresu, nie prezidentovi, s výnimkou obmedzených úderov z dôvodov národnej bezpečnosti. Trumpovi republikáni však majú tesnú väčšinu ako v Snemovni, tak v Senáte.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.