Expert: Stratégia Iránu? Zabiť viac Američanov a eskalovať vojnu
„V tejto chvíli sa režim zameriava na prežitie. Možno v Iráne nebudú vládnuť tí istí ľudia ako teraz. Ale na tom nezáleží, pokiaľ režim prežije. Bude to jeho víťazstvo,“ reagoval pre Pravdu na situáciu v Iráne James Dorsey, odborník na Blízky východ z Národnej univerzity v Singapure.
Izrael zaútočil aj na Libanon, na pozície miestneho radikálneho hnutia Hizballáh.
Rozpadá sa iránsky režim po tom, čo izraelsko-americký útok zabil ajatolláha Alího Chameneího a ďalších politických a vojenských lídrov?
Podľa mňa nie je príliš narušený. Nie je to prvýkrát, čo sa niečo také deje. V prvých rokoch po islamskej revolúcii v Iráne zavraždili premiéra aj prezidenta. V roku 1981 pri bombovom útoku zahynulo 72 členov parlamentu vrátane niektorých najvyšších predstaviteľov revolúcie, ako bol ajatolláh Mohamed Beheští. Prešlo 47 rokov a režim stále existuje. Keď sa pozrieme na jún minulého roka, Izraelčania zlikvidovali hlavných lídrov bezpečnostného a vojenského velenia krajiny. Okamžite ich však nahradili. Izraelčania eliminovali aj ich náhradníkov, ale armáda a Islamské revolučné gardy bojujú ďalej. V Iráne fungujú inštitúcie, ktoré sa riadia schválenými procesmi. Existuje jasný postup v prípade smrti – či už prirodzenej, alebo neprirodzenej – najvyššieho vodcu. Je to zapísané v ústave a ňou sa krajina riadi.
Video
Americké údery na lietadlá a drony Iránu
Americká armáda zverejnila video z útokov na uzemnené lietadlá a tvrdí, že operácie v Iráne budú pokračovať.
Zdroj:
Reuters
Takže vravíte, že stratégia „pozabíjame čo najviac vodcov a možno sa iránsky režim zrúti“ vôbec nemusí fungovať?
Izraelčania a do istej miery aj Američania veria, že ak odseknú hlavu hada, ako to opisujú, had zdochne – teda režim sa zrúti. Izrael to skúšal s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny či Hamasom a nefungovalo to. Samozrejme, môže sa stať, že v istom bode už nebudú k dispozícii nijakí lídri. Zvyčajne to však nedôjde tak ďaleko. Faktom je, že táto stratégia trochu pripomína citát, ktorý sa pripisuje Albertovi Einsteinovi – že je šialenstvo robiť tú istú vec stále dookola a myslieť si, že možno dosiahnete iný výsledok.
Izrael a USA tiež očividne dúfajú, že buď boje zastaví armáda, alebo prídu masové protesty. Myslíte si, že je to možný scenár?
Pozrime sa na históriu za posledných 50 rokov a na niektoré masové protesty. Môžeme začať islamskou revolúciou v Iráne v roku 1979, pokračovať tým, čo sa stalo na Filipínach v roku 1986, v Indonézii v roku 1998 či arabskou jarou v roku 2011. Masové ľudové demonštrácie môžu vyvolať rozkol buď vo vládnucej triede, alebo v armáde, a to môže viesť k pádu režimu. To sa stalo v Iráne v roku 1979. Vtedy povstali najmä stredne postavení dôstojníci vo vzdušných silách a do určitej miery aj v námorníctve. V tejto chvíli a, samozrejme, môže sa to zmeniť, politický režim v Iráne, armáda aj Revolučné gardy ukazujú súdržnosť, hoci určite vo vnútri vládnucich štruktúr existujú rozdielne názory na to, čo sa deje.
Čiže režim v zásade dúfa, že útoky zatiaľ prežije a možno v istej chvíli americký prezident Donald Trump stratí o Irán záujem?
V tejto chvíli sa režim zameriava na prežitie. Možno v Iráne nebudú vládnuť tí istí ľudia ako teraz. Ale na tom nezáleží, pokiaľ režim prežije. Bude to jeho víťazstvo. Zároveň chce mať Teherán aspoň určité páky pri prípadných budúcich diplomatických rokovaniach. Stratégia Iránu teraz v podstate spočíva v tom, že bolestivo zasiahne Spojené štáty. Znamená to, že chce zvýšiť počet amerických obetí, pričom minimálne traja vojaci už zahynuli. Preto Irán útočí na vojenské zariadenia USA v regióne, hoci zatiaľ so striedavými úspechmi. Irán však zároveň dúfa, že krajiny v Perzskom zálive zvýšia tlak na Trumpa, pretože chcú čo najrýchlejšie ukončiť vojnu, keďže sú v pasci.
V akom zmysle?
Keby tieto štáty reagovali na Irán vojensky, bojovali by po boku Spojených štátov a Izraela proti Iránu. A to nie je situácia, do ktorej sa chcú krajiny Perzského zálivu dostať. Na tom je v podstate založená iránska stratégia. Pokračujúca vojna vytvára tlak aj na Trumpa. Tento rok sa v USA konajú voľby a vyzerá to tak, že väčšina Američanov je proti tomu, aby ich vláda riešila Irán.
Irán teda nebude váhať eskalovať vojnu a jeho cieľom bude viac Američanov?
Áno, to je súčasť iránskej stratégie. Teherán nemá dôvod príliš váhať.
Prekvapili vás správy, že Saudská Arábia povzbudzovala Trumpa, aby sa pustil do vojny s Iránom?
Nie je to potvrdené. Na takéto správy by sme sa mali pozerať opatrne, keďže sme aj v informačnej vojne. Saudská Arábia rozumie rizikám, ktoré sú spojené s vojenskou konfrontáciou s Iránom. Situáciu hodnotím tak, že Rijád bol proti útokom.
Nakoľko je bezpečnostný aparát Iránu plný izraelských agentov?
Izraelčania ukázali, že ich tajné služby dokážu preniknúť do Iránu, ale v minulosti aj do Hizballáhu v Libanone. Preto vedeli o pohybe Chameneího. Mnohé z týchto informácií však prišli od americkej CIA. Znamená to, že USA aj Izrael hlboko prenikli do iránskeho politicko-bezpečnostného systému.
Predstavte si, že vy a ja sme Iránci, ktorí nemajú veľmi v láske vládu, a teraz vidíme bomby z USA a Izraela a počúvame reči o zmene režimu. Ako veľmi by sme mali veriť ľuďom ako Trump a Netanjahu, že chcú demokratickú transformáciu v Iráne alebo niečo podobné?
Iránci sa na to pozerajú rôzne. Vy by ste mohli veriť, že ak majú k pádu režimu prispieť Američania, tak nech sa páči. Ja by som však mohol povedať, že zmenu musíme dosiahnuť sami zvnútra a nechceme, aby nás niekto bombardoval. Obe tieto pozície medzi odporcami režimu v Iráne existujú. Môžeme však len hádať, koľko ľudí sa prikláňa k prvej a koľko k druhej. Pravdepodobne však nikto skutočne neverí Trumpovi, hoci Iránci predpokladajú, že USA a Izrael by radi videli pád režimu. To však vôbec nemusí znamenať, že urobia všetko pre to, aby sa to stalo – napríklad že nasadia pozemné vojská. Platí tiež, že Amerika a Izrael vyzerajú v očiach Iráncov nespoľahlivo. Trump už v roku 2018 odstúpil od existujúcej jadrovej dohody a vlani na Irán zaútočil, hoci sa hovorilo o pokroku v diplomatických rokovaniach.
Boli to teda len fingované vyjednávania, keďže útok na Irán sa pripravoval mesiace?
Neviem. Je logické povedať, že to vyzerá tak, že to neboli skutočné rokovania. Myslím si však, že ešte dôležitejšie je, že to, čo znamená pokrok v rokovaniach pre Trumpa a čo pre Iráncov, sú dve odlišné veci. Pre amerického prezidenta by to znamenalo kapituláciu Iránu a podriadenie sa Teheránu všetkým jeho požiadavkám. Netanjahu hovorí o zničení režimu už dve či tri desaťročia. Po útoku Hamasu 7. októbra 2023 sa však zmenila izraelská vojenská stratégia. Už nejde o odstrašovanie definované ako vojenská prevaha s tvrdou reakciou na akýkoľvek incident. Teraz ide takpovediac o vojenskú kastráciu izraelských susedov a nepriateľov. V tom je Netanjahu veľmi konzistentný. Trump je oveľa impulzívnejší. Teoreticky mohol po zabití Chameneího vyhlásiť víťazstvo a povedať, že vydláždil cestu protestujúcim, aby vyšli do ulíc.
Súvisiace články
Svet | pred 7 mesiacmi | 4
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.