Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Asad, Maduro, Chameneí... Prišiel rad na Putina, tvrdia v Kyjeve. Ako môžu Rusom uškodiť údery na Irán?
Kým Donald Trump hovorí, že likvidácia Alího Chameneího bola aktom spravodlivosti proti jednému z najhorších ľudí v dejinách, naopak, Vladimir Putin považuje odstránenie iránskeho duchovného vodcu za cynickú vraždu. Na jednej strane sa americký prezident brutálnym spôsobom postavil na stranu záujmov Izraela, ktorý vidí v Iráne svoju existenčnú hrozbu, na druhej strane ruský líder stratil v regióne významného spojenca v podobe zlikvidovaného ajatolláha.. Čo znamená smrť Chameneího a rôzne scenáre vývoja v Iráne pre Kremeľ a ako to môže aj keď nepriamo ovplyvniť vojnu na Ukrajine?
Trump so šiltovkou na hlave ohlásil útok na Irán. Režim označil za zlomyseľnú diktatúru
Dramatický vývoj v Iráne neunikol pozornosti Ukrajincov, ktorí ho vnímajú škodoradostne. Šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha poukázal na to, že pomerne v krátkom čase Putin stratil až troch spojencov: v Sýrii Bašára Asada, ktorý v decembri 2024 utiekol do Ruska, vo Venezuele Nicolása Madura, ktorého v januári 2025 uniesli Američania, a teraz Chameneího, ktorý prišiel o život. „Táto dynamika dokazuje tri veci. Po prvé, Rusko nie je spoľahlivým spojencom, a to ani pre tých, ktorí sa naň vo veľkej miere spoliehajú. Po druhé, pokiaľ Rusko zostane uviaznuté vo svojej nezmyselnej vojne proti Ukrajine, ktorú nikdy nevyhrá a odmieta ukončiť, jeho vplyv vo svete rýchlo klesá. Po tretie, domino zvrhnutých diktátorov musí pokračovať a Putinov pád je nevyhnutný," napísal Sybiha na sociálnej sieti X.
Historický oznam o smrti Alího Chameneího. Moderátor iránskej štátnej televízie sa zrútil
Iránsky duchovný vodca Alí Chameneí je mŕtvy, oznámili štátne média.
Moskva udržiava s Teheránom veľmi dobré vzťahy. Po americko-izraelských útokoch naň to však už možno platiť nebude. „Keďže Chameneí zomrel a budúcnosť tvrdej protizápadnej vlády islamskej republiky je neistá, Rusko sa teraz ocitá v pozícii, v ktorej by mohlo výrazne stratiť. Jedinou otázkou je, ako veľa," poznamenal server Moscow Times.
Rusom ide v Iráne hlavne o dve obrovské investície. „Severojužný dopravný koridor, čo je železničná trasa medzi Ruskom a Iránom cez Južný Kaukaz v hodnote niekoľko desiatok miliárd dolárov, a dohoda o výstavbe štyroch jadrových reaktorov v južnom Iráne vo výške 25 miliárd dolárov," upozornil podľa Moscow Times odborník na rusko-iránske vzťahy Nikita Smagin. V prípade železničnej tepny ide o prepojenie medzi Ruskom, Iránom a Indiou a so susednými krajinami (dokopy jedenásť štátov). Výstavba trate medzi Iránom a Azerbajdžanom by mala zmenšiť objem prepravy ruských tovarov cez Turecko možno až o pätinu. Samozrejme, že ide o zníženie dopravných nákladov. A nielen o to.
„V podmienkach sankčného režimu sa severojužný dopravný koridor, ktorý prechádza cez Irán, stal v podstate jedinou trasou pre bezpečnú dopravu. Po strate takého dôležitého spojenca v regióne by Rusko mohlo zostať v dopravnej blokáde, pretože západné a námorné trasy cez Bospor (prieliv v Turecku) môžu byť obmedzené," napísal server Euronews.
O ekonomickom význame Iránu pre Rusko hovoria štatistické údaje po Putinovej invázii na Ukrajinu. Po vpáde jeho vojsk ruské hospodárstvo začalo čeliť čoraz prísnejším sankciám. Pochopiteľne, že to viedlo k hľadaniu nových trhov, respektíve k snahe posilniť si pozíciu už na využívaných. A tak kým pred rokom 2022 obchodný obrat medzi Ruskom a Iránom dosahoval necelé dve miliardy dolárov ročne, potom to bolo až okolo 5 miliárd dolárov. Na podobnej úrovni by to malo byť aj za minulý rok.
Protesty v Kašmíre proti zabitiu Chameneího
Ľudia v Kašmíre smútia a protestujú proti zabitiu iránskeho prezidenta Chameneího. Video: Reuters
O dôležitosti Iránu z pohľadu Ruska napovedá aj podpísanie dohody v januári 2025 v Moskve. Pero do ruky vtedy zobral Putin a jeho hosť, ktorým bol iránsky prezident Mazúd Pezeškján. Medzištátne vzťahy oficiálne povýšili na úroveň strategického partnerstva. „Dohoda pokrýva všetky oblasti. Vrátane obrany, energetiky, boja proti terorizmu, financií, dopravy, priemyslu, poľnohospodárstva, kultúry, vedy a techniky," upozornila vtedy agentúra TASS.
Z krátkodobého hľadiska, naopak, by chaotický vývoj v Iráne a v podstate v celom regióne mohol vyhovovať Putinovi. Naozaj krátkodobo. Po prvé, odpútala by sa pozornosť od vojny proti Ukrajine, respektíve by Trump videl svoje priority úplne inde. Po druhé, Putinovi by padlo vhod skokové zvýšenie ceny ropy. Podľa niektorých názorov by takzvané čierne zlato mohlo zdražieť na 80 až 90 dolárov za barel, možno aj viac. Rusko pritom v tomto roku koncipovalo svoj štátny rozpočet tak, že predpokladá, že jeho ropa Urals sa bude predávať len za necelých 50 dolárov za barel.
Ekonóm Kovanda o cenách ropy po útokoch na Irán
Na Ukrajine si všímajú, že Putin nepomohol Asadovi udržať sa pri moci, bol fakticky bezbranný proti americkému únosu Madura a najnovšie to platí o Iráne vrátane smrti Chameneího. „Putinov vplyv klesá kvôli vojne na Blízkom východe. Celkovo Rusko stráca svoju pozíciu v zahraničnej politike, čo má vplyv na jeho podporu a imidž," poznamenal politológ Oleh Posternak pre televíznu stanicu 24 kanal. V Kyjeve pritom poukazujú na to, že likvidácia Chameneího je ďalším dôkazom, že Putin sa nedokáže zachovať ako spoľahlivý spojenec.
Nedá sa však vylúčiť ešte možnosť, z ktorej by vyplývalo, že ukrajinská škodoradosť je zbytočne prehnaná. Prečo? Existuje špekulácia, že Putin neposkytoval zbrane a inú pomoc Iránu v posledných mesiacoch, pretože sa možno dohodol s Trumpom na strategickom kšefte: v zmysle, že na revanš v Bielom dome budú ústretoví k požiadavkám Kremľa – ide o snahu Putina odkrojiť si z ukrajinského územia čo najviac.
Aké zbrane môžu použiť USA proti Iránu?
Na druhej strane ešte dodajme, prečo pre Putina môže byť vo všeobecnosti veľkou hrozbou zmena režimu v Iráne. Keby sa k moci dostali tí, čo nenávideli Chameneího, vznikla by vysoká pravdepodobnosť, že Teherán sa obráti k Moskve chrbtom – pre jej dlhoročnú spoluprácu s ajatolláhom a jeho prisluhovačmi.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.