1464. deň: Rusko zlanárilo do vojny stovky Afričanov, niektorých i podvodom. Účet za obnovu Ukrajiny bude závratný

22:33 Poľský parlament schválil rozsiahly balík na modernizáciu ozbrojených síl financovaný pôžičkami vo výške 44 miliárd eur z európskeho programu SAFE. Opozícia však tento krok kritizuje a označuje ho za ústupok Bruselu.

Poľsko, najväčšia krajina na východnom krídle NATO, patrí medzi štáty s najvyššími obrannými výdavkami v pomere k veľkosti ekonomiky. Investície sú súčasťou úsilia posilniť obranyschopnosť krajiny v reakcii na rastúce bezpečnostné hrozby zo strany Ruska.

Financie z európskeho obranného programu SAFE (Security Action For Europe) majú smerovať najmä na systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany, technológie na boj proti dronom a ďalšie vojenské vybavenie. Podporu majú získať aj polícia, pohraničná stráž a vybrané dopravné projekty vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry.

Konzervatívno-nacionalistická opozícia návrh ostro odmietla. Tvrdí, že Brusel by mohol prostredníctvom plánovaného mechanizmu dohľadu nad výdavkami vyvíjať neprimeraný tlak na Poľsko. Vláda tieto obavy odmieta a zdôrazňuje, že cieľom programu je výlučne posilnenie bezpečnosti.

Prezident Karol Nawrocki, ktorý je spojencom opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), plán kritizoval. Na rozhodnutie, či zákon podpíše alebo vetuje, má 21 dní. Jeho prípadné veto by nezabránilo Poľsku čerpať prostriedky z programu SAFE, vláda by však musela prehodnotiť financovanie niektorých projektov a hľadať alternatívne zdroje.

16:26 Medzinárodný menový fond (MMF) schválil štvorročnú pôžičku 8,1 miliardy dolárov na podporu ukrajinskej ekonomiky a financií. Kyjev okamžite dostane 1,5 miliardy dolárov, uviedol MMF v tlačovej správe.

Pôžička je súčasťou medzinárodného balíka pomoci v hodnote 136,5 miliárd na financovanie rozpočtového deficitu Ukrajiny a stabilizáciu finančného systému, napísala ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková na sociálnych sieťach. Zároveň potvrdila zvýšenie dôchodkov o 12,1 percenta od 1. marca pre približne desať miliónov seniorov v krajine.

Ukrajina potrebuje garantovanú medzinárodnú finančnú pomoc od svojich partnerov a zdroje na zaistenie stabilného fungovania štátu, zatiaľ čo ruské útoky na energetickú infraštruktúru pokračujú, zdôraznila Svyrydenková.

Kyjev sa bráni ruskej invázii s pomocou Západu už od februára 2022. Ukrajina bola podľa výšky HDP na obyvateľa najchudobnejšou krajinou v Európe už pred začatím vojny, uvádza MMF. Spojenci zo zahraničia financujú veľkú časť jej štátneho rozpočtu. (tasr, dpa)

15:18 Rumunské ministerstvo obrany informovalo o rannom zásahu bojových lietadiel s tým, že ruský bezpilotný prostriedok, ktorý mohol narušiť rumunský vzdušný priestor, nakoniec zničila ukrajinská obrana. Úrady ale vydali varovanie pre obyvateľov pred padajúcimi troskami.

15:06 Rozličné siete na obchodovanie s ľuďmi nalákali do vojny na Ukrajine aj 1780 Afričanov z 36 krajín. Po návšteve v Kyjeve to povedal ghanský minister zahraničných vecí Samuel Okudzeto Ablakwa. V skupine stoviek Afričanov, ktorých naverbovali bojovať na Ukrajine na strane Ruska, bolo aj 272 Ghančanov, z nich najmenej 55 v bojoch zahynulo. Dvaja ďalší padli na Ukrajine do zajatia.

Prípady svojich občanov zapojených do bojov na Ukrajine na strane Ruska v posledných týždňoch riešia viaceré africké štáty.

Kenské úrady tento týždeň informovali o zadržaní muža spájaného s náborovou sieťou, cez ktorú do Ruska pod prísľubom kvalifikovanej práce vycestovalo viac ako 1000 Keňanov – skončili však po boku ruských vojakov na fronte na Ukrajine. Časť z nich sa podľa oficiálnych údajov stále nachádza na fronte, viacerí sú nezvestní alebo hospitalizovaní.

Africké vlády v reakcii na tieto zistenia posilňujú kontroly náborových agentúr a snažia sa diplomatickou cestou zabezpečiť návrat svojich občanov. Moskva vyhlasuje, že cudzinci môžu vstúpiť do ruských ozbrojených síl, ak o to prejavia záujem. Obvinenia zo systematického zneužívania pracovných ponúk na vojenský nábor však odmieta. (afp, tasr)

14:23 Najväčší podiel prostriedkov z poľského rozpočtu európskeho obranného programu SAFE poputuje na delostrelecké systémy. V piatok to uviedla splnomocnenkyňa vlády pre program SAFE Magdalena Sobkowiak-Czarnecká.

Z celkovej sumy 170 miliárd zlotých určených na projekty vyzbrojovania pôjde takmer 48 miliárd na delostrelectvo. Na protivzdušnú, protiraketovú a protidronovú obranu je vyčlenených 44 miliárd, na pozemný boj a podporné systémy vyše 32 miliárd a na muníciu necelých 24 miliárd.

Zvyšok tvorí strategická doprava a vesmírne kapacity, nové technológie a iniciatíva Bezpečný Baltik. Viac než deväť miliárd zlotých má ísť na vojenskú mobilitu a vyše 7 miliárd na projekty odolnosti vrátane polície a pohraničnej stráže.

Podľa odhadov Agentúry pre vyzbrojovanie sa 89 percent prostriedkov využije v poľskom obrannom priemysle a 11 percent v zahraničí. Štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk uviedol, že financie získajú viaceré domáce podniky vrátane PIT-RADWAR, ktorý je autorom prvého komplexného európskeho antidronového systému San, ktorý bude slúžiť na ochranu východnej hranice.

Program SAFE sa v Poľsku stal predmetom politického konfliktu. Po schválení implementácie programu Sejmom vláda vyzvala prezidenta na urýchlený podpis zákona, zatiaľ čo opozícia spôsob implementácie programu kritizuje. Prezident má rozhodnutie o prípadnom vete oznámiť v najbližších týždňoch.

Špecializovaný nástroj SAFE v hodnote až 150 miliárd eur predstavila Európska komisia v marci minulého roka v rámci bielej knihy o európskej obrane s názvom Pripravenosť 2030. Krajinám umožní spoločne nakupovať rakety, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá, muníciu a ďalšie vojenské vybavenie. (tasr, pap)

14:15 Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v piatok varovala, že Bielorusko sa nesmie stať „cenou útechy“ pre ruského prezidenta Vladimira Putina v rámci snahy ukončiť vojnu na Ukrajine.

12:35 V sektore Záporožskej jadrovej elektrárne na juhovýchode Ukrajiny začalo platiť prímerie, ktoré umožní opravu vonkajšej napájacej linky. V piatok to oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Pod kontrolou ruských jednotiek sa Záporožská jadrová elektráreň ocitla v marci 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ruské jednotky obsadili areál elektrárne a postupne prebrali kontrolu nad bezpečnostnými a technickými systémami. Odvtedy v jej okolí došlo k mnohým incidentom vrátane prerušenia napájania či ostreľovania, ktoré zvyšujú riziko jadrovej havárie.

12:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že novembrové voľby v USA by mohli byť „oknom príležitostí“ na dosiahnutie prímeria vo vojne na Ukrajine. „Spojené štáty sú silnejšie, než si myslia, a som presvedčený, že vyvíjajú tlak na (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Môžu ukončiť túto vojnu,“ vyhlásil Zelenskyj a vyzval Washington, aby tento tlak na Rusko zvýšil, a to najmä poskytovaním moderných zbraní Ukrajine.

11:00 Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 naplánovalo alebo vykonalo najmenej 151 nepriateľských operácií v Európe. Ukazuje to správa, ktorú tento týždeň zverejnilo Medzinárodné centrum pre boj proti terorizmu. Podľa autorov bude skutočný počet incidentov pravdepodobne vyšší, pretože informácie pribúdajú s istým časovým rozdielom.

10:05 Vatikán si štvrté výročie ruskej invázie na Ukrajinu pripomenul vydaním novej poštovej známky: zobrazuje hlavnú katedrálu ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v Kyjeve počas výpadku elektriny spôsobeného vojnou, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Ako vo svojej správe poznamenala agentúra Reuters, katolícka cirkev sa zvyčajne vyhýba otvorene politickým posolstvám na svojich známkach, ale tentoraz sa rozhodla zdôrazniť problémy, ktorým Ukrajinci čelia každý deň v dôsledku ruského ostreľovania.

Rusko totiž aj počas tejto zimy opakovane podniklo masívne útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čím mnohých jej obyvateľov pripravilo v mrazivom počasí o elektrinu a teplo. Výpadky prúdu sú bežnou súčasťou života na Ukrajine, konštatoval Reuters.

Na známke, vydanej v týždni, keď si svet pripomína štvrté výročie ruskej invázie, je zobrazená tmavá silueta kyjevskej Katedrály Zmŕtvychvstania Krista, ktorá je zozadu osvetlená oranžovou žiarou večernej oblohy.

Táto katedrála je hlavným chrámom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Jej najvyšší predstaviteľ Sviatoslav Ševčuk označil vydanie tejto príležitostnej známky za „okamih útechy“.

„Takáto pozornosť venovaná našej histórii, nášmu životu v tomto tragickom momente vojny nám dáva pocit, že Svätá stolica nám skutočne otvorila svoju náruč,“ podotkol Ševčuk. Katedrála počas vojny slúži aj ako protiletecký kryt a Ševčuk ju označil za „centrum odporu“ proti ruskej invázii.

9:00 Ruská armáda v noci na dnes zasiahla prístavnú infraštruktúru v Oděskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámil ukrajinský vicepremiér Oleksij Kuleba. V centre mesta Sumy na severe krajiny Rusko podniklo dva údery na hotel, podľa úradov sa nikomu nič nestalo. Štyria ľudia sú zranení po ruskom dronovom útoku na mesto Vilňansk severovýchodne od Záporožia.

Vicepremiér Kuleba vo svojom príspevku na Telegrame napísal, že ruský útok poškodil objekty prístavnej infraštruktúry, sklady, výrobné priestory a techniku. Na niektorých miestach vypukli požiare, horeli najmä kontajnery s potravinami.

Rusko podľa Kulebu od začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poškodilo alebo zničilo takmer 700 objektov prístavnej infraštruktúry a vyše 150 civilných lodí. Napriek tomu Ukrajina cez Čierne more vyviezla viac ako 176 miliónov ton tovaru, z toho vyše 150 miliónov ton obilia, uviedol ukrajinský vicepremiér.

Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) neskôr oznámila, že ruské útoky v Oděskej oblasti zranili dvoch ľudí vrátane jedného dieťaťa. Zničili budovu v areáli škôlky.

Dnes ráno Rusko podniklo dronový útok na hotel v centre mesta Sumy, uviedli úrady a záchranári. „Po prvom zásahu nepriateľ podnikol ďalší úder – v čase, keď už na mieste pracovali záchranári,“ cituje server Ukrajinska pravda šéfa vojenskej správy Sumskej oblasti Oleha Hryhorova. Nikomu sa podľa neho nič nestalo, všetkých 50 ľudí sa podarilo včas evakuovať.

Vo Vilňansku pri ruskom dronovom útoku vznikol požiar v dvoch obytných domoch, hospodárskej budove a na plynovode. Čiastočne sú poškodené aj ďalšie obytné domy, uvádza Ukrajinska pravda. Štyria ľudia sú zranení.

Ukrajinské vzdušné sily v pravidelnom rannom hlásení oznámili, že Rusko nad Ukrajinu v uplynulých hodinách vyslalo 187 dronov. Protivzdušná obrana ich 165 zneškodnila. Dvadsať dronov zasiahlo 14 miest. Vzdušné sily upozornili, že ruský útok pokračuje a v ukrajinskom vzdušnom priestore sa nachádza niekoľko nepriateľských dronov.

8:43 Pri Ruskom okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni bol zavedený lokálny pokoj zbraní, aby technici mohli opraviť elektrické vedenia, povedal dnes podľa ruských agentúr šéf ruského štátneho podniku Rosatom Alexej Lichačev. Ukrajinská strana sa zatiaľ k prímeriu nevyjadrila.

Na dosiahnutí dohody o miestnom pokoji zbraní sa podľa Lichačeva podieľal šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi, zástupcovia ruského ministerstva obrany, Rosgvardije a ministerstva zahraničia. „Na mieste sú experti MAAE a sledujú opravy,“ uviedol šéf Rosatomu.

Rusi sa Záporožskej jadrovej elektrárne, najväčšieho zariadenia tohto druhu v Európe, zmocnili pred štyrmi rokmi niekoľko dní po vpáde na Ukrajinu. Elektráreň sa nachádza pri frontovej línii a obe strany sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania. Jej reaktory sú odstavené.

7:20 Výsledky vojenských operácií Ruska v uplynulom roku boli skôr sklamaním a vývoj udalostí mu nehrá do karát. O možnom ďalšom smerovaní vojny a o tom, čo môže priniesť aktuálny rok na bojisku, hovoril Michael Kofman, vedúci výskumný pracovník programu pre Rusko a Euráziu z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, v rozhovore pre The New York Times.

6:00 Vo štvrtok 26 februára sa predstavitelia Ukrajiny a Spojených štátov stretli v Ženeve, aby rokovali o povojnovej obnove krajiny, hoci diskusie s Ruskom naďalej viaznu. Kyjev plánuje potvrdiť kľúčové body pripravovanej dohody na trojstrannom stretnutí, ktoré by sa malo uskutočniť začiatkom budúceho mesiaca. Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov uviedol, že po skončení rokovaní, ktoré nasledovali po nočných ruských útokoch, účastníci informovali o ich priebehu prezidenta Volodymyra Zelenského. Informuje agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident, ktorý nedávno telefonoval s prezidentom USA Donaldom Trumpom, oznámil, že trojstranné rozhovory by sa mohli konať začiatkom marca v Abú Zabí. Ich cieľom je vytvoriť podmienky pre budúce stretnutie lídrov Ukrajiny a Ruska, informovala agentúra Reuters.

Otázka obnovy Ukrajiny po rozsiahlych škodách spôsobených ruskými leteckými útokmi a bojmi na frontovej línii sa stala dôležitou súčasťou širších rokovaní o ukončení vojny, ktorá trvá už viac než štyri roky. Spojené štáty presadzujú dosiahnutie mieru v najväčšom ozbrojenom konflikte v Európe od čias druhej svetovej vojny, no postoje Moskvy a Kyjeva zostávajú výrazne odlišné.

„Je potrebné uzavrieť všetky otázky – zabezpečiť reálne bezpečnostné záruky a pripraviť stretnutie na úrovni lídrov. Tento formát môže priniesť zásadné rozhodnutia, pretože konečné slovo majú práve prezidenti,“ vyhlásil Zelenskyj.

Na rokovaniach v Ženeve sa zúčastnili osobitný vyslanec USA Steve Witkoff a Jared Kushner, zať prezidenta Trumpa. Ruské propagandistické médiá uviedli, že špeciálny vyslanec Kremľa Kirill Dmitrijev sa vo štvrtok takisto stretol s americkými predstaviteľmi, no výsledky týchto rozhovorov nekomentoval. Umerov doplnil, že vyjednávači sa sústreďujú na ekonomické otázky a bezpečnostné garancie, aby pripravili čo najkonštruktívnejšie ďalšie stretnutie za účasti USA a Ruska.

Kyjev odhaduje, že v priebehu nasledujúcej dekády bude potrebné získať približne 800 miliárd dolárov z verejných aj súkromných zdrojov. Najnovší odhad Svetovej banky pritom hovorí, že obnova ukrajinskej ekonomiky si vyžiada najmenej 588 miliárd dolárov (údaje ku koncu roka 2025).

Niekoľko hodín pred začiatkom ženevských rokovaní Rusko zaútočilo na energetickú a kritickú infraštruktúru Ukrajiny 420 bezpilotnými lietadlami a 39 raketami. Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyhlásil, že tieto útoky dokazujú, že „Putin vsádza na teror a agresiu“.

Na približne 1200 kilometrov dlhej frontovej línii ruské jednotky pokračujú v ofenzíve napriek vysokým stratám a ohrozujú strategické mestá v Doneckej oblasti. Moskva požaduje kontrolu nad zvyšnými 20 % priemyselného regiónu Donbas, zatiaľ čo Ukrajina odmieta vzdať územia, za ktoré položili život tisíce jej občanov.

Medzi najzložitejšie body rokovaní patria otázky územia a kontrola nad Záporožskou jadrovou elektrárňou. Spojené štáty zároveň zvýšili tlak na Rusko tým, že spomalili predaj zahraničných aktív ropnej spoločnosti Lukoil s cieľom podporiť pokrok v mierových rokovaniach, uvádzajú médiá.