Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Omán hovorí o pokroku v rokovaniach USA a Iránu, Američania sú vraj sklamaní
Dnešné nepriame rokovania Iránu a Spojených štátov o jadrovom programe Teheránu v Ženeve priniesli pokrok a po domácich konzultáciách budú čoskoro pokračovať. Oznámilo to podľa agentúry Reuters ománske ministerstvo zahraničia, ktoré schôdzku sprostredkovalo. To tiež podľa agentúry AFP oznámilo, že sa v budúcom týždni uskutoční vo Viedni technické diskusie medzi USA a Iránom.
Americká delegácia prichádza na ománske veľvyslanectvo v Ženeve, kde majú prebiehať nepriame rokovania medzi USA a Iránom o jeho jadrovom programe, 26. februára 2026
„Zavŕšili sme deň po významnom pokroku v rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom,“ citovala AFP ománskeho ministra zahraničia Badra Busajdího s tým, že diskusie na technickej úrovni sa budúci týždeň budú konať vo Viedni.
Zatiaľ čo Busajdí hovoril o pokroku, portál Axios s odvolaním sa na svoje zdroje naopak napísal, že americká delegácia na čele so splnomocnencom prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom bola s postojom Iráncov sklamaná. USA ale zatiaľ oficiálne vyhlásenie neurobili. Iránsku delegáciu viedol minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.
Video
Trump dal Iránu maximálne 15 dní: Ak sa nedohodneme, stanú sa veľmi zlé veci (Video z 20.02.2026)
Zdroj:
Reuters
USA požadujú úplné zastavenie obohacovania uránu Iránom aj riešenie iránskeho balistického programu a podpory regionálnych ozbrojencov. Teherán ale trvá na tom, aby sa rozhovory týkali iba jadrových otázok. Zdôrazňuje tiež, že jeho nukleárny program je výhradne mierový.
Cieľom aj zvrhnutie ajatolláhov?
Trump sa opakovane vyhráža útokom na Irán, čo by podľa krajín Blízkeho východu mohlo vyústiť do novej regionálnej vojny. USA však zatiaľ nevyjasnili presný zmysel prípadnej vojenskej akcie. Ak je zámerom donútiť Irán k ústupkom v jadrových rokovaniach, nie je jasné, či by obmedzené údery dosiahli požadovaný efekt, píšu médiá. Ak je cieľom zvrhnutie iránskeho vedenia, znamenalo by to pre USA pravdepodobne rozsiahlu a dlhotrvajúcu vojenskú kampaň.
Irán už varoval, že v prípade amerického úderu bude považovať všetky americké vojenské základne na Blízkom východe za legitímne ciele, čo priamo ohrozuje desiatky tisíc amerických vojakov v tejto oblasti.
Hovorca Arákčího rezortu vo štvrtok pred začiatkom stretnutí avizoval, že ich témou bude výlučne iránsky jadrový program. Irán sa ale bude tiež zasadzovať za zrušenie sankcií a za svoje právo „na mierové využívanie jadrovej energie“.
Obe krajiny signalizujú, že sú v prípade neúspechu rozhovorov pripravení na vojnu. Teherán by považoval aj akýkoľvek obmedzený útok zo strany Spojených štátov za akt agresie a primerane by naň reagoval. Za legitímne ciele by považoval americké vojenské základne na Blízkom východe a pohrozil tiež útokom na Izrael.
Washington chce, aby islamská krajina úplne prestala s obohacovaním uránu. Trump v utorok večer v prejave o stave Únie k obom komorám Kongresu USA zopakoval, že Iránu nikdy nedovolí získať jadrovú zbraň. „Chcú uzavrieť dohodu, no zatiaľ sme od nich nepočuli: ‚Nikdy nebudeme mať jadrové zbrane‘,“ povedal.
Teherán pritom snahu o získanie atómovej zbrane dlhodobo odmieta a tvrdí, že jeho jadrový program má výlučne mierové účely. Arákčí tento týždeň vyhlásil, že Irán za žiadnych okolností nikdy nevyvinie jadrovú zbraň, ale nevzdá sa svojho práva na civilný jadrový program.
Podľa amerického prezidenta však iránski predstavitelia „v tejto chvíli opäť sledujú svoje zlovestné jadrové ambície“ a navyše údajne vyvíjajú rakety, ktoré budú schopné priamo zasiahnuť USA. Tieto tvrdenia označil Irán za lži.
Šéf Bieleho domu v snahe prinútiť Teherán, aby pristúpil na jadrovú dohodu, zhromaždil na Blízkom východe podľa agentúry AP najväčšiu vojenskú silu za posledné desaťročia. Do oblasti nasadil veľké množstvo plavidiel vrátane dvoch lietadlových lodí, stíhačky a iné podporné lietadlá.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.