1463. deň: Rusom na fronte kolabuje strategická opora. Rusko podľa Lavrova nemá žiadny termín na ukončenie vojny

**23:38 Ruská štátna spoločnosť Rosatom vyhlásila, že napriek novým britským sankciám uvaleným na ruské firmy bude pokračovať v zahraničných projektoch výstavby jadrových elektrární a naďalej plniť svoje záväzky. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Británia v utorok zaradila na nový sankčný zoznam tri dcérske spoločnosti Rosatomu, ktoré sú zapojené do zahraničných projektov Moskvy. Urobila tak v rámci svojho najväčšieho sankčného balíka od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Vláda v Londýne tvrdí, že dcérske spoločnosti zaradila na zoznam pre ich pomoc pri „uzatváraní zmlúv na nové ruské jadrové zariadenia v zahraničí, čím získavajú ďalšie zdroje príjmov z energetiky, aby kompenzovali prudký pokles príjmov z ropy“.

„Rosatom považuje akékoľvek jednostranné obmedzenia za nelegitímne podľa medzinárodného práva. V oblasti využívania jadrovej energie na mierové účely je bezpečnosť najvyššou prioritou. Opatrenia narúšajú tieto základy,“ uviedol Rosatom vo vyhlásení. Samotná spoločnosť v súčasnosti nepodlieha žiadnym sankciám.

Ruská spoločnosť mala v roku 2024 najväčšie portfólio zahraničných projektov jadrových elektrární na svete – ide o 33 veľkokapacitných energetických blokov. Podnik v súčasnosti stavia jadrové elektrárne napríklad v Turecku, Egypte, Číne, Bangladéši, Maďarsku či Kazachstane.

V júni 2025 si Kazachstan vybral Rosatom, aby viedol medzinárodné konzorcium pre výstavbu prvej jadrovej elektrárne v krajine. Kazachstanská agentúra pre atómovú energiu vo štvrtok uviedla, že sankcie Británie neovplyvnia proces výstavby, pretože neuzavrela zmluvu so žiadnym zo sankcionovaných subjektov. Práce na elektrárni prebiehajú podľa plánu, no agentúra monitoruje sankcie krajín a zohľadňuje riziká, uviedla agentúra.

**23:05 Ďalšie kolo trojstranných rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a USA o ukončení vojny bude v Abú Zabí začiatkom marca. Vo štvrtok to po rozhovoroch ukrajinskej a americkej delegácie v Ženeve oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa ukrajinského vyjednávača Rustema Umerova sa tímy na stretnutí venovali najmä ekonomickým otázkam, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Musíme dokončiť všetko, čo sme doteraz dosiahli v záujme skutočných bezpečnostných záruk a pripraviť stretnutie na úrovni vedúcich predstaviteľov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. „Práve tento formát môže vyriešiť mnohé otázky. V konečnom dôsledku o kľúčových otázkach rozhodujú lídri, a pokiaľ ide o Rusko – takýto personalistický režim – je to relevantné ešte viac ako v iných krajinách,“ myslí si ukrajinský prezident.

Zelenskyj na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyzýva už dlhodobo. V stredu uviedol, že takúto schôdzku s cieľom vyriešiť zostávajúce sporné otázky podporuje aj americký prezident Donald Trump.

„Pracujeme na finalizácii bezpečnostných parametrov, ekonomických rozhodnutí a dohodnutých pozícií, ktoré by mali tvoriť základ pre ďalšie dohody. Cieľom je, aby ďalšie trojstranné stretnutie za účasti Spojených štátov a Ruska bolo čo najviac vecné,“ napísal na X Umerov. Štvrtkové rozhovory s USA boli podľa neho zamerané najmä na ekonomické otázky, mechanizmom dlhodobej podpory Ukrajiny a jej povojnovej obnovy.

22:27 Ruské úrady údajne stanovili časový rámec pre zablokovanie četovacej aplikácie Telegram.

21:55 Ukrajinskí a americkí vyjednávači dnes v Ženeve rokovali o bezpečnosti Ukrajiny, ekonomických otázkach a o postojoch pre nadchádzajúce trojstranné rozhovory s Ruskom. Na sieti Telegram to po skončených rokovaniach napísal šéf ukrajinskej delegácie Rustom Umerov, podľa ktorého bola témou aj povojnová obnova krajiny. Začiatkom marca sa očakáva rokovanie USA, Ukrajiny a Ruska o možnostiach ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine.

„Cieľom je, aby budúce trojstranné rozhovory za účasti USA a Ruska boli čo najviac vecné,“ uviedol Umerov, ktorý dnes rokoval so splnomocnencom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom. Poznamenal, že spoločne tiež telefonovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Marcové rokovania USA, Ukrajiny a Ruska sa uskutočnia v Abú Zabí, kde sa už dve kolá rozhovorov odohrali. V polovici februára rozhovory pokračovali v Ženeve. Ani jedno zo stretnutí ale prielom neprinieslo. Kľúčovým sporným bodom zostáva požiadavka Ruska na vydanie celého územia ukrajinského Donbasu, teda aj regiónov, ktoré ruská armáda od začiatku invázie cez vysoké straty nedokázala dobyť. Ukrajina sa vzdať svojho územia odmieta a prímerie navrhuje na základe existujúcej línie frontu.

21:30 K francúzskej lietadlovej lodi Charles de Gaulle sa v stredu pri prístave vo švédskom Malmö priblížil ruský dron.

20:47 Premiér Robert Fico (Smer) bude v piatok telefonovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hlavnou témou budú dodávky ropy cez ropovod Družba, potvrdil vo štvrtok večer pre TASR riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Alexander Kováč.

Fico avizoval telefonát už počas štvrtkového stretnutia so študentmi v Spišskej Novej Vsi. „Volodymyr (Zelenskyj), to naozaj chceš stratu podpory Slovenskej republiky v tvojich európskych ambíciách? Lebo ty strácaš podporu SR v európskych ambíciách,“ vyhlásil podľa videa zverejneného na sociálnej sieti Facebook. Zároveň uviedol, že disponuje spravodajskými informáciami, podľa ktorých ropovod Družba nie je poškodený.

Premiér tiež poznamenal, že viaceré krajiny podľa neho naďalej obchodne spolupracujú s Ruskom. Poukázal pritom na nákupy skvapalneného zemného plynu zo strany niektorých členských štátov Európskej únie či na nákup obohateného uránu Spojenými štátmi.

Ropa z Ruska neprúdi cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko od 27. januára. Dôvodom je podľa Ukrajiny ruský útok na zariadenie ropovodu v meste Brody v Ľvovskej oblasti. Maďarský premiér Viktor Orbán a Fico podozrievajú Kyjev z politického vydierania a zo zasahovania do predvolebnej kampane v Maďarsku. Ukrajina to odmieta a tvrdí, že pracuje na oprave poškodenej infraštruktúry.

18:55 Nemecký parlament dnes schválil novelu zákona o leteckej bezpečnosti, ktorá udeľuje armáde právomoci zapojiť sa do obrany proti dronom. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že úprava zákona pre takéto prípady bola nevyhnutná, pretože nemecká ústava obmedzuje možnosti nasadenia vojska na územie spolkovej republiky.

Pôsobenie Bundeswehru, ako sa nemecká armáda nazýva, je v dobe mieru prísne regulované. Prijatá novela výslovne stanovuje, že nemecké ozbrojené sily môžu poskytnúť pomoc pri obrane pred bezpilotnými lietadlami. V prípade potreby môže armáda nasadiť aj zbrane, hoci ich použitie je považované za poslednú možnosť v prípade, že drony by mohli ohroziť ľudské životy či kritické zariadenia vrátane infraštruktúry.

Nemecko tak reaguje na incidenty z poslednej doby, ktoré hlásilo mnoho európskych krajín vrátane Dánska, Nórska či Belgicka, ale aj samotného Nemecka. Kvôli dronom musela byť v minulých mesiacoch prerušená prevádzka na mnohých nemeckých letiskách vrátane Mníchova, Berlína, Hannovera či Brém. V septembri drony monitorovali kritickú infraštruktúru vrátane ponorkových dokov, nemocnice či krajinského snemu v severonemeckom Kieli. Kancelár Friedrich Merz v minulosti povedal, že predpokladá, že za radom dronov spozorovaných nad Nemeckom v poslednej dobe je Rusko. Moskva zodpovednosť odmieta.

17:49 Najmenej dvaja Juhoafričania zomreli v bojoch na strane Moskvy vo vojne na Ukrajine po tom, čo boli podvodne vylákaní do Ruska. Informoval o tom dnes juhoafrický minister zahraničia Ronald Lamola. Ide o prvý prípad, keď juhoafrické úrady potvrdili, že bol vo vojne zabitý niekto z občanov JAR, ktorí boli vylákaní do Ruska falošným prísľubom zamestnania alebo vzdelávacích príležitostí, napísala agentúra AP.

Lamola neuviedol mená padlých, ani nespresnil, kedy zomreli. Jeho oznámenie nasledovalo po tom, čo navštívil rodiny jedenástich Juhoafričanov, ktorí sa v stredu vrátili domov. Muži boli údajne regrutovaní v rámci programu sľubujúceho bezpečnostný výcvik v Rusku, ale nakoniec sa zapojili do konfliktu na Ukrajine.

Juhoafrická polícia vyšetruje Duduzile Zumaovú-Sambudlaovú, dcéru bývalého prezidenta Jacoba Zumy, kvôli podozreniu, že sa podieľala na vylákaní mužov do Ruska. Duduzile Zumaová-Sambudlaová akékoľvek porušenie poprela, ale vlani kvôli týmto obvineniam rezignovala na funkciu poslankyne.

Lamola uviedol, že dvaja ľudia, ktorí zomreli, nemali žiadnu súvislosť so skupinou, ktorú k ceste do Ruska údajne najala Zumaová-Sambudlaová.

Ukrajina uvádza, že podľa jej odhadov bolo regrutovaných viac ako 1700 Afričanov, aby bojovali za Rusko, dodala agentúra AP. Prípad vylákania svojich občanov do Ruska, kde následne skončili na fronte, rieši teraz Keňa alebo Uganda.

15:43 Bilaterálne rokovania predstaviteľov Spojených štátov a Ukrajiny v Ženeve sa začali, oznámil vo štvrtok popoludní hlavný ukrajinský vyjednávač a tajomník Rady bezpečnosti a obrany Rustem Umerov. Delegácie rokujú o povojnovej obnove Ukrajiny a hospodárskej spolupráci, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Bilaterálne stretnutie s americkou delegáciou sa začalo – s vyslancami (amerického prezidenta Donalda Trumpa) Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom,“ napísal Umerov na sociálnych sieťach. „Budeme dôkladne pracovať na balíku opatrení na podporu prosperity,“ doplnil.

Súčasťou ukrajinskej delegácie sú aj predseda poslaneckého klubu strany Sluha národa Davyd Arachamija, minister hospodárstva Olexij Sobolev a jeho námestníčka Daryna Marčaková. O výsledku stretnutia bude Umerov informovať po jeho skončení.

Hlavný ukrajinský vyjednávač zároveň informoval, že spoločne s Arachamijom budú diskutovať aj o prípravách na ďalšie kolo trojstranných rokovaní zahŕňajúcich aj ruskú delegáciu. „Pred touto fázou je potrebné zjednotenie pozícií,“ vysvetlil.

15:38 Európska únia podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Marije Zacharovovej rozhodla o obmedzení počtu pracovníkov ruského diplomatického zastúpenia v Bruseli. Zacharovová povedala, že Rusko takýto krok považuje za diskriminačný a nenechá ho bez odpovede. Európska diplomatická služba o takomto kroku zatiaľ neinformovala. Rozhodnutie podľa názoru Moskvy potvrdilo, že európske pokusy zúčastniť sa rokovaní o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine sú neopodstatnené, napísala ruská agentúra TASS.

„Môžem potvrdiť, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť informovala o tom, že v Bruseli bolo prijaté rozhodnutie obmedziť stále zastúpenie Ruskej federácie pri EÚ na 40 ľudí,“ povedala Zacharovová. Ide podľa nej o diplomatov aj administratívno-technických pracovníkov. „Takýto krok samozrejme považujeme za diskriminačný,“ uviedla hovorkyňa s tým, že „nezostane bez náležitej reakcie“ z ruskej strany.

Tým, že Európska únia uvaľuje na Rusko sankcie a snaží sa naň vyvíjať nátlak, nenecháva žiadny priestor pre diplomaciu ani vo vzájomných vzťahoch ani v súvislosti s vyriešením konfliktu na Ukrajine, tvrdí Zacharovová. V takejto situácii podľa nej „nároky EÚ na získanie aspoň nejakého miesta pri rokovacom stole o Ukrajine nemôžu mať žiadny základ“.

14:46 Francúzsko vo štvrtok odmietlo obvinenia Ruska, podľa ktorých by Ukrajina s pomocou Londýna alebo Paríža mala snažiť získať jadrovú zbraň alebo tzv. špinavú bombu. Paríž tieto tvrdenia ruskej zahraničnej rozviedky (SVR) označil ďalší príklad dezinformácie šírenej Ruskom.

14:27 Kirgizsko podľa Bruselu pomáha Moskve obchádzať sankcie tým, že do Ruska vyváža zakázaný tovar z Európskej únie. Vo štvrtok to v Biškeku podľa agentúry AFP povedal osobitný vyslanec EÚ pre sankcie David O'Sullivan, ktorý krajinu vyzval, aby s takýmto konaním prestala. Kirgizsko odmieta, že by Rusku úmyselne pomáhalo vyhýbať sa sankciám, informuje TASR.

Európska únia zaviedla voči Rusku rozsiahle sankcie za to, že vojensky napadlo susednú Ukrajinu. Sankcie zakazujú vývoz stoviek druhov položiek, ako sú luxusné autá, moderné stroje a rádiové vybavenie.

Európski predstavitelia ale vyjadrujú podozrenie, že Moskva využíva Kirgizsko a iné tretie krajiny na dovoz zakázaného tovaru. Z dát OSN podľa AFP vyplýva, že hodnota exportu zo susedných krajín do Ruska po invázii na Ukrajinu sa zvýšila o viac než 100 percent a v roku 2024 dosiahla takmer jednu miliardu dolárov, zatiaľ čo v roku 2021 to bolo necelých 400 miliónov dolárov.

Tieto obchodné toky naznačujú, že niektoré tovary sa podľa O'Sullivana dovážajú do Kirgizska výlučne za účelom ich ďalšieho vývozu do Ruska, čo je v rozpore sankciami.

14:06 Švajčiarsko od apríla zavedie úplný zákaz nákupu ruského plynu a sprísni sankcie voči ruskému priemyselnému a finančnému sektoru, informuje web United24Media na základe oznámenia, ktoré v stredu zverejnila švajčiarska federálna vláda.

Podľa vyhlásenia krajina zavedie kompletný zákaz nákupu a dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska. Existujúce kontrakty zostanú v platnosti do konca roka 2026, ale po vypršaní nebudú obnovené. „Opatrenie má za cieľ znížiť príjmy Ruska z predaja fosílnych palív, ktoré sú hlavným zdrojom financovania vojny proti Ukrajine,“ uviedla vláda.

Švajčiarsko, ktoré nie je členom Európskej únie (EÚ), zároveň zosúladilo svoje opatrenia s jej 19. sankčným balíkom. Ich súčasťou je zákaz poskytovania kryptomenových služieb ruským občanom a firmám či obmedzenie transakcií s kryptomenami naviazanými na rubeľ.

Rozšíri sa aj zoznam zakázaných tovarov vrátane kovov používaných na výrobu zbraní a produktov súvisiacich s výrobou palív. Zákaz poskytovania služieb sa rozšíri na nové oblasti, napríklad pokročilé technológie, umelú inteligenciu a služby v cestovnom ruchu.

14:00 Nemeckí colníci vykonali razie v troch spoločnostiach v Hamburgu na základne obvinení, že nelegálne doviezli tovar v hodnote viac ako štyri milióny eur z Ruska, uviedli vo štvrtok tamojšie úrady. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

Na Rusko od invázie na Ukrajinu v roku 2022 uvalila Európska únia rozsiahle sankcie, ktoré výrazne obmedzili obchod medzi spoločenstvom a Moskvou.

Prehliadky vo firmách v Hamburgu, významnom prístave v severnom Nemecku, urobili colníci pre podozrenia, že ich generálny riaditeľ porušil obmedzenia na dovoz z Ruska vo vyše 900 prípadoch.

„Tovar v hodnote viac ako štyri milióny eur bol údajne dovážaný nepriamo z Ruska,“ uvádza sa vo vyhlásení colného úradu v meste Essen, ktorý vedie vyšetrovanie. Úrad odmietol poskytnúť bližšie podrobnosti o tovare s odôvodnením pokračujúceho vyšetrovania.

13:53 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že Moskva nemá „žiadny termín“ na ukončenie vojny, ktorú rozpútala proti Ukrajine vo februári 2022.

„Počuli ste nás hovoriť niečo o termínoch? … Máme len úlohy … a tie si plníme,“ povedal Lavrov podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS, ktorú citovala agentúra AFP, píše TASR.

Lavrov tak podľa AFP naznačil, že Rusko sa neponáhľa s uzavretím dohody o ukončení vojny. Jeho vyhlásenie zaznelo v deň, keď sa zástupcovia oboch bojujúcich krajín zišli v Ženeve na separátnych rokovaniach s predstaviteľmi Spojených štátov. AFP doplnila, že ide o zložitý vyjednávací proces, ktorý presadzuje americký prezident Donald Trump s cieľom ukončiť boje na Ukrajine.

Niekoľko kôl rozhovorov zatiaľ neprinieslo dohodu. Moskva trvá na tvrdých územných a politických požiadavkách, ktoré Kyjev odmieta ako neprijateľné.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že je priskoro robiť „predpovede“ alebo hovoriť o tom, v akej fáze sa mierový proces nachádza. „Bolo by veľkou chybou pokúšať sa teraz definovať nejakú fázu alebo robiť prognózy,“ povedal.

13:50 Ukrajina nie je podľa českého premiéra Andreja Babiša prioritou jeho vlády. Vojnu musí vyriešiť americký prezident Donald Trump spolu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami. Povedal to vo štvrtok v rozhovore pre Deník.cz, kde zároveň zdôraznil, že Česko nenastupuje na cestu smerom k dosiahnutiu 3,5 percenta výdavkov na obranu do roku 2035, ako sa vlani dohodli členské štáty NATO, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„My sme vyhrali voľby s programom pre každodenný lepší život občanov ČR. A to ja robím. Chápem, že opozícia aj pán prezident a ďalší stále hovoria o Ukrajine, ja tomu rozumiem. Bol som prítomný na rokovaní Koalície ochotných na štvrté výročie ruskej agresie, ale to nie je naša priorita. To musí vyriešiť Donald Trump a lídri Európy spolu s prezidentom Zelenským,“ povedal Babiš.

Český minister obrany Jaromír Zůna nedávno uviedol, že hoci tohtoročný rozpočet na obranu bude pravdepodobne o 30 miliárd nižší než plánovala vláda Petra Fialu, výhľady na roky 2027 a 2028 dokazujú, že by sa mal postupne zvýšiť až na vyše 238 miliárd zo súčasných takmer 155 miliárd. Na otázku, či teda Česko nastupuje na cestu zvýšenia obranných výdavkov, odpovedal, že „určite nenastupuje“. „Naša priorita je zdravie našich spoluobčanov, aby žili dlho,“ podotkol predseda vlády.

12:28 Kenská polícia zadržala 33-ročného muža, ktorý prostredníctvom náborovej agentúry lákal svojich klientov na kvalifikovanú prácu v Rusku, skončili však po boku ruských vojakov na fronte na Ukrajine. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP, píše TASR.

Festusa Omwambu zadržali v meste Moyale neďaleko hraníc s Etiópiou. Podľa policajného hovorcu tam muž utiekol po návrate z Ruska.

Polícia predpokladá, že Omwamba je kľúčovou postavou agentúry Global Face Human Resources zapojenej do obchodovania s ľuďmi. Podľa správy kenskej Národnej spravodajskej služby (NIS) z februára tohto roka bolo jej prostredníctvom naverbovaných viac ako 1000 kenských občanov, pričom 89 z nich je stále na frontovej línii, 39 je hospitalizovaných, 28 je nezvestných a niektorí sa vrátili domov. Potvrdená bola smrť jedného naverbovaného.

12:08 Maďarsko podporuje vyslanie expertnej misie na Ukrajinu za účasti zástupcov Budapešti i Bratislavy, ktorá by zistila stav ropovodu Družba.

11:35 Rusko odovzdalo Ukrajine telá 1000 ukrajinských vojakov výmenou za 35 tiel Rusov. Oznámil to dnes poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Vladimir Medinskij. Predchádzajúca výmena padlých sa uskutočnila 29. januára a ide o druhú takúto výmenu v tomto roku.

„Telá 1000 zabitých ukrajinských vojakov boli odovzdané Ukrajine. Rusko na oplátku dostalo telá 35 ruských vojakov,“ uviedol Medinskij na telegrame.

Obe strany vojny, ktorú Rusko proti susednej krajine rozpútalo pred štyrmi rokmi, už viackrát repatriovali telá zabitých vojakov. Na základe sprostredkovaných rusko-ukrajinských rokovaní si opakovane vymenili tiež živých vojnových zajatcov. Tieto výmeny sú jednou z mála oblastí spolupráce medzi Moskvou a Ukrajinou od začatia rozsiahlej ruskej ofenzívy v roku 2022.

Predchádzajúca výmena tiel sa uskutočnila 29. januára, keď Rusko odovzdalo Ukrajine telá 1000 ukrajinských vojakov a dostalo od ukrajinskej strany telá 38 ruských vojakov.

10:54 Ruská armáda v noci na štvrtok uskutočnila na Ukrajine útoky s použitím 420 dronov a 39 rakiet, z toho 11 balistických, informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho slov zaznamenali škody v ôsmich regiónoch, pričom boli poškodené súkromné aj verejné budovy a objekty kritickej infraštruktúry. Zranenia utrpeli desiatky ľudí vrátane detí.

V príspevku na sociálnych sieťach Zelenskyj dodal, že väčšina odpálených rakiet bola zostrelená, pretože „naši partneri rýchlo presmerovali niektoré z nich na protivzdušnú obranu, ako sa dohodlo na poslednom stretnutí (koalície ochotných).“ Napriek týmto opatreniam zásah dostali plynárenské zariadenia v Poltavskej oblasti a elektrické rozvodne v Kyjeve a Dnipre, doplnil Zelenskyj.

Ukrajinská armáda vo svojej zvodke zo štvrtka rána informovala, že z boja vyradila 32 z 39 ruských rakiet a 374 zo 420 dronov. Päť rakiet a 46 dronov zasiahlo 32 miest a trosky dopadli v ďalších 15 lokalitách, ktoré armáda nešpecifikovala. Z 39 rakiet ich bolo 11 balistických, pričom štyri boli zachytené. Zneškodnených bolo aj 26 použitých striel s plochou dráhou letu a dve protilodné strely.

10:50 Všetci si uvedomujeme ohrozenie, situácia je vážna, povedal šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski na úvod svojho vystúpenia pred poslancami. Poľsko, ktorého vzdušný priestor vlani na jeseň narušili ruské drony, čelí sabotážam, podpaľačským útokom, záplave dezinformácií a až 2000 až 3000 kybernetickým útokom denne. Väčšinu sa darí odraziť, ale miera tohto javu musí vyvolávať znepokojenie, uviedol minister podľa serveru Onet.

10:06 Bratislava poskytne dotáciu vo výške 120-tisíc eur na nákup štyroch dieselových generátorov a 40 prenosných benzínových generátorov pre partnerské mesto Kyjev. Dotáciu dostane nezisková organizácia Človek v ohrození na projekt Svetlo a teplo pre Kyjev. Rozhodlo o tom vo štvrtok bratislavské mestské zastupiteľstvo (MsZ). Reaguje tak na žiadosť o naliehavú pomoc zo strany primátora Kyjeva Vitalija Klička.

„Hlavné mesto susednej krajiny, Kyjev, už niekoľko týždňov čelí rozsiahlym útokom Ruska na svoju energetickú infraštruktúru,“ konštatuje dôvodová správa materiálu.

Bratislava sa aj takto chce pridať k ďalším európskym hlavným mestám, ktoré vyčlenili zdroje a postupne posielajú pomoc ťažko skúšaným ukrajinským mestám. Zároveň týmto príspevkom symbolicky podporí aj zbierku Teplo pre Ukrajinu, v ktorej sa už vyzbieralo viac ako milión eur a ktorá „vo výsledku znamená teplo pre dieťa, svetlo pre lekára a nádej pre mesto.“ Podpora pre ukrajinské mestá je od vypuknutia vojny na Ukrajine aj jednou z kľúčových hodnôt medzinárodnej siete Pakt slobodných miest, globálna sieť, ktorá vznikla z iniciatívy primátorov miest Bratislava, Budapešť, Varšava a Praha.

9:00 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul dostal od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského štátne vyznamenanie Rád za zásluhy druhej triedy. Podľa štatútu tohto rádu však majú „ministri suverénnych štátov“ nárok na prijatie ocenenia prvej triedy, konštatuje vo agentúra DPA, píše TASR.

Napríklad nemecký minister obrany Boris Pistorius si v roku 2024 prevzal od Zelenského Rád za zásluhy prvej triedy. Preto nie je jasné, prečo Wadephul dostal rád druhej triedy.

Na základe štatútu je druhá trieda určená pre zástupcov predsedov vlád a parlamentov, ministrov, vrcholných predstaviteľov iných ústredných orgánov a veľvyslancov.

Vo vyhlásení sa uvádza, že Wadephul bol ocenený za dôslednú podporu Ukrajiny a jeho dôraz na bezpečnostné záruky pre krajinu. Ďalej je v ňom napísané, že Nemecko patrí v Európe medzi lídrov čo sa týka rozsahu pomoci Kyjevu a že vďaka jeho systémom protivzdušnej obrany sa podarilo zachrániť mnoho životov.

8:35 Najmenej 16 zranených, vrátane dvoch detí, si v noci na dnes vyžiadal ruský útok na Charkov, oznámili záchranári. V meste Kryvyj Rih boli zranení dvaja ľudia, 89-ročný muž a 82-ročná žena, uviedol šéf správy Dnepropetrovskej oblasti Oleksandr Hanža. Výbuchy bolo počas noci počuť aj v Kyjeve či Záporoží, kde úrady hlásia sedem ranených. Poľsko kvôli rozsiahlemu ruskému útoku na Ukrajinu preventívne vyslalo do vzduchu stíhačky a lietadlo včasnej výstrahy, oznámilo veliteľstvo ozbrojených síl.

Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny ležiace na východe krajiny, sa stal terčom kombinovaného útoku ruských dronov a rakiet. Nepriateľ zasiahol výškovú obytnú budovu a plynové potrubie a poškodil ďalšie obytné domy, v jednej štvrti vypukol požiar, informoval server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Medzi ranenými je sedemročný chlapec.

V Záporoží ruské sily počas noci okrem obytných domov zasiahli aj nákupné stredisko, uviedol šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, ktorý informoval aj o siedmich ranených. V zozname ruských útokov na región za uplynulý deň spomenul aj jednu obeť na živote.

7:35 Poľská armáda vo štvrtok ráno informovala, že z dôvodu ruských raketových a dronových útokov Poľsko vyslalo do vzduchu svoje i spojenecké stíhačky. Nasadené bolo aj lietadlo včasného varovania. Operačné velenie poľských ozbrojených síl o tom informovalo na sieti X, píše TASR.

Pre pozemné systémy protivzdušnej obrany a rádiolokačné systémy bol aktivovaný najvyšší stupeň pohotovosti. Poľské velenie dodalo, že tieto opatrenia majú preventívny charakter a sú zamerané na zabezpečenie ochrany vzdušného priestoru, najmä v oblastiach susediacich s potenciálne ohrozenými územiami na Ukrajine.

Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá boli v noci na štvrtok opäť vystavené masívnym raketovým a dronovým útokom. Podľa najnovších informácií si tieto útoky vyžiadali najmenej 23 zranených vrátane jedného sedemročného dieťaťa.

Fotogaléria - (10 fotiek) Drony narušili vzdušný priestor Poľska Všetky fotky

7:30 Jedenásť mužov z Južnej Afriky, ktorí boli podľa úradov nalákaní do bojov na strane Ruska na Ukrajine, sa v stredu vrátilo do vlasti, informovali reportéri AFP.

Muži boli súčasťou skupiny 17 osôb, ktoré vlani v novembri požiadali vládu v Pretórii o pomoc, keď sa ocitli uprostred bojov v ukrajinskom regióne Donbas. Tvrdili, že boli podvedení a nalákaní do služieb žoldnierskych jednotiek.

Štyria z nich sa vrátili už minulý týždeň do Johannesburgu, zatiaľ čo dvaja zostávajú v Rusku, pričom jeden z nich je hospitalizovaný.

Reportéri AFP videli, ako skupina vrátane jedného muža na invalidnom vozíku opustila letisko v meste Durban. Mužov sprevádzala polícia a odviedla ich do vyhradeného priestoru. Miestne médiá uviedli, že rodinní príslušníci na letisku reagovali emotívne a niektorí sa po ich návrate rozplakali. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že vyšetrovanie okolností náboru mužov stále pokračuje.

Vojna na Ukrajine prilákala žoldnierov z rôznych krajín vrátane Afriky. Podľa ukrajinských úradov bolo v ruských jednotkách identifikovaných viac než 1 780 občanov z 36 afrických štátov.

6:30 V noci na štvrtok došlo v centre Kyjeva k niekoľkým výbuchom po tom, ako tamojšie úrady občanov varovali pred ruskými leteckými útokmi. Informovali o tom reportéri agentúry AFP, a to len niekoľko hodín pred plánovanými rokovaniami predstaviteľov Ukrajiny so Spojenými štátmi vo švajčiarskej Ženeve, píše TASR.

Útoky na Kyjev hlásili prvotne ukrajinské vzdušné sily. „Nepriateľ útočí na mesto bezpilotnými lietadlami a balistickými raketami,“ uviedol následne vedúci vojenskej správy hlavného mesta Tymur Tkačenko na platforme Telegram. „Protilietadlová obrana je v prevádzke. Zostaňte v úkrytoch, kým nebude poplach zrušený!“ vyzval obyvateľov.

Dva výbuchy bolo počuť aj v meste Charkov na východe Ukrajiny. Jeho starosta Ihor Terechov obyvateľov vyzval, aby zostali v úkrytoch, pretože „drony a rakety letia smerom k mestu“.

Útoky hlásili aj zo Záporožskej oblasti na juhu krajiny, pričom veliteľ oblastnej vojenskej administratívy Ivan Fedorov hlásil najmenej jednu zranenú osobu.

V meste Kryvyj Rih vyvolal ruský útok podľa tamojších predstaviteľov požiar, ktorý zničil výškovú budovu, a jeden 89-ročný muž utrpel zranenia.

6:00 Zablokovanie prístupu Ruska k sieti Starlink výrazne oslabilo účinnosť ruských útokov pomocou dronov. Nejde však o jediný typ výzbroje, ktorého nasadenie bolo týmto krokom negatívne ovplyvnené.

Ako uvádza magazín Forbes, strata prístupu k Starlinku spôsobila ruským silám vážne komplikácie aj pri využívaní delostrelectva. Podľa dostupných informácií momentálne v ruských jednotkách vládne chaos, čo oslabuje efektivitu zložiek, ktoré dlhodobo tvorili základ bojových operácií Moskvy.

Forbes poukazuje na to, že moderné delostrelectvo je závislé od spoľahlivých a stabilných komunikačných sietí. Na taktickej úrovni umožňujú rýchle a bezpečné spojenia predsunutým pozorovateľom a operátorom dronov privolať paľbu a následne ju upravovať po identifikácii nepriateľských cieľov. Komunikácia je rovnako nevyhnutná na zosúladenie pohybu jednotiek s palebnou podporou. Na operačnej a strategickej úrovni sú stabilné riadiace siete kľúčové pre presuny delostreleckých systémov, prepájanie spravodajských informácií, určovanie cieľov a začlenenie palebnej podpory do širšieho plánu operácií.

Podľa magazínu mala strata Starlinku výrazný dopad na strategickú komunikáciu Ruska. Bez tejto siete bol narušený tok informácií smerom k vyšším veliteľstvám aj späť, čo viedlo k situáciám, keď ruskí velitelia vydávali rozkazy bez presného prehľadu o vývoji na fronte.

Ruská strana oficiálne tvrdí, že jej komunikačné kanály zostávajú „neporušené“. Médiá však upozorňujú, že Ukrajina pravidelne úspešne útočí na ruské taktické komunikačné terminály. Na problémy so spojením navyše začali verejne upozorňovať aj ruskí vojnoví blogeri a samotní vojaci. Jeden z ruských delostrelcov sa nedávno sťažoval na prerušené prepojenie medzi vyšším velením a jednotkami na prednej línii, čo pripísal práve komunikačným ťažkostiam.

Magazín zároveň poukazuje na rastúci počet indícií, že ukrajinské sily v kľúčových oblastiach zastavujú ruský postup. Analýza Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) naznačila, že medzi 11. a 15. februárom ukrajinské jednotky získali späť približne 201 štvorcových kilometrov územia, prevažne východne od Záporožia. Išlo o najvýraznejší územný posun za viac než dva a pol roka od začiatku rozsiahlej vojny.

Hoci boje pokračujú s vysokou intenzitou, v hláseniach ukrajinského generálneho štábu sa od momentu, keď Rusko prišlo o prístup k Starlinku, objavuje podstatne nižší počet zničených ruských delostreleckých systémov.

Tento trend potvrdzujú aj údaje z portálu Oryxspioenkop, ktorý zhromažďuje vizuálne dôkazy o stratách vojenskej techniky z otvorených zdrojov. Analytici zaznamenali počas prvých februárových týždňov iba deväť zdokumentovaných strát ruského delostrelectva, zatiaľ čo za celé obdobie plnohodnotnej invázie evidujú približne 2 100 takýchto prípadov. Podľa magazínu je znížené nasadenie delostrelectva zo strany Ruska zreteľné a pravdepodobne súvisí so spomalením tempa jeho palebných operácií.

Delostrelecké jednotky sú totiž najzraniteľnejšie práve počas paľby – každý výstrel zvyšuje riziko ich odhalenia prostredníctvom dronov a systémov protibatériovej obrany. Keďže delostrelectvo zohráva v ruskej vojenskej doktríne kľúčovú úlohu, akékoľvek oslabenie jeho efektivity má významné dôsledky na bojisku. Takýto vývoj môže poskytnúť Ukrajine príležitosť na získanie ďalších území v čase, keď sú ruské delostrelecké operácie obmedzené.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem