Štyri roky ruskej vojny? Fiasko a katastrofa, tvrdí analytik Mesík a hovorí o možnom páde Ruska

Vo februári 2022 v Kremli zjavne predpokladali, že vojna proti Ukrajine bude vyzerať ako blitzkrieg. Namiesto bleskového víťazstva druhá alebo tretia najsilnejšia armáda na svete bojuje už štyri roky proti svojmu susedovi.

Rusi hovorili o sebe, že majú druhú najsilnejšiu armádu na celej zemeguli. Teraz existuje aforizmus, že je to druhá najsilnejšia armáda na Ukrajine… Pre Rusko je to fiasko a katastrofa. Fiasko pre armádu, o ktorej sa ukázalo, že má veľmi ďaleko k tomu, čo sa o nej rozprávalo. Katastrofa je to pre ruský štát, a to z politického aj z ekonomického hľadiska. Samozrejme, že z vojenského pohľadu nevynímajúc.

Môžete to ozrejmiť?

Veľmocenská pozícia Ruska sa odvíjala od jeho presvedčenia, že predstavuje vojenskú superveľmoc. Vysvitlo, že je to nafúknuté tvrdenie. Kremeľ musel dokonca zavolať severokórejských vojakov na pomoc proti Ukrajine, čo dopĺňa obraz ruskej reálnej sily.

V akom bode sa nachádza vojna po štyroch rokoch?

Rusko je už porazené, ale Ukrajina ešte nezvíťazila.

Prečo?

Porážka Ruska vyplýva z toho, že stratilo svoju ekonomickú budúcnosť. Ukrajinci ešte nevyhrali, lebo Rusi ešte nevyčerpali všetky zdroje na vedenie vojny. Vrátane mužov, ktorí sú ochotní bojovať, alebo tých, čo sa nevzbúrili napriek tomu, že odmietajú odísť na front. Až 90 percent Rusov, ktorí sa ocitnú v predných líniách, tam aj zomiera. Napriek tomu sa boja obrátiť zbrane proti svojim veliteľom. Väčší strach im naháňajú vlastní dôstojníci ako ukrajinskí vojaci. Asi dúfajú, že budú patriť k desiatim percentám šťastlivcov, ktorí prežijú…

Čo konkrétne znamená váš výrok, že Rusko stratilo svoju ekonomickú budúcnosť?

Týka sa to napríklad exportu ropy a plynu. Od prímov z ich predaja je ruský štát úplne závislý. Podľa údajov z decembra 2025 a z januára 2026 príjmy z ropy klesli o 50 percent v medziročnom porovnaní, pričom polovica ruských ložísk je stratová. Dôsledkom je vysoký deficit všetkých ruských verejných rozpočtov. Centrálneho i regionálnych. Federálny rozpočet sa vlani nachádzal v schodku 4,5 trilióna rubľov, čo je v prepočte 50 miliárd eur. Keď sa k tomu pripočítajú deficity regiónov, miest a iných fondov, výsledná suma je 8,5 trilióna rubľov, čo sa pomaly blíži k 100 miliardám eur. Odhad na tento rok uvádza, že deficit dosiahne až 15–17 triliónov rubľov.

Aký to má dosah na fungovanie štátu a na život občanov?

Rôznymi spôsobmi sa osekávajú platy zamestnancov v štátnej aj súkromnej sfére, pretože peňazí je čoraz menej. Vznikajú aj problémy s vyplácaním dôchodkov, pričom Rusko má viac ako 40 miliónov penzistov, žijúcich z priemerného dôchodku 150–170 eur. Zhruba 80 percent obyvateľov krajiny už v rôznych podobách cíti negatívne dôsledky vojny.

Môžete zájsť ešte viac do detailov?

Chýbajú financie na údržbu infraštruktúry. Či sú to cesty, alebo potrubia v obytných štvrtiach. Len v januári tohto roku zaznamenali až 1¤250 veľkých komunálnych havárií, nie malých, keď by išlo iba o jeden panelák. Ako príklad sa dá uviesť to, čo sa nedávno udialo v Murmansku. V najväčšom meste na svete za polárnym kruhom spadlo šesť stožiarov vysokého napätia, nastal výpadok v dodávkach elektriny. Ukázalo sa, že stožiare, ktorých životnosť bola okolo 40 rokov, mali už 60 rokov. V krutej zime zostal Murmansk a okolie niekoľko dní bez elektrickej energie a tepla. Investície do infraštruktúry boli v Rusku nízke už pred inváziou na Ukrajinu, no za posledné štyri roky sa ešte viac znížili Prebieha rýchla technologická degradácia.

Vráťme sa k téme, ktorej sme sa dotkli len stručne: k ruskej rope.

V Rusku sa už polovica ropných firiem nachádza v strate. Tie menšie už bankrotujú. Tým, čo stále fungujú, však banky museli v minulom roku reštrukturalizovať ich dlhy za tri trilióny rubľov, čo je 33 miliárd eur. V prípade metalurgických podnikov reštrukturalizovali dlhy vo výške v prepočte 18 miliárd eur.

Čo to znamená pre banky?

Rozloženie splátok úverov na dlhší čas vedie k tomu, že sa iba odsúva konečný bankrot danej firmy. Tieto spoločnosti takmer určite nedokážu splatiť svoje dlhy ani po ich reštrukturalizácii. Je to zárodok bankovej krízy. Na jej riziko reagujú bohatí Rusi výberom peňazí. V hotovosti majú doma bankovky dokopy v hodnote viac ako 17 triliónov rubľov (v prepočte 190 miliárd eur). Sú to nielen ruble, ale aj eurá, doláre a ďalšie cudzie meny. Tento vývoj vystrašil štát a ten zasiahol.

Ako?

V obave, aby Rusi nevyberali alebo neprevádzali inam obrovské sumy, banky získali od štátu právo zamietnuť transakcie, pri ktorých majú podozrenie, že súvisia s vydieraním alebo s podvodmi zo strany iných osôb. Banky majú teraz právo zastaviť akékoľvek „podozrivé“ výbery alebo transfery peňazí. Čo je „podozrivé“, sa rozhodnú v banke a klient je od svojich peňazí odrezaný, ako dlho banka chce. Je to nástroj, ako uchrániť banky pred útokom na ne, ak by sa o nich klienti dozvedeli, že možno idú zbankrotovať.

Veľmi hypotetická otázka. Keby v júni 1991 neboli odišli zo Slovenska poslední sovietski vojaci, ktorí okupovali spoločný štát Slovákov a Čechov od augusta 1968, hovorilo by sa vo februári 2022 aj o otvorení západného frontu proti Ukrajine?

V prvom rade treba upozorniť, že keby sme neboli členskou krajinou NATO a ani EÚ, a mali by sme tu ešte ruské vojská, tak by sme neboli nezávislý štát. Slovensko by bolo ako Bielorusko. A keďže cezeň Rusi tiež vtrhli na územie Ukrajiny, tak si viem predstaviť, že by Putinova a slovenská armáda mohla zaútočiť aj zo slovenského územia. Záviselo by to od toho, koľko vojakov by mali na Slovensku rozmiestnených. Zapojili by sa Slováci priamo do invázie alebo by vypúšťali zo Slovenska „iba" drony či rakety? Nevedno. Slováci už na Ukrajine bojovali a zabíjali. Za Tisa – tak prečo nie aj za Fica? A ako by to bolo s Maďarskom? Aj to okupovali sovietske vojská, ktoré sa z jeho územia stiahli v podobnom čase ako z Československa. Ukrajincom by sa ich pozícia nepochybne zhoršila. Prinajmenšom by museli v blízkosti hraníc so Slovenskom a s Maďarskom udržiavať veľa svojich vojakov. Podobne ako to dnes vyzerá pri ich hraniciach s Bieloruskom.

Viem, že ste zástanca názoru, že Ukrajina nakoniec vyhrá nad Ruskom. Nepochybne je málo takých ľudí. Nezmenili ste názor?

Musím to spresniť. Očakávam, že porážka Ruska sa bude skôr podobať na to, čo sa stalo v prvej svetovej vojne. V roku 1917 sa cárske Rusko zosypalo nie preto, že by nastal výrazný posun na fronte, ale z dôvodu, že domáca sociálno-ekonomická situácia sa tak zhoršila, že už aj ruskí vojaci stratili trpezlivosť. Časť z nich odhodila zbrane, vybrali sa domov, preč zo zákopov, vykašľali sa cárovi na vojnu. Iní obrátili svoje zbrane proti vlastným dôstojníkom, proti cárskemu režimu. Revolučné udalosti spustili protesty hladujúcich žien 8. marca 1917. Manželky vojakov žiadali chlieb. Potom nasledoval rýchly pád režimu. Niečo podobné by sa mohlo odohrať i v súčasnom Rusku.

V akej podobe?

Rusi nie sú schopní povstať priamo proti vodcovi. Boja sa povedať Putin, choď preč! Ale proti biede protestovať dokážu. Vedeli by sa odhodlať demonštrovať za to, aby mali prijateľné ceny tovarov a služieb. Keď sa ich sociálno-ekonomická situácia výrazne zhorší a nespokojnosť nadobudne veľké rozmery, potom sa kremeľský mocenský systém zrúti. A nikto nemôže Putinovi garantovať, že jeho vojaci neobrátia zbrane proti vlastným veliteľom, ako sa to stalo v roku 1917 v cárskom Rusku. V zime 1916 sa Rusi cárovi klaňali a v lete 1918 ho popravili aj s celou rodinou.

Fotogaléria - (12 fotiek) Putin si obliekol vojenskú uniformu Všetky fotky

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem