Bude z Merkelovej nemecká prezidentka? Vo voľbách by zrejme zvíťazila
Hoci je už štyri roky na dôchodku, šanca na veľký návrat by tu bola. Bývalá kancelárka Angela Merkelová je v Nemecku stále populárna, a tak sa spomína ako možná nástupkyňa prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Tomu už o rok vyprší druhé funkčné obdobie a panuje zhoda, že nahradiť by ho mala žena. Merkelová síce tvrdí, že nemá záujem kandidovať, ale keby zmenila názor, podporila by ju aj časť opozície.
Angela Merkelová a Friedrich Merz na straníckom zjazde CDU v Stuttgarte, 20. februára 2026.
O tom, že by sa novou hlavou štátu mohla stať bývalá kancelárka, informoval pred pár dňami nemecký denník Bild. Ako uviedol, vo vedení Kresťanskodemokratickej únie (CDU) narastajú obavy, že by ju ako kandidátku mohla navrhnúť opozičná strana Zelených.
To by vraj súčasného kancelára a šéfa CDU Friedricha Merza zahnalo do kúta, lebo by Merkelovú musel podporiť, aj keď medzi nimi už roky vládne nevraživosť.
Video
Nielen zbrane. Nemecká nemocnica zachráni ukrajinské životy
Nemecko dodalo Ukrajine úplne novú poľnú nemocnicu. Berlín to urobil prostredníctvom spoločnosťou Rheinmetall, ktorá má na starosti jej vytvorenie, školenie personálu a podporu. Zdroj: Rheinmetall
Zdroj:
Rheinmetall
Je to iba fáma?
Na rozdiel od krajín, ako sú Slovensko, Česko, Poľsko či Rakúsko, nevolia v Nemecku prezidenta priamo občania, ale poslanci Spolkového snemu.
Keďže v berlínskom zámku Bellevue, kde sídli hlava štátu, ešte nikdy neúradovala žena, väčšina politikov súhlasí, aby sa to zmenilo. Najväčšie šance uspieť by mala kandidátka s podporou konzervatívnej únie CDU/CSU, sociálnych demokratov (SPD) a Zelených.
Vo všetkých týchto stranách má Merkelová veľa priaznivcov. Na čele vlády stála 16 rokov, a hoci ju dnes mnohí kritizujú za jej ústretovú politiku voči migrantom či príliš zhovievavý postoj k Rusku, veľa Nemcov na tie časy spomína ako na obdobie prosperity.
Z prieskumu verejnej mienky vyplýva, že bývalá kancelárka sa stále teší obľube u štvrtiny obyvateľstva. A to aj medzi voličmi SPD, Zelených či Ľavice.
Jej vzťahy s Merzom sú však napäté. Ich spory sa začali už v septembri 2002, keď ho Merkelová po prehratých parlamentných voľbách vytlačila z funkcie šéfa poslaneckého klubu CDU/CSU v Bundestagu a zaujala jeho miesto.
Merz bol potom jej vnútrostraníckym oponentom, no mocenský súboj napokon prehral – po voľbách v roku 2009 už nebol ani poslancom a istý čas pracoval v súkromnej sfére.
Po dočasnom odchode z vrcholovej politiky opakovane kritizoval rozhodnutia vtedajšej kancelárky – najmä tie, čo sa týkali postoja k migrácii. Merkelová mu nezostala nič dlžná.
Keď Merz vlani počas volebnej kampane využil hlasy poslancov pravicovopopulistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), aby sa v Spolkovom sneme pokúsil presadiť prísnejšiu azylovú politiku, vyhlásila, že tým poprel všetko, za čo roky bojovala.
Uznať svoju dávnu rivalku za kandidátku na prezidentský úrad by pre Merza určite nebolo príjemné, no podľa expertov by nemal na výber. Bývalá kancelárka má v CDU stále svoje „merkelovské krídlo“ – okruh podporovateľov, o ktorých by sa mohla oprieť.
Špekulácie o svojej kandidatúre však rýchlo ukončila. „Je to absurdné,“ reagovala na zverejnené fámy jej hovorkyňa. Obľúbená politička na odpočinku už i predtým viackrát vyhlásila, že sa neusiluje o nijakú verejnú funkciu. Údajne jej stačia vystúpenia spojené s prezentáciou jej memoárov a iné ambície nemá.
Prvá v histórii
Úvahy, že by Merkelovú chceli navrhnúť za hlavu štátu, popreli aj Zelení. „O voľbe spolkového prezidenta sme dosiaľ ani nerokovali, ani nerozhodli,“ zdôraznila pre denník Rheinische Post spolupredsedníčka poslaneckého klubu strany Britta Haßelmannová.
Napriek tomu sa chýry o možnej kandidatúre Merkelovej neprestali šíriť. O tom, že sa niečo deje, údajne svedčí aj to, že sa 71-ročná bývalá kancelárka uplynulú sobotu zúčastnila na straníckom zjazde CDU v Stuttgarte, kde Merza opäť zvolili za predsedu strany. V posledných štyroch rokoch totiž na podobné podujatia nechodila, hoci ju zakaždým pozývali.
Prečo teraz spravila výnimku, nie je jasné. Novinári postrehli, že keď ju Merz na zjazde zavolal na pódium, prítomní ju privítali dlhým a hlasným potleskom.
Ona sa zase pridala k ováciám, ktoré po prejave zožal kancelár, čo niektorí pozorovatelia vnímali ako gesto zmierenia. Cieľom jej účasti mohlo byť vraj posolstvo, aby všetci ťahali za jeden povraz.
Ako upozornili nemecké médiá, keby si to Merkelová s kandidovaním predsa len rozmyslela, mohla by vstúpiť do histórie. Jedno prvenstvo v nej už má – ako prvá a zatiaľ jediná nemecká kancelárka, ktorej chýbalo iba 11 dní, aby v dĺžke vládnutia prekonala Helmuta Kohla.
Ak by ju Bundestag zvolil, stala by sa nielen prvou ženou na čele Nemecka, ale aj prvým kancelárom, ktorý to dotiahol do tejto funkcie. Ešte koncom 50. rokov minulého storočia mal podobné plány Konrad Adenauer, no od zámeru nakoniec upustil.
Ozývajú sa však aj kritické hlasy, že jej kandidatúra či prípadná výhra v prezidentských voľbách by národ mohla rozdeliť. Jej vláda totiž nepriniesla len úspechy, ale spôsobila i viaceré problémy, ktorých rozsah sa v plnej šírke ukázal až po tom, čo z politiky odišla.
Odborníci jej napríklad vyčítajú, že jej vláda zanedbala digitalizáciu aj investície do infraštruktúry, nepremyslene zavrhla jadrové elektrárne, Nemecko spravila závislé od ruského plynu, nevykonala potrebné reformy v sociálnej oblasti a otvorením hraníc pre nelegálnych migrantov v roku 2015, ktorých integráciu do spoločnosti nezvládla, pomohla k výraznému vzostupu AfD.
Štyri kandidátky
Steinmeier by sa mal s úradom prezidenta rozlúčiť 18. marca 2027. Vzhľadom na to, že je na čele štátu už druhé funkčné obdobie, nemôže znova kandidovať. O tom, kto bude jeho nástupcom, respektíve nástupkyňou, by mal Bundestag hlasovať 30. januára.
Ako možné prezidentské kandidátky sa zatiaľ spomínajú hlavne štyri političky z radov CDU/CSU: Ilse Eignerová, Karin Prienová, Julia Klöcknerová a Annegret Kramp-Karrenbauerová. Asi najväčšie šance dávajú experti 60-ročnej Prienovej, ministerke školstva a rodiny.
V prospech tejto vyštudovanej právničky hovorí aj to, že má židovské korene (jej prababka zahynula v koncentračnom tábore), hoci nie je nábožensky založená. Je len druhou osobou židovského pôvodu, ktorá zastáva ministerský post v spolkovej vláde.
Podľa denníka Bild ju síce mnohí v CDU považujú za príliš ľavicovú, no na druhej strane má dobré vzťahy s SPD a Zelenými.
Pokiaľ ide o Aignerovú, 61-ročnú šéfku krajinského snemu v Bavorsku a predstaviteľku Kresťanskosociálnej únie (CSU), sesterskej strany CDU, jej nevýhodou je, že nemá podporu svojho straníckeho šéfa Markusa Södera.
Slabinou Klöcknerovej, 53-ročnej predsedníčky Bundestagu z CDU, je zase podľa Bildu nedostatok autority.
Annegret Kramp-Karrenbauerová, prezývaná AKK, má za sebou obdivuhodnú kariéru – bola predsedníčkou CDU, premiérkou spolkovej krajiny Sársko i ministerkou obrany, ale dnes je len šéfkou Nadácie Konrada Adenauera a v boji o kandidatúru pôsobí ako outsider.
O to viac, že na tejto 63-ročnej expolitičke zostal biľag Merkelovej – bola jej blízkou spolupracovníčkou, čo ju môže pripraviť o Merzovu podporu.
Súvisiace články
Kniha | pred 4 rokmi
Merkelová: Putin možno čakal s útokom, kým odídem
Svet
|
pred 4 rokmi
|
32
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.